Čím žije Slovensko

Deň pred voľbami bol prvý tropický deň.

Noc je krásna, spánok je občerstvujúci. Len my v blokoch, ktoré sa teraz mohutne zatepľujú, spíme ťažko. Okná sú zalepené fóliou proti ušpineniu, je dusno, takmer ako na politickej scéne...

Tí, ktorí žijú voľbami, prídu ráno do práce nevyspatí. Volebné Sito s lídrami štyroch najsilnejších strán bolo dosť dlhé... Spočiatku nudné, neskôr, keď sa lídri začali hádať, to bolo dobré. Možno lepšie ako futbal. Emócie nami pracovali, ťažko sa zaspávalo... Aspoň že tí, ktorí pozerali prostoduché kvázi reality, mohli ísť kľudne spať.

Niekto však i po Site bdel. Čakal dieťa, vracajúce sa zo skúšky na vysokej škole domov. Vlak meškal, vypla klimatizácia, deti vystrájali, vystúpili z vlaku. Bolo im veselo i medzi koľajnicami. Keby to ten rodič vedel... On si však prepol na box. Rana na spánky, pád na dlážku, úškľabok do kamery a kriesenie bezvládneho tela. Diváci burácajú... Dieťa sa nevracia, na stanici stretlo kamaráta. Rodič čaká, je nervózny. Neskoro v noci sú jeho výčitky smiešne.

Niekoho politika nezaujíma. Všetko je na ... Ale tiež nespí. Čaká na esemesku od dcéry. Šla do Londýna. Cestovala sama. Nemá ešte osemnásť. Na letisku, za hrubým sklom, jedla horalku a prvýkrát v živote cítila, že detstvo je preč. Za hrubým, nerozbitným sklom.. Večer v Londýne ju bude čakať šéf, majiteľ cukrárne. Keby neprišiel, žiaden problém, nezľakni sa, v Londýne je veľa Slovákov... Len to dievča ešte nevie, že tak neskoro večer sa všetci budú ponáhľať niekam, na nejakú adresu. Nezastaví ich rozpačité kývnutie. Preto ten človek nespí, čaká na správu, že cukrár prišiel.

Niekto sa balí. Cestuje v noci preč, v sobotu voliť nepôjde. Stretnutie zo strednej školy je dôležitejšie. Nová košeľa, kozmetika, tajné peniaze. Žena nemusí všetko vedieť. Manželstvo je len zvyk. Tam budem zase mladý a stredobodom kolektívu. Budem vtipný a moje spolužiačky vo mne uvidia toho, kým už dávno nie som. Budú to chcieť vidieť, lebo chcú byť klamané. I ich manželstvo je už tiež len zvyk.

Iní nespia, modlia sa za svojich blízkych dlho do noci.

Iní však sedia pri stole a nechápu dcéru, ktorá chce voliť stranu slobodných matiek a nenarodených detí. Dcéra už nediskutuje. Vy máte svoj názor a i ja mám svoj názor. Ste trápni, idem spať. Ostal už len pár vráskavých zopnutých rúk na bielom stole.

A iní spia, ale prebudí ich príchod syna. Bol vonku, vráža do vecí, šomre. Neradno teraz vyjsť zo spálne a skrížiť mu neistý krok. Načo voľby... My máme iné na starosti.

A sú i spokojní, ktorí majú viac, ako chceli. A sú i spokojní, ktorí majú dosť. A sú i unavení, ktorí sa snažia mať viac. A sú i nespokojní, a tí ktorí závidia, a tí ktorí nenávidia.

A je ich dosť málo, ktorí pôjdu voliť, hoci ich je veľa, ktorí nadávajú.

A je ich dosť málo hrdých na Slovensko. A je ich veľa, ktorí nechápu, čo to má spoločné s voľbami.

Ale sme i tí, ktorí sa na voľby tešíme a veľmi si želáme, aby nám tu potom bolo dobre. Ľúbime Slovensko a nehanbíme sa za to.

Klára Dubská

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež