Igor Matovič v piatok po týždňoch otázok, kedy sa dá zaočkovať, potvrdil, že sa už zaregistroval a vybral si ruský Sputnik. Kedy mu ho pichnú do tela nepovedal, lebo mu podľa jeho slov ešte neprišiel termín vakcinácie.
Expremiér dodal, že s očkovaním otáľal preto, lebo chcel najskôr počkať na uplynutie 180 dní od prekonania ochorenia covid-19, ktoré mu potvrdili tesne pred Vianocami. Okrem toho údajne čakal aj na chvíľu, keď bude môcť zaregistrovať na očkovanie aj svoju 12-ročnú dcéru, aby mohli ísť na očkovanie spolu celá rodina.
Ešte koncom mája však líder OĽaNO hovoril, že sa Sputnikom nedá zaočkovať preto, lebo by mu ako ministrovi skomplikoval cestovanie, hoci predstavitelia vlády majú pri cestovaní výnimky.
Poukázal na to, že nie všetky krajiny uznávajú ruskú vakcínu, ktorá dodnes nebola registrovaná Európskou liekovou agentúrou ani Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Keď pred časom v relácii RTVS Sobotné dialógy dostal otázku, či by sa nemal dať zaočkovať Sputnikom, aby zvýšil nízky záujem o danú vakcínu, odpovedal, že ak mu ako politikovi podľa prieskumov nikto nedôveruje, nemá koho inšpirovať. Nakoniec sa však predsa rozhodol.
Prihlásenie sa na očkovanie ruskou vakcínou okrem Igora Matoviča využilo len necelých 20-tisíc Slovákov. Najviac z nich pochádza z Bratislavského kraja. Slováci sa do čakárne na túto vakcínu mohli prihlásiť do stredy 30. júna.
Medzičasom Slovensko predalo nevyočkovaný Sputnik krátko pred exspiráciou späť Rusku, o čom Denník Postoj informoval ako prvý v stredu. Dokopy išlo o 160-tisíc vakcín – 80-tisíc z prvej a 80-tisíc z druhej dávky, keďže v prípade Sputnika ide o dve odlišné látky. Slovensku tak ostali ruské vakcíny už len pre tých, ktorí čakajú na očkovanie.
Sputnik k Rusom poputoval aj napriek tomu, že záujem o kúpu či darovanie neregistrovaných vakcín prejavila aj Argentína a viaceré krajiny Balkánu.
Možnosť odpredaja či darovania vakcín týmto krajinám pred týždňom schválila aj vláda. Rusko sa medzi nimi v danom čase nenachádzalo. Podľa informácií Postoja bola však ruská voľba pre ministerstvo zdravotníctva najjednoduchšia.

Slovensko vráti nevyužité dávky vakcíny Sputnik V späť Rusku. Už sa nachádzajú na letisku vo Viedni.
Odkúpenie Sputnika Rusmi ako jednu z možností počas minulého víkendu spomínal práve Matovič, hoci predtým tvrdil, že ministerstvu zdravotníctva ponúkol kontakt práve na Argentínu, ktorá mala mať podľa jeho slov záujem o nákup vakcín pre „najlepšie skúsenosti s najmiernejšími vedľajšími účinkami“.
Minister financií vtedy hovoril aj o možností posunutia exspirácie vakcín, ktoré sú stanovené na júl a august.
Slovensko nakoniec predalo vakcíny Rusom za rovnakú sumu, za ktorú ich aj kúpilo – 9,95 dolára za dávku. Zmluva bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv v pondelok 28. júna.
Sputnikom sa na Slovensku začalo očkovať 7. júna, hoci vakcíny prišli už na začiatku marca. Vtedy ich na košickom letisku vítal vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí spolu s ešte premiérom Igorom Matovičom a infektológom Pavlom Jarčuškom.
Na Slovensko doviezli len 200-tisíc z dvoch miliónov objednaných vakcín.
Krajčí avizoval, že Sputnikom sa bude očkovať do dvoch týždňov. Ruská vakcína však spustila takmer mesiac trvajúci konflikt v koalícii, ktorý vyústil do rekonštrukcie vlády, výmeny ministra zdravotníctva aj premiéra Matoviča. Toho na poste predsedu vlády prvého apríla vystriedal jeho stranícky kolega Eduard Heger.
Situáciu následne komplikoval aj spor lídra OĽaNO so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, ktorý neposúdil bezpečnosť vakcíny, najmä pre chýbajúce dokumenty od ruského výrobcu. Ústav podľa vlastných slov nedostal 80 percent dokumentácie, o ktorú žiadal.
Matovič kritizoval aj šéfku ŠÚKL Zuzanu Baťovú aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá jej pri Sputniku vyjadrila podporu.
Štátny ústav v apríli vo svojom kritickom stanovisku tiež napísal, že „podľa publikovaných správ by sa Sputnik V mal používať v približne 40 krajinách sveta, ale tieto vakcíny spája len názov“.
Ďalej v stanovisku uviedol, že nebola preukázaná porovnateľnosť a konzistentnosť rôznych šarží vyrobených na rôznych miestach.
„Vo viacerých prípadoch sa javí, že ide o vakcíny s rozdielnymi vlastnosťami (lyofilizát verzus roztok, jednodávkové ampulky verzus viacdávkové liekovky, rozdielne podmienky skladovania, zloženie a spôsob výroby),“ dodal. Za obe formulácie si štátny ústav vyslúžil kritiku.
Výrobca ruskej vakcíny žiadal slovenský ŠÚKL o verejné ospravedlnenie, ktorého sa však nedočkal.
Vyjadrenia štátnej liekovej agentúry viedli tiež k tomu, že z ruskej vakcíny sa stala na Slovensku jedna z najprekontrolovanejších. Po posúdení ŠÚKL a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorých výsledky dopadli dobre došlo k pretestovaniu aj v maďarskom certifikovanom OMCL laboratóriu, kvôli čomu minister financií Matovič absolvoval rokovanie v Moskve a v Budapešti.
Vakcínu dovezenú na Slovensko sa po Maďaroch rozhodli pretestovať ešte aj Rusi.
Nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa od svojho nástupu na čelo rezortu netajil tým, že pri vakcínach presadzuje európske riešenia a odmietal očkovanie neregistrovanou vakcínou. Sám povedal, že by sa ňou nedal očkovať a neodporučil by ju ani svojej rodine a známym.

Rozhodli sme sa vydať knihu, ktorá udalosti posledného roka, zákulisie rozhodnutí a životy troch neobyčajných ľudí zmapuje.