Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
15. máj 2021

Skôr než to príde aj k nám

Katolícke školy a woke revolúcia

Aj od katolíckych škôl sa očakáva, že budú študentom podsúvať rozdeľujúce sekulárne dogmy.

Katolícke školy a woke revolúcia

Ilustračné foto - Pixabay

Katolícke školy v Amerike sa v dôsledku kultúrnych otrasov koncom 60-tych rokov 20. storočia úplne zmenili. Trvalo len niekoľko rokov a katolícke vysoké školy sa zbavili svojho základného učiva, súčasťou ktorého bolo zvyčajne niekoľko semestrov filozofie a teológie pre všetkých študentov, a nahradili ho študijným programom v štýle „vyber si, čo chceš“. A katolícke základné a stredné školy vymenili solídne katechetické vyučovanie vo viere za amorfný prístup ku katolicizmu v štýle „všetky náboženstvá sú si rovné, viera je len o tom, čo človek cíti“.

Dôsledky boli ničivé: za päťdesiat rokov zažila Cirkev v Amerike prudký pokles v účasti na omši, v povolaniach, zbožnosti a základnom pochopení viery. Čo je však ešte horšie, nič nenaznačuje tomu, že by sa mal tento klesajúci trend v dohľadnom čase spomaliť, nieto ešte zvrátiť.

V súčasnosti hrozí, že v dôsledku kultúrnych otrasov v roku 2020 budú katolícke školy na nerozoznanie od štátnych. Zmeny, o ktoré sa snaží woke revolúcia, nenarušia ich štruktúru, ako tomu bolo pred 50 rokmi. Woke revolúcia požaduje skôr také zmeny v rámci súčasného učiva, ktoré nahradia aj posledné zvyšky katolíckej identity a katolíckeho sociálneho myslenia škodlivými sekulárnymi ideológiami, ktorým nejde o Božie kráľovstvo, ale o kráľovstvo mužov a žien, ktorí bojujú proti svojmu Stvoriteľovi.

Vďaka daru viery a 130 rokom katolíckej sociálnej náuky by katolícke školy mohli svojim študentom ponúkať všetky intelektuálne zdroje potrebné na boj s problémami spoločnosti vo vysoko rozpracovanom morálnom rámci. Napríklad v boji proti hriechu rasizmu – ktorý je v súčasnosti najhorúcejšou spoločenskou témou – majú katolíci k dispozícii štyri ostré zbrane:

1) Genezis 1 (všetci, bez ohľadu na to, ako vyzeráme, sme stvorení na Boží obraz a Božiu podobu);

2) Genezis 2-3 (všetci pochádzame z tej istej zeme a máme sa do nej vrátiť);

3) podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (služba blížnemu znamená slúžiť i ľuďom inej rasy);

4) analógia Kristovho tela u sv. Pavla: hoci máme rozličný vzhľad a rozličné povolania, všetci sme spojení a tvoríme akoby jedno telo, takže „ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.“ (1 Kor 12, 26)

Inými slovami, Cirkev ponúka víziu jednoty naprieč rasami a kultúrami, na konci ktorej je večná jednota s Bohom presne tak, ako sa modlil Pán: „A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ (Jn 17, 22-23)

No namiesto toho, aby naše školy ponúkali túto prekrásnu katolícku víziu a v tomto kontexte potom absolvovali ťažké rozhovory o rasizme a diskriminácii, podsúvajú študentom sekulárne dogmy, ktoré rozdeľujú národy i rasy. Podnet k tomu často prichádza od rodičov, absolventov a donorov, ktorí požadujú, aby školy indoktrinovali svojich študentov týmto spôsobom, inak budú riskovať verejné znemožnenie a zrušenie zúfalo potrebných darov.

Jednoducho povedané, katolíckym školám sa hovorí, že buď majú byť woke alebo zbankrotovať. Školy zo strachu kapitulujú.

Inzercia

Vezmime si napríklad široko praktizovaný „pochod privilegovaných“, v rámci ktorého študenti na začiatku stoja na rovnakej čiare a potom kráčajú dopredu podľa toho, koľko „privilégií“ majú. Okrem toho školy organizujú rozhovory o „identite“, ktoré v rozpore s Genezis 1 – 3 vyzdvihujú etnicitu a vzhľad ako primárne faktory sebapochopenia, nie ako zložky v rámci zásadnejšieho sebapochopenia ako milovaných Božích detí. Takéto aktivity sa snažia „riešiť“ rasizmus tým, že úmyselne vytvárajú nepriateľstvo medzi rasovými skupinami.

Okrem týchto všeobecnejších programových problémov je tu aj prenikanie do učiva. Vo farskej škole, kam chodia moje deti, mali túto zimu v rámci osláv mesiaca čiernych dejín medzi zdrojmi pre piatakov (ich zoznam bol z Googlu, nevytvorila ho učiteľka) knihu A is for Activist (A ako aktivista), ktorá obsahuje „R ako radikálni komunisti“, „T ako trans“ a „Z ako zapatista“. Keď sa objavili výhrady, učiteľka – ktorá možno ani netušila, čo Google zostavil – knihu zo zoznamu rýchlo stiahla.

Neskôr vo februári dala učiteľka môjmu synovi-piatakovi a jeho spolužiakom čítať a analyzovať báseň The Rose That Grew From Concrete (Ruža, ktorá vyrástla z betónu) od rapera Tupaca Shakura. Keď sa jej na to spýtali, obhajovala svoj výber tým, že táto osemveršová báseň predstavuje obdivuhodné vyjadrenie odolnosti.

A tieto dva konkrétne príklady nie sú až také nebezpečné ako neustále výzvy po celej krajine, aby sa hodiny dejepisu zmenili na rozprávania o útlaku a hodiny literatúry na prejavy identitárnej politiky.

Jedným (z mnohých) nebezpečenstiev tu je, že študenti zhltnú tento svetonázor bez toho, aby sa niekedy učili – čo by sa mali – že ich viera má presvedčivejší a menej konfrontačný spôsob riešenia týchto problémov. Namiesto toho sa učia, že jediným prostriedkom spásy je sekulárny svet a katolicizmus budú vnímať pre problémy sveta ako irelevantný.

Liekom na túto povážlivú situáciu je, že sa vedenie katolíckych škôl spolu so sympatizujúcimi rodičmi a učiteľmi pozrie sekulárnemu davu pevne do očí a odpovie jasným, katolíckym posolstvom: „Áno, chápeme vás, že je potrebné bojovať s rasizmom a podporovať spravodlivosť. No budeme to robiť vlastným spôsobom: podľa náuky Ježiša Krista zverenej Katolíckej cirkvi, ktorá sponzoruje túto školu. Kristus je cesta, pravda a život. Akýkoľvek program, ktorý nedáva do stredu jeho, je odsúdený na neúspech. Nebudeme preberať identitárne programy, ktoré stavajú študentov proti sebe. Nie. S pomocou modlitby, sviatostí, Biblie a katechizmu urobíme zo svojich študentov svätých. Toto je jediná cesta k trvalej spravodlivosti.“

David G. Bonagura, Jr. vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Je autorom knihy Steadfast in Faith: Catholicism and the Challenges of Secularism (Pevní vo viere: Katolicizmus a výzvy sekularizmu) a Staying with the Catholic Church: Trusting God's Plan of Salvation (Zostať s Katolíckou cirkvou: Dôvera v Boží plán spásy).

Originál článku v angličtine si môžete prečítať TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame