Veronika Remišová Kolíková bola súčasťou Ficovho systému. Nechám to na ňu, či zo strany odíde

Po tom, čo minulý týždeň odvolala generálneho manažéra Romana Krpelana a riaditeľa kancelárie Tomáša Lehotského, získala v predsedníctve väčšinu aj bez hlasov Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej, ktorí stoja medzi konfliktnými líniami. Lenže hoci má teraz pod kontrolou stranu a jej najvyššie štruktúry, polovica poslancov podporuje krídlo ministerky Márie Kolíkovej a ďalší dvaja poslanci, Šeliga a Žitňanská, kritizujú líderku strany za posledné mocenské kroky. 

Líderka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sa politicky zrazili s Kolíkovou, prečo podľa nej ministerka spravodlivosti nereprezentuje príbeh strany Za ľudí a čo by mali prívrženci Kolíkovej frakcie podľa nej urobiť.

Spúšťačom konfliktu vo vašej strane bola marcová vládna kríza. Hlavná výčitka vašich kritikov okolo ministerky Márie Kolíkovej znie, že kým navonok strana komunikovala zachovanie súčasnej štvorkoalície, vy ste sa v zákulisí mali tajne usilovať o trojkoalíciu. Kolíková vraj od vás dostala ponuku zotrvať v trojkoalícii na čele rezortu spravodlivosti. Je to pravda?

Je to oveľa hlbšie. Ide o spor dvoch politických príbehov, môjho a Márie Kolíkovej. Počas vlády Roberta Fica som bola v opozícii a bojovala som proti ľuďom, ktorí sú dnes vyšetrovaní a mnohí z nich sa už priznali k rôznej trestnej činnosti a končia vo väzbe. Mária Kolíková v tom istom čase sedela na ministerstve spravodlivosti ako štátna tajomníčka a na vláde si s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom podávala ruky. Bolo to v čase, keď sa diali najhoršie kauzy bývalej garnitúry. 

V období, keď Robert Fico nadával novinárom, že sú „špinavé protislovenské prostitútky“, som nepočula z ministerstva spravodlivosti žiaden kritický hlas. Rovnako som odtiaľ nezaznamenala žiaden protest ani pri kauze Bašternák. Zhodou okolností mala strana Most na ministerstve obrany iného tajomníka, Róberta Ondrejcsáka, ktorý sa aktívne ozýval proti kauzám, ktoré sa páchali a mal z toho problém aj vo svojej vlastnej strane.

To je podstata sporu medzi mnou a Máriou Kolíkovou, ktorý sa ukázal počas vládnej krízy. Pre mňa bol návrat Roberta Fica a Petra Pellegriniho neakceptovateľný a bola som ochotná urobiť všetko preto, aby k tomu nedošlo. Pre Máriu Kolíkovú boli - podľa jej slov - predčasné voľby prijateľným rizikom, ktoré musíme byť ochotní podstúpiť. 

Tieto slová povedala niekde vo vnútri strany?

Áno, povedala ich v užšom vedení strany. Moje a jej kroky boli teda odlišné. 

Povedané inak, vy ste boli ochotná pokračovať v trojkoalícii bez SaS.

Povedané inak, zóna jej komfortu je vláda Fica a Pellegriniho, pretože ona v nej aj bola. Pre mňa je to niečo neprijateľné. 

Nie je teraz táto vaša výčitka účelová, keďže ste prvý rok až do marcovej krízy vystupovali s Kolíkovou v rámci strany aj vlády celkom v zhode? 

Andrej Kiska ju priviedol do svojej strany ako odborníčku a v tomto ju plne rešpektujem. Ale čo sa týka politickej minulosti, naše príbehy sú úplne odlišné. 

Keď sme v prvom roku koalície počúvali o vnútorných napätiach vo vašej strane, bolo zjavné, že vaším asi najväčším kritikom bol Juraj Šeliga. Mária Kolíková bola skôr vaším človekom...

To neviem, ale je pravdou, že presadzovaniu agendy jej ministerstva som venovala najviac času a energie, a bola som ochotná ísť na hranu. Za dobré odborné veci som sa postavila celou váhou. Takisto som ju podporila pri tlakoch, ktoré prišli po samovražde Milana Lučanského. 

Váš spor sa začal počas vládnej krízy v marci, kedy presne bol ten moment?

Kríza trvala dlho, bolo to počas toho obdobia. Vyplývalo to práve z nášho rozdielneho nastavenia. Kým ja som chcela zabrániť návratu Fica a Pellegriniho, pre ňu to bolo prijateľné riziko. 

Vy to rámcujete smerom ku Kolíkovej minulosti, ale nebolo v tomto spore oveľa podstatnejšie to, že kým Mária Kolíková mala bližšie k Richardovi Sulíkovi, vás to ťahalo skôr k Igorovi Matovičovi?

Nemyslím si, že to bolo o tom, hoci Mária Kolíková má určite blízko k Richardovi Sulíkovi a mnohé kroky koordinovali spoločne. 

Bez vášho vedomia?

Niektoré aj bez môjho vedomia. Dozvedela som sa o tom až neskôr.

Na druhej strane, vy ste sa počas krízy viac koordinovali priamo s Matovičom.

Rozprávala som sa so všetkými koaličnými partnermi. Ale keďže Igor Matovič bol v tejto veci kľúčový a záviselo od neho, či sa kríza vyrieši, prirodzene som s ním komunikovala často. 

Do posledného dňa to vyzeralo, že sa koalícia rozpadne. Väčšina členskej základne Za ľudí bola za to, aby vládna koalícia neskončila, a to aj za cenu trojkoalície. 

To viete na základe čoho?

Robili sme si interný prieskum. 

Vtedy prišla aj vaša ponuka pre Kolíkovú ako ministerku v trojkoalícii?

To bolo súčasťou čiastkových rokovaní, ale do toho ani nezachádzajme, pretože to považujem za vynášanie z interných rokovaní. Keď začnem hovoriť ja, kto všetko z frakcie Márie Kolíkovej za mnou chodil a žiadal, aby som ho koaličným partnerom navrhla za ministra v akejkoľvek vládnej zostave, tak to nebude pekná debata.

Boli to nejakí ľudia z vedenia strany?

Z frakcie Márie Kolíkovej. Viac však teraz nepoviem, pretože ide o interné rokovania, ktoré sa diali v rôznych momentoch koaličnej krízy. 

Nebolo spúšťačom internej krízy to, keď ste bez predrokovania v strane prišli s návrhom, aby s Matovičom odišiel z vlády aj Sulík?

Ja som to formulovala ako osobnú prosbu. Myslím, že to je úplne legitímne. Dodám ešte, že ani s demisiou Márie Kolíkovej nebolo stotožnené celé predsedníctvo našej strany. 

Keď prišiel počas marcovej krízy Matovič s požiadavkou, aby zo svojich funkcií odstúpili Kolíková aj Šeliga, hovorili ste s ním o tom?

Áno, žiadala som ho, aby tieto podmienky stiahol, čo sa v posledný deň krízy aj podarilo. 

Čo sa vlastne udialo v ten deň, v nedeľu 28. marca, keď napokon prišlo k dohode o štvorkoalícii? S Matovičom ste tam sedeli vy, Kollár, Krajniak a ešte predstavitelia OĽaNO, čo rozhodlo?

Intenzívne sme sa rozprávali o zmysle tejto vlády, prečo sme do nej išli a čo chceme dosiahnuť pre Slovensko a pre občanov.

Pokiaľ vieme, Matovič išiel na to stretnutie s tým, že štvorkoalíciu nechce, ak sa jeho podmienky nenaplnia, teda okrem iného aj stiahnutie Kolíkovej z vlády.

Tak to bolo. 

Čo sa udialo, že otočil?

Intenzívne rokovania. 

Čo to konkrétne znamená, Matovič videl, že ani Kollárovi sa nechce do dobrodružstva s menšinovou vládou?

Nebolo by to riešenie. Naša strana to ani nikdy nepripúšťala.

Vaši kritici by mohli povedať, že Matovič dlho neveril, že by ste z vlády odstúpili, pretože vaše správanie a vyjadrenia boli vajatavé. Zmenilo sa to až v ten kľúčový víkend, keď Matovič pochopil, že ak neustúpi, aj vy odídete z vlády.

Možno to bol jeden z faktorov. No o vajatavom správaní sa snaží hovoriť krídlo Márie Kolíkovej. Ale ak máte v koaličnej kríze dva hodnotové postoje a pre jedného sú riešením aj predčasné voľby, môže ísť do toho ako buldozér, robí si, čo chce, a je mu to jedno. Ak však chcete udržať krehkú rovnováhu a zachovať vládnu koalíciu, tak komunikujete úplne ináč a nesnažíte sa na tlačových konferenciách dourážať druhú stranu. A teda aj komunikácia musí vyzerať inak. A o to som sa snažila. 

Vajatavé to však bolo v tom, že ste nakoniec povedali len to, čo od vás už skôr žiadali... 

Vždy som na verejnosti jasne komunikovala uznesenia z predsedníctva, na ktorých sme sa dohodli. 

Pamätáme si však vaše tlačovky, na ktorých sálala z predstaviteľov vašej strany nejednota. Mária Kolíková jasne hovorila o tom, že odíde, vy ste taká rázna neboli. 

Znovu hovorím, ide o rozdiel v tom, že pre mňa nie je rozbíjanie cesta. Neprišla som do politiky, aby som ničila a robila frakcie, ale aby som pracovala. Vždy som chcela, aby vládna koalícia pokračovala. 

Skôr sa zdá, že k pevnému rozhodnutiu sa odhodláte až v závere, keď je to nevyhnutné. V niečom podobná situácia nastala aj minulý týždeň, keď ste urobili v predsedníctve tvrdý, aj keď legitímny mocenský krok. Neprišiel však príliš neskoro a problém vnútri strany veľmi silno narástol? 

Najskôr sa snažím hľadať konsenzus a zmier a keď to nejde, nastupujú iné riešenia.

Aký konsenzus ste sa snažili nájsť vnútri strany minulý týždeň?

Kým nevznikla frakcia, snažila som sa, aby sme našli jednotu. A to až do takej miery, že som ponúkla možnosť mimoriadneho snemu, na ktorom sa však dohodneme civilizovaným spôsobom. Podmienkou tiež bolo, že nebudem kandidovať ani ja, ani Mária Kolíková. Ponúkla som preto kompromisného kandidáta Juraja Šeligu, ktorý mal byť pokračovateľom stredovej línie strany.

Navyše, počas vlády Smeru nebol na druhej strane, ale bol na námestiach a protestoval proti politike Smeru. Takisto platí, že odchodom z funkcie po svojej chybe preukázal politickú zodpovednosť a kultúru.

Meno Juraja Šeligu ste však asi nenavrhli s jeho súhlasom.

Vnútri strany sme o tom diskutovali, krídlo Márie Kolíkovej s tým však nesúhlasilo. 

Ak by ho prijali, Šeliga by do toho išiel?

Z rozhovorov, ktoré sme mali, si myslím, že by to bolo prijateľné riešenie. 

Aj preňho samotného ako prípadného kandidáta zmieru?

Myslím, že áno. No bolo to zmietnuté zo stola, pretože skupina Márie Kolíkovej vytvorila frakciu. Slovo frakcia znamená delenie a štiepenie, čo v podstate vždy speje k odchodom.

Ešte je tu riešenie prostredníctvom mimoriadneho snemu, ktorý by sa konal v nejakom kompromisnom termíne. Ten ste napokon nevylučovali ani vy...

...nevylučovala som to dovtedy, kým nebola vytvorená frakcia. To, čo urobila Kolíkovej skupina, sa dá v podstate označiť za vyhlásenie vojny. Oni nieže strelili vlastnej strane do nohy, ale mediálnymi vystúpeniami ju rozstrieľali na rešeto a zničili jej značku.

Frakciu však ohlásili až po vašom ráznom reze v predsedníctve.

To sa však dialo ešte predtým. Prenášaním vnútorných konfliktov strany do médií stranu systematicky ničili.

Nie je preto logickým riešením usporiadanie snemu v septembri, s čím by podľa našich informácií súhlasila aj Mária Kolíková? 

Nevidím teraz po vytvorení frakcie dôvod ďalej traumatizovať stranu nejakým mimoriadnym snemom. 

Takže ani novembrový či decembrový termín pre vás neprichádza do úvahy?

Teraz sa treba zamerať na budovanie strany a jej štruktúr.

Aké je teda iné riešenie, ak snem odmietate?

Snem nie je riešením, pretože situácia je teraz taká, že buď odíde jedna strana alebo druhá.

Krídlo Márie Kolíkovej by teda malo odísť?

To nechám na nich. Môžu rozpustiť frakciu a vrátiť sa naspäť, to je dobré riešenie. Keď sa však rozhodli ísť takouto cestou, čo mám k tomu dodať?

Poviem ešte jeden príklad. Pred voľbami boli v strane Smer obrovské napätia o tom, kto bude volebným lídrom, na verejnosť však vôbec neprenikli, pretože to riešili ako profesionálni politici vo vnútri, kam to aj patrí. Tu však Kolíkovej krídlo svojimi vystúpeniami výrazne strane poškodilo. 

Ak tieto vyjadrenia myslíte vážne, nemali by ste navrhnúť odvolanie ministerky Kolíkovej?

Reformy v oblasti justície sú pre mňa dôležité a ak na nich chce ministerka pracovať, nech to robí.

To znamená, že nezvažujete jej odvolanie?

Ona sa bude musieť rozhodnúť, či sa chce venovať práci na zlepšenie súdnictva alebo boju o stranícke funkcie. Tak ako som doteraz justičné reformy podporovala, budem tak robiť aj naďalej.

Nedá sa však veriť tomu, že jedného dňa prídu a povedia, že frakciu rozpúšťajú a snem nepožadujú. Nie je to v skutočnosti teda tak, že si želáte, aby zo strany odišli?

Ja si v prvom rade želám, aby bola strana jednotná, aby mala výsledky a venovala sa práci pre ľudí. 

Asi neočakávate, že sa budú správať podľa vašich želaní.

Je to rozhodnutie každého jedného politika. Ak je jeho misiou štiepiť a rozbíjať, tak mu v tom nezabránim. Ale ak sa vráti k pravému zmyslu politiky, prečo do politiky išiel, čo chce pre ľudí urobiť v oblasti zdravotníctva, školstva, spravodlivosti, môžeme ísť ďalej.

Teraz máte ako líderka za sebou predsedníctvo a určitú časť štruktúr strany. V poslaneckom klube však máte menšinu, Mária Kolíková vraví, že má podporu siedmich až ôsmich poslancov, medzi ktorých ráta aj Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú.

Pokiaľ viem, Juraj Šeliga ani Jana Žitňanská nie sú v žiadnej frakcii. 

Áno, ale nesúhlasia s vašimi poslednými zásahmi do zloženia predsedníctva ani so stiahnutím kandidatúry Tomáša Lehotského na post podpredsedu parlamentu. Takže o nich asi nemôžete hovoriť ako o ľuďoch podporujúcich vašu líniu.

Dobre, ale treba povedať, že zužovanie strany iba na poslanecký klub je veľmi elitárske. Úplne to vystihuje konanie Márie Kolíkovej aj bývalého generálneho manažéra strany Romana Krpelana. Ten v jednom rozhovore minulý týždeň povedal, že „sme malá strana“, „je nás desať“ a „zmestili by sme sa aj do výťahu“.

Je to však úplne pomýlené vnímanie politickej strany. Nie sme ani malá strana, nie je nás desať, ale máme veľkú členskú základňu. A je to veľký problém, ak sú poslanci odtrhnutí od členskej základne. Sú v parlamente vďaka tomu, že ich strana dala na kandidátku a dostali na nej lepšie čísla ako niekto iný. Vydieranie poslaneckým klubom a zužovanie celej strany na desať ľudí, ktorí sa zmestia do výťahu, je urážkou našej členskej základne. 

Oni však hovoria, že sa členskej základne chcú opýtať, koho chce za lídra strany.

Tá však rozhodla pred deviatimi mesiacmi. Mimoriadny snem má byť vtedy, ak sa stane niečo mimoriadne. No takou udalosťou nie je, ak si niekto zrazu zmyslí, že teraz mi ide karta, tak idem kandidovať na predsedu. 

Pre vás ako predsedníčku strany a vicepremiérku je však mimoriadnou udalosťou to, že nemáte za sebou väčšinu poslaneckého klubu.

Áno, Mária Kolíková sa rozhodla rozbíjať stranu a tak to teraz musíme riešiť. 

Aká však bude vaša legitimita, ak sa budete opierať o podporu dvoch, troch či štyroch poslancov?

To budem riešiť s koaličnými partnermi v prípade, že frakcia vystúpi z klubu. 

Mala by vystúpiť?

Je to na rozhodnutí ľudí, ktorí vo frakcii sú. Na ich mieste by som sa zamerala na tvrdú robotu pre ľudí. Politika by nemala byť o zbytočných hádkach a štiepení, ale o tom, čo chceme dosiahnuť v danej oblasti.

To by mala byť podstata a nie to, že tu s vami riešime teraz nejakú frakciu, ktorá ani nevie, čo je jej zmyslom. Chce chodiť na koaličné rady. To je čo za ideové poslanie frakcie? Zvlášť, keď pani Kolíková v podstate aj tak na koaličnú radu pravidelne chodieva.

Ak však myslíte vážne to, že nechcete nikoho odvolávať a zároveň chcete, aby ste ďalej spoločne pracovali, musíte ponúknuť protistrane niečo na zmierenie. 

Moja žiadosť ľuďom z frakcie je, aby sa prestali zameriavať na vnútrostranícke boje a vrátili sa k práci. 

Tomu však sama neveríte, veď máte v politike nejaké skúsenosti. Čo budú teda ďalšie kroky?

Ja sa budem sústrediť na prácu a navrhujem to aj frakcii. 

Takže niekoľkotýždňový spor len tak prehrmí a nič sa nezmení?

Opakujem, pre mňa je to hodnotový zápas o to, ako bude strana vyzerať. Strana bola založená ako antikorupčná alternatíva proti vláde Smeru a chcem, aby taká aj ostala. 

Podľa našich informácií si Andrej Kiska v marci vedel predstaviť trojkoalíciu bez SaS. Teraz sa však obrátil proti vám. Prečo ste sa nezhodli?

Lebo celá zodpovednosť je teraz na mne a ak ju niekto má, musí robiť aj rozhodnutia. 

Prečo ste ho nedokázali o vašich rozhodnutiach presvedčiť?

Nemám v úmysle ho presviedčať. Vyjadril svoj názor, a to je v poriadku. Ja mám teraz zodpovednosť.

Viete si predstaviť, že spolu s Máriou Kolíkovou dôveru strany, ktorá je ťažko poškodená, obnovíte?

Mária Kolíková aj jej štátny tajomník už boli pri rozpade SDKÚ, takže presne vedia, ako takáto ofenzíva vie stranu zničiť.  Ale budem rada, ak sa situácia upokojí a budeme sa všetci venovať len práci.

Akú perspektívu teda ponúkate? Lebo o tvrdej práci môžete hovoriť donekonečna...

Aj to budem donekonečna hovoriť, pretože kto sa jej chce venovať, tak to robí.

Aj Mária Kolíková by bez váhania povedala, že každý deň bude tvrdo pracovať, ale situácia vnútri strany je neudržateľná a jediný, kto ju môže rozlúsknuť, sú členovia strany.

Nie, sú to ľudia vo frakcii Márie Kolíkovej. Môžu sa vrátiť ku svojej politickej misii a k tomu, prečo ich ľudia volili.

Ak to neurobia v najbližších dňoch, čo bude nasledovať?

Ja budem robiť to, čo považujem za správne – budovať stranu, obnovovať dôveru voličov. Čo budú robiť ostatní, na to sa treba spýtať ich.

Nie je vaša momentálna sila závislá od toho, že máte podporu Igora Matoviča a Borisa Kollára?

O situácii diskutujeme aj v koalícii. Považujú to za náš vnútrostranícky problém. Takéto problémy sú v každej strane, strana SAS sa rozpadla a zložila trikrát, to isté platí o KDH a ďalších stranách. 

My sme mladou stranou, Andrej Kiska ju vyskladal na nesúrodej skupine osobností a teraz prechádzame svojím očistcom.

Tú nesúrodosť ste si uvedomovali už na začiatku?

Čiastočne áno.

V čom je tá nesúrodosť?

Spájala nás postava Andreja Kisku, ktorý dal dokopy tím ľudí, ale boli to ľudia, ktorí neprešli spolu žiadnu politickú cestu a cez skúšky ohňom, kde zistíte, na koho sa môžete spoľahnúť.

Málokto verí, že by sa strana z toho mohla spamätať a dostať sa nad päť percent, na ktorých v podstate od volieb nebola...

...vo februári sme mali takmer šesť percent a prišlo to po polročnom období pokojnej práce. Percentá nám začali dramaticky padať po tom, čo začala skupina Márie Kolíkovej prenášať konflikty do médií a na verejnosť. 

Teraz je jasné, že to už bude len horšie. V ďalších voľbách, ktoré môžu prísť rýchlosťou blesku, budete musieť rozmýšľať nad spoluprácou s inými subjektmi. Kto sú pre vás najbližší partneri na politickej scéne?

Rôzne typy koalícií si vyskúšame v budúcoročných komunálnych voľbách. Máme veľa šikovných členov, ktorí budú kandidovať za poslancov aj primátorov a starostov. Uvidíme, ako tam budú spojenia fungovať.

Aké spojenia to budú?

Jedinou červenou čiarou pre nás je Smer, Hlas a fašisti. 

Ak by zajtra členovia strany rozhodovali o výbere medzi vami a Máriou Kolíkovou, koho by zvolili?

Z regiónov cítim veľkú podporu, poznám našich členov. 

Nebolo by politicky najmorálnejšie vyriešiť to všetko mimoriadnym snemom, kde by ste mohli dostať mandát na pokračovanie na poste líderky?

Čo je však morálne na tom, že človek ide do mimoriadneho snemu preto, lebo jedna skupina si po deviatich mesiacoch zmyslí, že sa jej nepáči usporiadanie pomerov v strane po riadnych voľbách? Kvôli tomu začne samovražednú vojnu a ženie celú stranu do mimoriadneho snemu, aby pokračovala polarizácia?

To by bola politická negramotnosť, navyše bez konsenzuálnej dohody. Som v politike piaty rok a veľkú časť z toho som bojovala proti Smeru a Mária Kolíková bola súčasťou systému, ktorý je zodpovedný za kauzy, ktoré sa udiali a za súčasný stav krajiny. Nie, snem po rozbití strany na frakcie nepovažujem za najmorálnejšie riešenie.

Otázkou je, aká bude vaša politická legitimita vo vláde, ak by sa ministerka Mária Kolíková a štátny tajomník Michal Luciak vrátili do parlamentu ako poslanci a vás bude z parlamentu podporovať asi len jedna poslankyňa.

To budeme riešiť potom.

Asi však na to už myslíte každý deň.

Nie, každý deň myslím na veci, ktoré treba urobiť a úlohy, ktoré mám pred sebou. A za tým aj idem a intrigy nechávam tým, ktorí ich chcú robiť.

Foto: Adam Rábara