Večerné spravodajstvo

Končí sa deň. Rodiny sú spolu. Ešte si trochu oddýchnuť, urobiť to najnutnejšie. Televízor je ako vždy zapnutý. V malom byte ho vidíme a počujeme všetci. Letargicky sledujeme zahraničné správy.

V Iraku súdia Saddáma Hussajna. Neveľká súdna miestnosť sa nachádza v budove, ktorá slúžila ako sídlo vládnej strany. Je v prísne stráženom komplexe. Bezpečnosť zaisťujú irackí policajti a vojaci, podporovaní príslušníkmi americkej armády. Pred začatím procesu desiatky jeho stúpencov vyšli do ulíc mesta – Preč s okupantami a bábkovou vládou!
Saddám je starý, zničený človek. Nepáči sa nám tento proces. . Pohoršujeme sa. Pod rúškou akej spravodlivosti si agresor, ktorý vtrhol do cudzej krajiny, osobuje právo dovliesť Saddáma k súdu a v mene domácich ho súdiť?
Je to už starý, zničený človek... Zastrelili mu synov, akoby to bola zver. Vyhnali ho do úkrytu, kde i on prežíval ako zver. V mene zavádzania novej americkej demokracie zahynuli obyčajní irackí ľudia. Ľudia, ktorí chceli žiť a tešiť sa zo života svojich detí. Detí, ktorých už niet. Je už len bolesť a prázdno.
Obyvatelia Iraku sa i dnes na uliciach bežne stretávajú so smrťou. Na Saddáma už možno zabudli. Denne bojujú o slušné prežitie, nevedia sa zamestnať, nevedia bezpečne vyjsť na ulicu, nevedia, aká bude budúcnosť ich detí... A budúcnosť je i zajtrajší deň. Stretne sa večer celá rodina?

Spravodajstvo pokračuje. V šítskom meste Dudžajl demonštrujú desiatky príbuzných obetí Saddámovho režimu. Nesú so sebou podobizne svojich zabitých príbuzných. Vidíme zábery z čias Saddámovej vlády. Vyvraždení Kurdi. Ležiace mŕtvoly s prekvapeným pohľadom v očiach. Sú ich plné ulice. Muži, ženy, deti... Ležia rozhádzaní po uliciach, jednotlivo i v skupinkách- v objatí. Neuchránilo ich. Medzi nimi sa potáca plačúci muž. Je chudý a zle oblečený. Plač je tichý, z posedných síl, taký bolestivý, že je to cítiť cez obrazovku.
Na chvíľu sa pozastavíme a znepokojíme. Ruka s pohárom piva sa spomalí, syn sa odkloní na chvíľu od počítača, matka preruší žehlenie.

Aká ťažká je spravodlivosť. Kto má súdiť a kto má byť súdený? Sme schopní, my ľudia, byť spravodliví? Sme schopní viesť život na tejto planéte?

Vrátenie sa k pôvodným večerným činnostiam je rýchle, aby sme sa dlho nezamýšlali. Nie je to pred spaním príjemné.

Klára Dubská
Autorka je manažérkou