Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Rodina
12. jún 2021

Manželka závislého od porna

Kedysi som to brala osobne ako zradu alebo ako svoje zlyhanie

Rozhovor so ženou, ktorej manžel je roky závislý od pornografie. Nevzdala sa a prijala, že ona ho jednoducho zmeniť nemôže.

Kedysi som to brala osobne ako zradu alebo ako svoje zlyhanie
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor so ženou, ktorej manžel je roky závislý od pornografie. Nevzdala sa a prijala, že ona ho jednoducho zmeniť nemôže.

Nedávno sme vám priniesli príbehy mužov, ktorí bojujú so závislosťou od porna a sexu. Je to utrpenie z pádov a nových začiatkov, z ktorého sa liečia počas dlhých rokov. Čo to však robí s ich partnermi a rodinami?

Jana je manželka a mama, ktorá súhlasila, že pre denník Postoj porozpráva svoj príbeh a osobnú cestu spoluzávislej. Tak si totiž hovoria príbuzní závislých ľudí.

Jana sa po niekoľkoročnej snahe, aby vyriešila manželov problém svojimi silami, dostala do dvanásťkrokového programu S-Anon, ktorý zmenil jej život.

Od presvedčenia, že svojimi silami vyrieši manželov problém, a tým dosiahne vytúžené šťastie, prišla k záveru, že musí začať od seba. Dnes hovorí, že napriek manželovej závislosti prežíva najšťastnejšie obdobie svojho života.

Pre citlivosť témy nevystupuje Jana pod svojím menom, jej identitu však v redakcii poznáme.

Ako ste sa zoznámili so svojím budúcim manželom?

Zoznámili nás spoloční priatelia. Boli sme veľmi zaľúbení. Rozumeli sme si v mnohých oblastiach, tak sme začali hovoriť aj o spoločnej budúcnosti. Vedome sme sa na manželstvo pripravovali, navštevovali sme starších manželov a pýtali sme si od nich rady, čítali sme literatúru o vzťahoch, snažili sme sa úprimne skúmať, čo by nám pomohlo dobre sa pripraviť do manželstva.

Vedeli ste už pred manželstvom, že váš manžel má problém v sexuálnej oblasti?

Manžel sa mi zveril s istými problémami v sexuálnej oblasti, ale pre mňa to nebola zásadná informácia. Bola som presvedčená, že náš manželský život bude odpoveďou na tieto jeho problémy. Brala som to tak, že pre mužov je to prirodzené a manželstvo bude riešením.

Neblikali vám žiadne kontrolky?

Nie. Bola som veľmi zaľúbená a popierala som to. Lebo na jednej strane sme prežívali veľkú jednotu, manžel sa usiloval pracovať na našom vzťahu, veľa sme spolu komunikovali.

Do manželstva som preto išla s pocitom, že to musí vyjsť a že zvládneme všetky problémy. Počula som už vtedy o iných závislostiach. Bolo mi jasné, že so závislým nechcem mať vzťah, že je to riziko. Lenže vtedy som netušila, že sexuálna žiadostivosť môže byť rovnaká forma závislosti. Brala som to ako prirodzený mužský problém.

Čítajte tiež

Ako a kedy ste pochopili, že manžel je sexuálne závislý a že vaša snaha na tomto probléme nič nezmení?

Zo začiatku to bolo krásne, boli sme obaja mladí, deti začali prichádzať jedno po druhom. Vtedy sa začali prvé problémy. Začala som si všímať, že každá naša hádka sa končí témou sexu. Už som však nevedela, čo mám zo svojej strany ešte urobiť, aby bol spokojný. Začala som chápať, že to zrejme nebude môj problém.

Ako to myslíte?

Stávalo sa, že krátko po našom milovaní som ho našla pred obrazovkou sledovať porno scény. Moja reakcia bol hnev, krik, chcela som vyhodiť monitor, odstrihla som kábel. Bola to pre mňa veľká rana.

Na druhej strane som bola dokonca schopná položiť otázku, prečo neprišiel druhýkrát za mnou, keď to potreboval. On mi odpovedal, že to by nebolo ono. Býval kvôli tomu dlho do noci hore a ráno nebol schopný normálne fungovať. Tam som pochopila, že manžel má zrejme problém.

Dávali ste si podmienky, že si to neprajete?

Snažila som sa mu vysvetliť, že mi to ubližuje, že ma to uráža a ponižuje. Že hoci to nie je fyzická nevera, pre mňa je to podobné.

Mojím riešením bolo, že som zodpovednosť za riešenie problému preberala na seba a ešte viac som sa snažila vychádzať mu v ústrety v tejto oblasti. Niekedy si manžel priznal, že má problémy, a ľutoval to, inokedy mi zas povedal, že to je u mužov prirodzené a ja ako žena to nechápem.

Nevnímali ste, že sa nechávate zneužívať?

Nie. V tom čase som si myslela, že je úlohou ženy robiť všetko preto, aby bol muž šťastný, a že sa to dá dosiahnuť, skrátka som sa ho snažila za každú cenu zachrániť.

Manželova závislosť sa prejavovala len v sexuálnej oblasti, alebo to narúšalo aj iné oblasti jeho života?

Zo začiatku to bola len táto vec sexuality. Neskôr to však malo dosah aj na iné veci, akoby bol odstrihnutý z reality, nedalo sa naňho spoľahnúť, neplatili dohody, myšlienkami bol inde, neskôr sa pridružil aj alkohol.

O čo viac poľavoval zo starosti o rodinu a domácnosť, o to viac som sa to snažila nahradiť, brala som si aj fušky, organizovala som rekonštrukciu bytu.

Hľadali ste nejaké odborné riešenie jeho závislosti?

Pre iné typy závislosti tu boli liečenia, ale na túto sme riešenie nenašli.

Čo to urobí so ženskou psychikou? Nechceli ste od neho odísť?

Predtým mi bolo jasné, že rozvod nie je možný, mali sme malé deti. Povedala som si, že musím svoj život len nejako dožiť. Bolo to veľmi ťažké obdobie.

Asi po pätnástich rokoch manželstva som stretla jednu osobu, ktorá mi povedala, že je tu aj iná možnosť, čo mi dalo veľkú slobodu. Začala som si hľadať svoje bývanie.

Nakoniec som však neodišla, iba som povedala manželovi, že zvažujem aj takúto možnosť.

Zmenilo to niečo?

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o riešenie som zostala zúfalá a pripustila som si, že už nemôžem urobiť nič, čo by mohlo urobiť môjho manžela šťastným. Zrútil sa mi celý svet a pochopila som, že nemám moc s tým niečo urobiť. Dokázala som v živote prekonať mnohé veľké prekážky, ale toto bolo nad moje sily.

Zrazu však akoby sa mi vyjasnilo a pochopila som, že zmysel života nie je v dokonalom manželstve a môj život sa týmto nekončí. Uvedomila som si, že som sa už nevedela tešiť sama zo života, lebo som stratila čas upnutím sa na svoj sen.

Dostala som sa k literatúre o spoluzávislosti a o hraniciach v manželstve a pochopila som, že láska neznamená preberanie zodpovednosti za druhých.

Pätnásť rokov ste žili s pocitom smútku, že mu neviete pomôcť?

Mali sme viac detí, nemala som čas stále riešiť len náš vzťah. Nemala som čas a ani som nebola naučená rozmýšľať nad tým, ako sa cítim. Bola som naučená fungovať štýlom „vydrž a makaj“. Vedela som, že naša rodina sa nemôže zosypať.

Niekedy som mala po večeroch chuť zobrať fľašu vína a opiť sa alebo si ísť nájsť nejakého chlapa, aby vedel, ako to bolí. Samozrejme, nikdy som to neurobila. Vždy mi veľmi pomáhala viera v Boha, dostávala som útechu skrze modlitbu a pamätala som na naše deti. Snažila som sa neprenášať na ne naše problémy.

Prestali ste v nejakom čase intímne žiť so svojím manželom?

Dlhé roky nie, bola som presvedčená, že mu pravidelným milovaním pomôžem prekonať jeho problém. Až keď prišiel zlom a naplno som si uvedomila, v čom žijem.

Keď som si prečítala o spoluzávislosti, došli mi súvislosti, nastavila som si hranice, povedala som dosť. Uverila som predsa Bohu, ktorý nie je tyran a nemôže odo mňa chcieť takéto absurdnosti.

Ako manžel reagoval na tento zlom?

Jedného dňa sa zobudil zúfalý a spýtal sa ma bezradný, čo má robiť. Vtedy som už vedela o spoločenstve Anonymných sexholikov, tak som mu dala leták. Na druhý deň išiel na stretnutie a od toho času sa mi zdal ako vymenený.

Vy ste teda vnímali aj jeho zúfalstvo?

Áno. Nechcem to prezentovať tak, že ja som obeť a on je ten zlý. Manžel sa s tým snažil bojovať, hľadal riešenia, no dovtedy mu nič nepomáhalo. Dnes viem, že závislosť je choroba a nemá to nič spoločné s tým, čo som urobila alebo neurobila, no vtedy som to brala osobne, na jednej strane ako zradu voči sebe, na druhej strane ako svoje zlyhanie.

Stačilo jedno stretnutie v podpornej skupine SA a bol z neho iný človek?

Neviem, či bol iný človek, ale keď prišiel domov, vyzeral šťastný. Stretol ľudí, ktorí mu rozumeli, ktorí nič nepredstierali, s ktorými sa mohol otvorene rozprávať o svojich problémoch.

Inzercia

Ako si vysvetľujete, že mu pomohol práve tento program?

Nie som členkou SA, takže sa k tomu neviem vyjadriť. Ale som členkou iného dvanásťkrokového programu S-Anon, ktorý ponúka odpovede nielen na závislosť voči druhým, ale ľudia v ňom nachádzajú odpovede, ako majú žiť svoj život a svoje vzťahy.

Princípom je, že si priznávame, že sme bezmocní pred správaním sexholika a náš život sa stal neovládateľným. To je prvý z dvanástich krokov, ku ktorému potrebuje každý z nás dospieť. No neostávame iba pri tom. V následnom kroku si uvedomujeme, že hoci my sme bezmocní, je tu niekto mocnejší ako my.

Niekto, tým myslíte Boha?

Nie je to náboženský program, je otvorený aj pre neveriacich, aj pre ľudí rôznych náboženstiev, iba musíme pripustiť, že nie sme najvyššou silou vo svojom živote. Za tú vyššiu silu si každý môže dosadiť, čo sám chce.

Pre niekoho je to Boh, pre niekoho sila skupiny. V následnom kroku sa rozhodujeme odovzdať svoj život Bohu, ako ho každý z nás chápe, a potom pristupujeme k čestnej inventúre samých seba, skúmame svoje charakterové chyby. To sú len prvé štyri z dvanástich krokov.

Alkohol je istý druh závislosti, kde citovo človek ničí najmä sám seba, ale sexuálna závislosť zraňuje partnera v tej najhlbšej oblasti.

Áno, je to veľmi bolestné. Program S-Anon nám nediktuje, čo konkrétne máme v danej situácii urobiť alebo neurobiť. Učíme sa zmeniť len to, čo môžeme.

Niekedy to znamená nastavenie hraníc, niekedy to znamená odísť. Znamená to uvedomiť si realitu takú, aká je. Znamená to postarať sa o seba, o svoje zdravie, bezpečnosť, pokoj, neočakávať, že ten druhý si to „domyslí“.

Teda učíte sa meniť svoje nastavenie, aby ste chránili aj seba?

Láska je právo povedať áno aj nie. Ak sa rozhodujem v slobode povedať áno, tak je to bez ohľadu na to, ako sa ten druhý správal a bez očakávaní, že mi to bude opätovať. Buď budem žiť reaktívne, čo znamená, že sa budem správať na základe toho, čo urobí ten druhý, brať veci osobne, čo je veľmi neslobodné.

Alebo keď partner urobí niečo, čo sa mi nepáči, priznám si svoje pocity, ale poviem si, že to vyjadruje jeho postoj, jeho pocity, nie je to o mne a rozhodujem sa vedome a dobrovoľne, čo urobím.

Často to znamená aj to, že nemusím urobiť nič. Nemusím na všetko reagovať. Vždy máme na výber vo svojich rozhodnutiach a konaniach. To neznamená, že všetko budem akceptovať. To iba znamená, že sa sama rozhodujem, ako budem konať.

Čítajte tiež

Ako vám pomohla podporná skupina pre partnerky závislých?

Nie sú to len partnerky, ale aj partneri závislých žien. To, že som vo svojpomocnej skupine, mi veľmi pomáha. Viem, že v tom nie som sama, počúvam zdieľania iných, môžem im kedykoľvek zavolať a zdieľať sa so svojím prežívaním a viem, že na druhej strane stojí človek, ktorý ma neposudzuje.

Prišla som, ako mnohí iní, do tejto skupiny najprv s očakávaním, že sa dozviem, ako zmeniť manžela.

Cieľom teda nie je snaha pomôcť chorému partnerovi?

Po čase prichádzame na to, že aj my sme v podstate chorí – závislí od druhých – a potrebujeme sa učiť inak rozmýšľať o svojich problémoch. Emočná závislosť od vzťahov nie je o nič menšia ako závislosť od iných látok.

Preto máte očakávania, ste nahnevaný, ak nie je podľa vašich predstáv. Viete ľudí utrápiť svojím perfekcionizmom, svojimi požiadavkami, svojou kritikou. Tak vzťah nemôže fungovať ani z jednej, ani z druhej strany. Princípom je naučiť sa zodpovednosti za svoj život a svoje potreby a, naopak, nepreberať ju za tých druhých.

Ako sa to učíte?

Poviem vám to na konkrétnej situácii. Na piatok som si naplánovala nákupy s manželom, mali sme dohodnutý termín. Stretli sme sa doma a zrazu zistil, že potrebuje ešte niečo súrne na pätnásť minút doma dorobiť. Bola som už vychystaná a začala som cítiť hnev.

V programe som sa naučila robiť inventúru svojich emócií. Pýtam sa, aké mám možnosti. Môžem začať kričať, vyčítať, ale pomôže mi to zmeniť tú situáciu? Aké mám iné možnosti? Môžem ísť na nákup sama, ale potrebujem niečo kúpiť jemu a musí to odskúšať. Tak som sa začala modliť, aby mi Boh ukázal, čo iné môžem urobiť. Zrazu mi napadlo – tak si jednoducho na pätnásť minút sadni a počkaj.

Predtým by mi takáto alternatíva nenapadla. Išla by som na nákupy naštvaná na muža, robila by som mu výčitky. Moja reakcia ho prekvapila. Nebolo to však popieranie. Len som tú situáciu riešila inak ako bežne. Toto je zázrak, ktorý sa deje v mojom živote.

Cieľom programu pre príbuzných je, aby rástli spolu so svojím blízkym? Lebo vy ste predsa nemali taký problém ako závislý partner. Je predsa prirodzené mať očakávania od vzťahu.

Je prirodzené mať túžby. Problém je, keď ich zmeníme na konkrétne očakávania. Jeden náš slogan hovorí, že Boh má tri odpovede na naše túžby: „áno“, „ešte nie“ alebo „mám pre teba niečo lepšie“. Dnes sa učím mať otvorené srdce. V súčasnosti prežívam paradoxne najkrajšie obdobie života.

Lebo váš manžel dostal svoju závislosť pod kontrolu?

Snažím sa, aby moje šťastie a môj pokoj už nezáviseli od toho, či bude manžel podľa mojich predstáv alebo nie. V tomto je najväčšia zmena. Ak by môj život závisel od toho, čo nemôžem ovplyvniť, bolo by to bezútešné. Dokonca boli momenty, keď som bola schopná Bohu ďakovať za závislosť.

Ďakovať za závislosť?

Áno, vďaka utrpeniu som sa totiž naučila veľa o sebe, o tom, že mnohé veci, ktoré som považovala za lásku, boli z mojej strany manipuláciou alebo strachom.

Neviem, čo bude zajtra, učím sa žiť len pre dnešok. Viem, že mám každý deň voľbu ostať pri manželovi alebo odísť. Zatiaľ zostávam, ale neviem vám povedať, čo bude zajtra.

Nie je vo vás vôbec hnev, že ja na sebe pracujem a ten druhý to vzdal?

Neviem posúdiť, či to manžel vzdal. Ja potrebujem program S-Anon kvôli sebe. Tu nejde o zmenu toho druhého, ja za jeho chorobu ani uzdravenie nenesiem zodpovednosť. Ale za seba áno.

Dnes už dokážem ísť aj sama do kina alebo zavolám kamarátke, kedysi som to nedokázala. Ak sme predtým mali na sobotu plány a manžel sa ráno zobudil s depkou, zostal celý deň v posteli, nahnevalo ma, že nedodržal dohodu a bol z toho rozbitý víkend a hádky. Takto to vyzeralo mnoho rokov a mne ušla časť života pomedzi prsty.

A dnes?

Dnes, keď manžel zmení dohodnutý plán, občas ma to ešte vyvedie z miery, ale v programe som sa už naučila riešenie. V pokoji si sadnem a pustím pôvodné plány z rúk. A prosím Boha, aby mi ukázal, čo pekné v tejto situácii má pre mňa na dnešný deň pripravené.

Zo skúseností iných členov spoločenstva viem, že keď sa jeden z partnerov uzdravuje, tak sa to prenáša na celú rodinu. Na druhej strane som dnes schopná vidieť oveľa viac dobra vo svojom manželovi ako vtedy, keď som ho chcela „vmestiť“ do nejakej svojej predstavy. Dnes sa mi zdá, že v našom manželstve omnoho viac vecí funguje ako nefunguje.

Keď počúvate „happy end“ príbehy iných žien v skupine, ako ich manželia majú svoju závislosť pod kontrolou, necítite smútok?

Čo je to happy end? Verím Bohu a viem, že je aj Bohom môjho manžela, preto verím, že ho má vo svojich rukách a stará sa oňho.

Vzdávam sa toho, aby som Bohu diktovala spôsob alebo čas, akým sa má život môjho manžela vyvíjať. Boh pozná zámer pre jeho život, vie, čo je pre neho najlepšie. A čo je dôležité – Boh vie, čo je najlepšie pre mňa a stará sa o mňa.

Foto: Adam Rábara

 

Odporúčame