Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
17. jún 2021

Flexibilné dávky

Politici ich rodičom sľubujú, do systémových zmien sa im veľmi nechce

Aj mnohí slovenskí rodičia by privítali flexibilitu v dávkach. Politici tvrdia, že zmena by bola príliš komplikovaná.

Politici ich rodičom sľubujú, do systémových zmien sa im veľmi nechce

Ilustračné foto: Flickr.com/Julie Corsi

Budú si môcť aj rodičia na Slovensku vybrať dĺžku rodičovskej dovolenky a podľa toho aj výšku mesačného rodičovského príspevku?

Flexibilnej rodičovskej dovolenke sa politici nebránia, naopak, pozdáva sa im. Jedným dychom však upozorňujú, aká náročná a komplikovaná je takáto reforma systému. Chce sa vôbec našim predstaviteľom pustiť do zásadnejšej reformy rodinnej politiky?

S flexibilitou rodičovských dávok počíta plán reforiem, ktorý vlani začiatkom októbra predstavil ešte vtedajší minister financií a súčasný premiér Eduard Heger. Aj v súčasnom programovom vyhlásení vlády sa spomína „sflexibilnenie rodičovského príspevku“.

Aj politici, ktorých Postoj oslovil, deklarovali pozitívny postoj k zmene systému a zreformovaniu súčasnej podoby rodičovskej podpory. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že k systémovej zmene štátnej podpory rodín nič nestojí v ceste. Aká je však realita?

Ministerstvo práce vlani v októbri denníku Pravda potvrdilo, že sa chystá zmena legislatívy a návrh nového zákona predloží v roku 2022. Ako by malo vyzerať konkrétne nastavenie systému, nechcel rezort práce povedať, potvrdil však, že sa bude týkať aj zmeny rodičovského príspevku.

Viac sa o chystaných zmenách rozhovoril ekonóm Jozef Mihál, ktorý však v apríli 2020 odišiel z postu štátneho tajomníka ministerstva práce pod vedením Milana Krajniaka. Podľa jeho informácií by sa mal reformný návrh podobať systému, ktorý už dlhšie funguje v susednom Česku a ktorý sme na Postoji už bližšie predstavili.

Čítajte tiež

Postoj sa teda po trištvrte roku obrátil na ministerstvo práce, či už vie povedať o chystanej reforme viac, keďže podľa plánu by o niekoľko mesiacov malo zákon v parlamente predložiť. „V súčasnosti je predčasné diskutovať o konkrétnej podobe flexibilného rodičovského príspevku,“ odpovedá ministerstvo. „Úprava štátnych sociálnych dávok je plánovaná na rok 2022 s účinnosťou v roku 2023,“ dopĺňa.

Napriek tomu, že nový systém by mal byť inšpirovaný českým, podľa ministerstva sú v ňom nedostatky a nepovažuje ho už za veľmi úspešný. „V Česku rodičovský príspevok v takej podobe, ako ho poznáme dnes, vznikal desať rokov, pričom aktuálne už krajina nie je s týmto systémom taká úspešná a zaznamenáva postupný pokles počtu živonarodených detí.“

To je však problém väčšiny krajín západného sveta.

Ministerstvo pripomína, že rodičia na Slovensku poberajú celý systém štátnych sociálnych dávok na podporu starostlivosti rodičov o deti. „Patrí tam prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,“ menuje rezort.

Z odpovedí ministerstva práce tak nevyplýva, či má ešte vôbec v úmysle pracovať na zmenách, ktoré malo na začiatku v pláne.

Nikto nebol proti

To, že na pôde ministerstva práce sa skutočne rieši flexibilný rodičovský príspevok, potvrdzuje aj poslanec SaS Peter Cmorej. „SaS predstavilo vlastnú koncepciu prorodinnej politiky, v ktorej sme chceli rodičovské dávky do troch rokov zreformovať, a hlavnou podstatou toho je aj flexibilná rodičovská dávka,“ povedal pre Postoj.

Dodáva, že zástupcovia koaličných strán majú za sebou aj pracovné stretnutie s ministrom Milanom Krajniakom, na ktorom SaS odprezentovala svoj návrh reformy rodičovských dávok. „Viacerí prezentovali, že by chceli flexibilné rodičovské dávky. Myslím si, že je to taká naša spoločná priorita, nikto nebol proti,“ hovorí Cmorej.

„Nie je to však jednoduché spraviť a nikto okrem nás ešte nepredstavil konkrétny spôsob, ako na to,“ dodáva.

Peter Cmorej vysvetľuje, že reformou rodičovských dávok by chceli odstrániť problém, že ženy na Slovensku sa po narodení dieťaťa zapájajú neskoro do pracovného procesu. „To ich potom dobehne počas pracovnej kariéry i na dôchodku. Chceme ich preto pozitívnym spôsobom motivovať, aby sa do pracovného procesu zapájali skôr, čomu by mohlo pomôcť práve flexibilné čerpanie rodičovských dávok,“ zdôraznil.

Podstatou celého návrhu je spojenie materskej dovolenky s rodičovským príspevkom. SaS verí, že sa im podarí touto cestou odstrániť zo systému nespravodlivé prvky. „Chceme odstrániť sociálnu nespravodlivosť, lebo veľa žien materskú dávku nedostáva. Je ich ročne okolo 15-tisíc, pričom možno len polovica je skutočne takých, ktoré nepracovali, zvyšok prichádza o túto dávku preto, že je systém nastavený nespravodlivo,“ povedal Peter Cmorej.

V súčasnosti má na materskú dávku, ktorá trvá 34 týždňov a je odvodená od výšky platu, nárok matka, ak bola nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materskú dovolenku. Po tejto lehote prechádza na rodičovský príspevok, ktorý je stanovený pevnou sumou a pre pracujúcu ženu predstavuje výrazný prepad príjmu.

Pričom nárok na túto dávku strácajú nielen ženy, ktoré pred otehotnením nepracovali, ale aj tie, ktoré zo systému vypadávajú z viacerých dôvodov. Ide napríklad o živnostníčky, ktoré si v prvom roku podnikania neplatili odvody, čo im umožňuje zákon, a nesplnia tak podmienku 270 dní nemocenského poistenia pred dňom pôrodu.

Inzercia

Môžu o ňu prísť dokonca aj ženy na rizikovom tehotenstve, pretože do potrebných dní sa nerátajú ani tie, ktoré pre zdravotné problémy ohrozujúce tehotenstvo skončili na dlhodobej PN.

Túto podmienku viazanosti na minimálne obdobie poistenia by chceli v návrhu vyhodiť a zmeniť tak, že ženám, ktoré nepracovali a nemajú dostatočný počet odpracovaných rokov, by sa určili náhradné vymeriavacie základy, z ktorých by sa im podpora počítala.

Autori návrhu by teda chceli rodičovskú dávku viazať na príjem, ale oslobodiť ju od poistenia. „S tým majú zatiaľ na ministerstve práce problém, toto ešte budeme musieť vyriešiť,“ doplnil poslanec Cmorej.

Návrh počíta aj s aktívnejším zapojením sa otca do starostlivosti o dieťa. Mužov chcú motivovať vyššou rodičovskou dávkou, ak prevezmú starostlivosť o dieťa a žena sa vráti do zamestnania. Otec by v takom prípade dostával najmenej štyri mesiace o desať percent vyššiu rodičovskú dávku.

No a ako už bolo spomenuté, rodičovská dávka by bola flexibilná a rodičia by si sami zvolili dĺžku jej poberania, najdlhšie však tri roky. Keby sa rozhodli pre kratšie obdobie, ich mesačná podpora by bola vyššia, konečná suma by však bola nezmenená a išlo by o rovnaké peniaze, aké dostanú rodičia, ktorí sa rozhodnú pre trojročnú rodičovskú dovolenku.

„Myšlienka tu je, jej realizácia však nie je jednoduchá, budeme o nej viesť ešte viaceré debaty a uvidíme, k čomu dospejeme,“ uzatvára Peter Cmorej.

Nie vždy sa dá zostať dlho doma

„Flexibilný rodičovský príspevok považujem za dobrý nástroj, a ak by bol na stole, rada ho podporím,“ povedala pre Postoj poslankyňa OĽaNO a členka parlamentného výboru pre sociálne veci Lucia Drábiková.

„Podporiť matky, ktoré chcú zostať dlhšie doma s dieťaťom, a tiež ponúknuť vhodné možnosti aj tým, ktoré sa potrebujú alebo chcú vrátiť skôr do práce, považujem za potrebné,“ dodáva.

Kým koaličný partner SaS vidí v tom, že ženy zostávajú pri dieťati dlho doma, problém, Drábiková je presvedčená, že aktuálne trojročné nastavenie rodičovskej dovolenky je správne pre vývoj dieťaťa, čo podľa nej potvrdzujú mnohé prieskumy. Preto pokiaľ by bolo možné zvoliť aj dlhší čas rodičovskej dovolenky, privítala by to.

Ako však poznamenáva, uvedomuje si reálnu situáciu rodín, že nie každá žena môže alebo chce zostať v domácnosti tak dlho. „Je preto potrebné podporiť skrátené úväzky, aspoň čiastočné home office, prípadne iné nástroje, ktoré by znížili diskrimináciu matiek s maloletými deťmi,“ myslí si Drábiková.

Cestu, ako uľahčiť matke návrat do pracovného života, vidí aj v zapojení bližšej rodiny do starostlivosti o dieťa, čo by mohlo suplovať výrazný nedostatok jasieľ. „Rada by som poukázala na prirodzený model starostlivosti o dieťa príbuznými a podporila či už ‚starorodičovskú‘ dovolenku, alebo možnosť štátom podporeného zvolenia starostlivosti dieťaťa inou blízkou osobou ako alternatívu jasieľ,“ približuje ďalšiu možnosť podpory.

Susedné Česko je príkladom, že dať rodičom priestor, aby si sami manažovali, v akej podobe a dĺžke budú potrebovať štátnu pomoc po narodení dieťaťa, a najmä aby ju mohli pružne meniť podľa meniacich sa finančných podmienok rodiny, skutočne funguje a úhrnná plodnosť v tejto krajine stúpala deväť rokov po sebe. Aj české matky, ktoré Postoj oslovil, by so slovenským nechceli meniť a vyhovuje im hlavne pružnosť, s ktorou môžu meniť podmienky. Zákon im umožňuje rozhodnúť sa pre zmeny raz za tri mesiace.

Čo s flexibilitou, keď nebudú škôlky

Jeden problém spojený s návratom matiek do práce však máme s našimi susedmi spoločný. A ak ho nebudeme aktívne riešiť, rodičom nepomôže ani flexibilita v poberaní rodičovských dávok.

Čítajte tiež

„Nastavila som si rodičovský príspevok do dvoch rokov veku svojho syna. Pôvodne som sa chcela vrátiť do práce ešte skôr, ale bola to naivná predstava a čoskoro som si vyplatenie príspevku predĺžila až do troch rokov,“ opisuje pre Postoj svoje rozhodnutie Adela Řeháková z Pardubíc.

Aký bol jej dôvod? „Materské školy sú u nás od troch rokov, niekde od dva a pol roka dieťaťa. Reálne však umiestniť trojročné dieťa do škôlky je často nadľudský výkon, kapacity vôbec nestačia,“ objasňuje stav u našich susedov.

„Matka sa nemôže vrátiť do práce, aj keď chce. A jasle pre mladšie deti u nás takmer neexistujú. Máme detské skupiny, ale aj u nich je počet miest veľmi obmedzený,“ dodáva Adela.

Aj z českého príkladu je tak zjavné, že reforma rodičovskej dovolenky by mala ísť ruka v ruke s rozširovaním siete predškolských zariadení, lebo inak by bol princíp takzvanej flexibility pre mnohé matky len ilúziou.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame