Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
03. jún 2021

7 dní v kocke

Za ľudí končí. Nie vinou Remišovej, ale Kisku

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné témy týždňa.

Za ľudí končí. Nie vinou Remišovej, ale Kisku

TASR

1. Fantóm „Kiskova strana“

Strana Za ľudí po tomto týždni definitívne smeruje tam, kde je jej zakladateľ. Do predčasného dôchodku.

Zrážka Remišovej a Kolíkovej sa totiž nemôže skončiť inak ako rozkolom a následným oslabením strany, ktorá sa potáca pri štyroch percentách. Bez ohľadu na to, kto zvíťazí.

Väčšina médií z úpadku Za ľudí viní Remišovú. Neprávom. Hlavný vinník je inde.

V Poprade.

Osud strany Za ľudí bol, je a ostane v prvom rade Kiskovou zodpovednosťou. Projekt novej strany bol od začiatku formátovaný ako „prezidentský“. Spojený s Kiskovým menom. Napriek tomu, že Kiska to vlastne nikdy nechcel. Dôveryhodne vyznelo len to, keď v roku 2017 odmietol progresívcov, ktorí ho nahovárali do straníckej politiky – a vyhlásil, že nebude zakladať nijakú stranu.

Neskôr Kiska vystupoval už len ako hračka v rukách svojho tímu. Nechal sa titulovať ako „líder“, hoci ním nikdy nebol a nechcel byť. Pozeral pri tom na hodinky…

Mnohí to vtedy nevideli. Alebo nechceli vidieť. Nahovárali si, že „Kiskova strana“ sa presadí ako rozhodujúca sila volieb 2020.

Pár hodín po voľbách sa „líder“ vyparil. Odmietol pracovať. Odmietol bojovať. Odmietol trpieť. Slovom, opustil stranu, ktorú (akože) zakladal. A opustil aj jej voličov.

Ľudí, ktorých vtiahol do politiky – prevažne progresívne a atlanticky zmýšľajúcich –, zveril Remišovej. Odvtedy je strana Za ľudí vnútorne paralyzovaná.

Medzi Remišovou a Kolíkovou sa to zlomilo v marci 2021. V čase, keď poslanci Za ľudí kvôli nákupu vakcín Sputnik V žiadali odchod premiéra Matoviča. Remišová a jej tím preferovali dohodu a pokračovanie vlády. Kolíkovej skupina, manipulovaná Sulíkovou SaS a Prezidentským palácom, chcela spor hrotiť.

Kolíková vstupovala do sporov poza chrbát Remišovej a s vlastnými požiadavkami. Cieľ: rekonštruovať vládu tak, aby v nej neboli stranícki lídri (teda ani Remišová).

Kolíkovej to nevyšlo.

Dnes Kolíkovej frakcia rozohráva vabank. Buď odstavia Remišovú. Alebo v strane končia. Ako prví použili silové páky a manipulácie Kolíkovej ľudia. V bratislavskej organizácii strany obišli časť členov a pritlačili na mimoriadny snem. Remišová odpovedala odvolaním Krpelana. Organizátora vzbury vnútri strany…

Z pohľadu budúcnosti Za ľudí je výsledok konfliktu málo podstatný. Ktokoľvek pozičný boj vyhrá, strana sa rozpadne a oslabí. Bitka je dôležitá skôr z pohľadu budúcnosti koalície. Ak vyhrá Kolíková, posilnia sa páky Prezidentského paláca na malú, neperspektívnu, ale dočasne dôležitú koaličnú stranu. Ak prehrá, vznikne vo vláde malý hybridný „piaty element“. S vlastnou ministerkou a vlastnými poslancami.

Hoci… Tento piaty element tu je už dlhšie.

Do hry už ráčil vstúpiť (listom) aj exprezident Kiska. Formálne žiada urovnanie sporov a jednotu. Reálne sa prihovoril za mimoriadny snem, čím podporil požiadavky Kolíkovej.

Kiskovi môžeme veriť, že tentoraz je jeho záujem o stranu úprimný. Teleso Za ľudí mu dlhuje niekoľko stotisíc eur, ktoré mu veľkoryso požičal pred voľbami.

2. matovič

Nie, v medzititulku nie je preklep. Ďalšou vecou, ktorú môžeme pozorovať, je zmenšenie Matoviča. Hodilo ho to celkom do kúta. Dnes je dominantnou postavou koalície Boris Kollár a jeho zápas za druha Pčolinského.

Do tohto boja sa vložila aj SIS, časť polície a, samozrejme, Fico s Pellegrinim. Všetci intenzívne ostreľujú NAKA, podkopávajú vyšetrovanie káuz, spochybňujú svedkov. A naliehajú na prepustenie a rehabilitáciu obvinených.

Následky: kľúčová agenda Matoviča, teda rozhodný boj s korupciou a „našimi ľuďmi“, sa rozpadáva. Stroskotáva politicky v koalícii a parlamente, kde Kollár spája sily so Smerom a Hlasom. A k tomu aj v bezpečnostnej rovine. SIS ide po krku vyšetrovateľom a prokurátorom. Na vyšetrovateľoch NAKA pracuje inšpekcia ministerstva vnútra. Šéfa inšpekcie najnovšie stíha NAKA…

Slovom, už nesledujeme len rozklad politiky koalície a vlády. Sledujeme rozklad štátnej moci. A jej silových zložiek.

Stručne a jasne to vystihol expremiér Dzurinda v rozhovore pre Postoj: táto koalícia už nevládne.

Ďalšia vec, ktorá Matovičovi láme krk, je PR katastrofa okolo ruskej vakcíny Sputnik, ktorú toporne a s bolestivými stratami pretláčal na Slovensko. Matovič pred týždňom oznámil, že sa nenechá očkovať Sputnikom V, lebo viaceré krajiny túto vakcínu neuznávajú a mal by problém cestovať.

Bodka. Koniec hlásenia.

Matovič pri Sputniku predviedol neuveriteľnú dávku naivity a zaslepenosti. Najskôr sa odpísal ako líder. A nakoniec aj ako zábavný rozprávač, ktorý sa rád chváli, že „robí veci inak“.

Áno, áno, v tomto má pravdu.

3. Očkovacia kampaň II.

Európska lieková agentúra (EMA) schválila používanie covid-vakcíny od firmy Pfizer aj pre deti od 12 do 15 rokov. Téma očkovania sa tým posúva do ďalšej a mimoriadne spornej roviny.

Pripomeňme, že nové covid-vakcíny nie sú schválené na riadne používanie, ale len na mimoriadne. Podmienečné. Dôvod: testovanie nových typov vakcín nebolo dostatočne dlhé, výskumy nie sú uzavreté. Stále vieme veľmi málo o prípadných neskorších následkoch očkovania geneticky modifikovanými látkami alebo mRNA technológiami (ktoré boli do roku 2020 zakázané). Výrobcovia z toho istého dôvodu odmietajú ručiť za svoje vakcíny.

Výskumy efektívnosti, bezpečnosti, kontraindikácií a prípadných neskorších následkov covid-očkovania sa uzavrú najskôr o dva roky.

Očkovanie novými GMO či mRNA vakcínami odmietla aj veľká časť lekárov. Ministerstvo nevie informovať, koľko z lekárov sa nechalo očkovať. Tento údaj vraj neeviduje. Dôvod nepoznáme (môžeme ho len tušiť). 

Podmienečné použitie vakcín má presné pravidlá. Nový liek či nová vakcína by sa pri podmienečnom súhlase EMA mali používať len v prípadoch, kde sa očakávajú prínosy pred rizikami. Pri ochorení covid by sa teda – logicky – mali prioritne očkovať hlavne rizikové skupiny (starší ľudia a chronicky chorí). Nie všetci do radu a viac-menej kampaňovým, nanúteným spôsobom.

Samozrejme, ak sa niekto slobodne rozhodne pre očkovanie v podmienečnom režime (napríklad preto, že sa obáva vážneho priebehu ochorenia), je to v poriadku. Pri deťoch je však masové experimentálne očkovanie novými látkami vysoko pochybné.

Inzercia

Práve pri deťoch totiž platí, že infekciu novým koronavírusom zvládajú spravidla celkom bez problémov alebo len s miernymi príznakmi.

Argument, že deti patria medzi prenášačov infekcie a preto by mali byť tiež masovo očkované, je – aspoň zatiaľ – kompletne neplatný. Covid-vakcíny nedokážu spoľahlivo zabrániť infekcii alebo jej prípadnému prenášaniu (ani pri dospelých, ani pri deťoch). Úlohou vakcíny je len eliminovať riziká vážnejšieho priebehu ochorenia. A to pri deťoch v drvivej väčšine prípadov nehrozí.

Naopak, hroziť by im mohli vedľajšie účinky očkovania, keďže kontraindikácie ešte stále nie sú spoľahlivo zmapované. Napríklad, ukazuje sa, že existuje súvislosť medzi druhou dávkou vakcíny Pfizer a zápalom srdcového svalu u mladých mužov a chlapcov vo veku 16 – 30 rokov.

Tlak na očkovanie detí novými vakcínami, ktoré sú len podmienečne schválené, by mal byť neprijateľný.

Možno si poviete, že nijaký tlak na očkovanie detí predsa neexistuje.

Je to omyl.

Existuje. Aj v Kanade a Spojených štátoch, kde s tým začali ako prví.

A napokon aj na Slovensku.

Príklad: jednou z podmienok pre letné detské tábory je celkom nezmyselné PCR testovanie. Ag testy vraj nestačia (zrazu). PCR testovanie je však spoplatnené. Rodina s dvoma či troma deťmi si musí za detský tábor priplatiť 140 – 210 eur za PCR testy.

Alebo, časom, uprednostní očkovanie. Bezplatné.

Aké jednoduché, však?

A zároveň zvrátené.

Dnes vôbec nevieme, aké môže mať dlhodobé (pravidelné) očkovanie detí novými typmi vakcín následky pre ich vývoj. Skúsenosti a presné dáta neexistujú. Zato máme sústavu celkom nezmyselných obmedzení, ktoré ich majú motivovať, aby sa poslušne postavili do radu. Na „priepustku na slobodu“.

Podmienečnú.

4. Vedci dvíhajú prst

Prehľad zakončíme o niečo pozitívnejšími správami. Konkrétne o tom, ako novodobí bojovníci za cenzúru narazili na vedcov. Pokračujeme v téme z minulého týždňa, lebo je veľmi dôležitá. 

Pred rokom viacerí kritickí vedci a novinári upozorňovali, že nový koronavírus mohol uniknúť z wuchanského laboratória. Tieto predpoklady však boli okamžite označené a vytláčané ako konšpirácie. Sociálne siete a progresívne médiá žiadali, aby boli správy s takýmto obsahom blokované.

Tento prístup bol tupý. Pretože otázky o možnom úniku vírusu z laboratória boli celkom legitímne a pre budúcnosť užitočné.

Dnes sme, našťastie, o niečo ďalej. Predpoklad o laboratórnom úniku už celkom otvorene pripúšťajú nielen experti na bio-bezpečnosť, ale aj mnohí virológovia.

A nielen to. Viacerí z nich predpokladajú, že vírus mohol byť laboratórne upravovaný.

Skupina 18 vedcov podnikla mimoriadne dôležitý a cenný krok, ktorý si zaslúži pozornosť a podporu. V otvorenom liste vyzýva, aby sa dôveryhodne vyšetril pôvod vírusu, vrátane verzie o jeho úniku z čínskeho virologického ústavu. Zároveň žiada, aby sa dokumenty laboratórií k ich experimentom s vírusmi sprístupnili verejnej kontrole. 

Jeden zo signatárov listu (Ralph Baric) nalieha, aby sa prísnejšie kontrolovali laboratóriá, kde sa pracuje s „gain of function“ experimentmi. Je to metóda umelého „vylepšovania“ prírodných vírusov tak, aby získali celkom nové požadované vlastnosti, napríklad infekčnosť pre ľudí (kvôli výskumu chrípkových pandémií). 

Táto kontroverzná a vysoko riziková metóda bola v roku 2014 vo viacerých západných krajinách zakázaná.

Pozastavený výskum sa presťahoval do Číny. Aj so sponzormi zo Spojených štátov, Kanady a Austrálie.

Laboratórnu stopu (či prípadné „gain of function“ manipulácie s vírusmi) dnes žiadajú preveriť aj médiá ako Financial Times. A napokon aj americká a britská vláda.

Angažovaní cenzori a lovci hoaxov, ktorí minulý rok túto stopu s krikom odsudzovali ako konšpiráciu, teraz vyzerajú trochu úsmevne a prostoducho. Ako hlupáci, ktorým kritické myslenie veľa nehovorí.

Hm. Riziko povolania…

Dôvody obratu v posudzovaní možného laboratórneho úniku vírusu sú dva. Prvým je napredovanie poznania. Keďže hypotéza o prirodzenom prenose a „mokrom trhu“ sa vyšetrovaním nepotvrdila, vedci musia na rozdiel od trollov pripustiť a preskúmať aj možnosť B. Prípadnú zodpovednosť človeka za pandemickú krízu.

Druhý dôvod je politický. Kým teóriu o laboratórnom úniku spomínali republikáni a Trumpova vláda, americkí progresívci ju tabuizovali (a na ich povel aj väčšina médií). Dnes sa Bidenovej vláde táto teória hodí do arzenálu, aby mohla zatlačiť na čoraz silnejšiu Čínu. Ak bude treba…

Tieto politické a geopolitické motívy nám môžu byť ľahostajné.

Podstatné je vytrvalo hľadať pravdu, resp. presvedčivo vyšetriť, čo sa stalo vo Wu-chane v roku 2019. A presadiť opatrenia, aby sa nič podobné nemohlo len tak kedykoľvek zopakovať.

Zabrániť opakovaniu pandémií, následnému šíreniu strachu, devastácii základných práv a slobôd a globálnym manipuláciám je asi najväčšia výzva pre Homo sapiens v jeho dejinách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame