Výchovná poradňa Dávať deťom úlohy aj cez prázdniny? Ani dospelým by sa taká dovolenka nepáčila

Začali sa prázdniny a deti sa tešia na voľné dni a oddych od školy. Niektoré z nich však čakajú úlohy aj cez leto, pani učiteľky im zadali písať si každý deň denník alebo im poslali pracovné listy. Niektorí rodičia zase sami iniciatívne plánujú každý deň dať dieťaťu úlohy, aby do septembra nič nezabudlo.

Je dobré, keď rodičia zadávajú deťom školské úlohy aj cez letné prázdniny? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Predstavte si, že si po niekoľkých náročných mesiacoch v práci zoberiete pár týždňov dovolenky, aby ste si oddýchli a nabrali nových síl, a šéf vám pridelí pár drobných úloh, aby ste nevyšli z tempa. Pravdepodobne by ste protestovali a odvolávali sa na svoje práva.

V podobnej situácii sú naše deti, ktoré desať mesiacov pracovali a boli vystavené mnohým záťažovým situáciám. Čas prázdnin je pre ne obdobím oddychu, rôznych zážitkov s rodinou, kamarátmi. Je to zároveň aj čas učenia sa a osvojovania si rôznych zručností či nadobúdania skúseností, ktoré sú dôležité pre život a formujú osobnosť dieťaťa (fyzické zručnosti, sociálne kompetencie…).

Zadávanie domácich úloh, ktoré majú charakter doučovania, môže byť zdrojom napätia a konfliktov. Stres a tlak na výkon zo školského roka prenášame aj na čas prázdnin a pripravujeme sa tak o spoločnú pohodu, ktorú by sme si ako rodina mali dopriať. Zároveň tým u detí formujeme jeden zlozvyk, ktorý sme si osvojili my dospelí, a to je neschopnosť oddychovať.

Rozumiem motívom rodičov detí, ktorí sú konfrontovaní s vážnymi ťažkosťami v procese vzdelávania svojich detí, udržiavať u nich učebné návyky a predísť výrazným výpadkom osvojených poznatkov či zručností. Ich opakovanie a precvičovanie je namieste, ale aj to možno realizovať v prázdninovom duchu a odlíšiť ich tak od štandardných školských povinností.

Pracovné listy a učebnice by bolo vhodné vymeniť za rôzne hrové aktivity, ktorými sa tiež dajú precvičovať potrebné poznatky a zručnosti. Prázdninové aktivity poskytujú množstvo podnetov na hravé učenie sa, či už pri ležaní niekde pri vode, alebo cestou v aute za spoločnými zážitkami.

Na dnes asi stačilo, sú predsa prázdniny… Prajem rodičom i deťom pohodový čas prázdnin.

Martina Šadláková, klinická psychologička, pôsobí v Centre celého človeka – ENOIA v Považskej Bystrici ako poradenský psychológ v kríze vzťahov v manželskom poradenstve, venuje sa aj témam hypersenzitivity, syndrómu vyhorenia a osobnostného sebarozvoja, je mama troch detí

Prázdniny majú svoju opodstatnenú úlohu, sú najmä časom oddychu a regenerácie dieťaťa. Je veľmi individuálne, ako dieťa a rodič pristúpi k úlohám zadaným od učiteľa alebo samotným rodičom.

Určite mnohí doma máme tzv. školský typ dieťaťa, ktoré si nájde cestu k rôznym úlohám, zábavným detským časopisom či ku knihám aj samostatne. Ak však v čase prázdnin zaúkolujeme aj dieťatko, ktoré je presýtené školskými podnetmi, hrozí, že u neho pestujeme negatívny vzťah k učeniu.

Potrebné je zároveň spomenúť, aby čas mimo školy bol vyvážený inými zdravými podnetmi, ako je pobyt vonku, šport, výlety, rozvíjanie vzťahov v podobe stretnutí so starými rodičmi, ďalšou rodinou či kamarátmi, alebo aj potrebné stíšenie sa pri knihe, či dobrom filme.

Aj tieto aktivity podliehajú procesom prirodzeného učenia, a zároveň na ne neostáva dostatok času počas školského roka.

Skúsme si to totiž predstaviť sami na sebe. Ak máme počas roka na seba kladených mnoho očakávaní, podnetov a úloh, ktoré v pracovnom procese musíme zvládať pravidelne a bezodkladne, prirodzene túžime po čase oddychu, kde od týchto povinností môžeme úplne odstúpiť.

Už len vybavovanie pracovných mailov môže byť pre unaveného dospelého záťažou v čase dovolenky. A preto usudzujem, že tak, ako aj nám dospelým, o to viac je potrebné dieťaťu v čase prázdnin dopriať zažívať aj iné podnety, ktoré mu dovolia na chvíľu oddýchnuť si od bežných školských povinností.

Či už úlohy zadáva iniciatívne samotný rodič, alebo učiteľ, mali by byť predkladané nenásilnou formou tak, aby dieťa zaujali a motivovali k riešeniu úlohy.

Pri mladších žiakoch je pravdepodobne väčšia zodpovednosť kladená aj na rodiča, aby dohliadol na plnenie zverenej prázdninovej úlohy. A to môže pripomínať tlak z obdobia školského roka. Dobrovoľnosť by tu mala byť podstatná (to znamená nesankciované ani špeciálne hodnotené (ne)splnenie úlohy). Taktiež je žiaduce nájsť odlišný typ zadania úloh, aby neasociovali deťom často neobľúbené domáce úlohy.

Témou, ktorá je v pozadí tejto otázky riešená, však ostáva náš prístup k oddychu ako takému. Jeho potreba pre náš život a akceptácia v dostatočnom čase v našom harmonograme povinností. V našich mysliach by totiž oddych nemal byť reprezentovaný ako prejav slabosti, ale naopak, ako nevyhnutná podmienka k lepšiemu fungovaniu v ďalších úlohách.

Ak sa totiž akákoľvek forma výkonu stane dôležitejšia ako budovanie vzťahu k sebe, druhým a Bohu, prejaví sa to na našej vyčerpanosti a frustrácii. A to rovnako aj u detí. Poďme sa to spoločne s deťmi učiť cez prázdniny.