K veci Test bitia srdca pre sudcov – a pre iné bývalé plody

Zdá sa, že teraz sa to už berie ako pravda, ktorá je taká zrejmá, že ju ani netreba vyslovovať: predseda Najvyššieho súdu John Roberts nasledujúce minimálne dva roky v žiadnom prípade nepridá svoj rozhodujúci piaty hlas v prospech zrušenia rozsudku v prípade Roe verzus Wade. Keď teraz Biely dom a Kongres ovláda ešte agresívnejšia ľavicová strana, Roberts istotne vie, že akékoľvek rozhodnutie zmietnuť prípad Roe jediným úderom sa bude pravdepodobne chápať ako casus belli a odviaže z reťaze bojové psy.

Demokratickí fanatici v Kongrese (čiže všetci okrem piatich) by to chápali ako rozhodujúcu chvíľu pre zrušenie obštrukcií a natlačenie nových sudcov do Najvyššieho súdu. Senátor Sheldon Whitehouse zo štátu Rhode Island už rozohral hru, v ktorej sa snažil zastrašiť predsedu Najvyššieho súdu neveľmi zamaskovanými hrozbami. A niektorým pozorovateľom sa zdá, že John Roberts na základe týchto hrozieb naozaj zostal – povedzme – opatrnejší.

V každom prípade je však už takmer 30 rokov zjavné, že konzervatívci na Najvyššom súde považujú zrušenie Roe jedným frontálnym útokom za hlboko nerozumné. Preto dal sudca Kennedy v roku 1992 svoj rozhodujúci hlas za zachovanie rozsudku v prípade Roe v. Wade, no neskôr v roku 2007 podporil pri hlasovaní federálny zákon zakazujúci „potrat čiastočným narodením“.

Súd tak zmenil svoje predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci z roku 2000 po príchode Johna Robertsa a Sama Alita v rokoch 2005 – 2006. Týmto krokom akoby oznámil: sme tu a sme otvorení množstvu opatrení prichádzajúcich zo štátov, ktoré budú obmedzovať potraty a verejnosti budú pripadať ako rozumné.

Toto je iný spôsob, zvaný „umenie rušenia rozsudkov“: spustenie sledu malých krokov a pri každom z nich bude mať verejnosť možnosť jasne vidieť, prečo je rozumné potraty zakázať napríklad vtedy, keď má dieťa „nesprávne“ pohlavie, farbu pleti či keď je uňho možné pozorovať tlkot srdca.

Keď verejnosť krok za krokom začne súhlasiť s tým, že sú tieto obmedzenia úplne odôvodnené, bude pre Najvyšší súd oveľa jednoduchšie urobiť posledný krok a zahodiť aj zostávajúcu prázdnu škrupinu prípadu Roe verzus Wade.

Jedenásť štátov už zakázalo potrat v čase, keď je možné detegovať tlkot srdca, a Texas bude možno čoskoro dvanásty. Federálne súdy podľa očakávania všetky tieto zákony zablokovali.

Preto organizácia National Right to Life pred niekoľkými rokmi prekvapila našich priateľov v Ohiu, keď sa postavila proti zákonu o bití srdca v tomto štáte. Obávala sa presne toho, že nižšie súdy tieto zákony zrušia a vykreslia ich ako úplne nepresvedčivé. Teraz je však vďaka Trumpovej administratíve na obvodnej a odvolacej úrovni viac mladých sudcov, ktorí možno budú celkom ochotní tieto zákony podporiť a otvoria im cestu na Najvyšší súd.

A možno práve preto National Right to Life zmenila svoj postoj. Jedna vec je totiž zrušiť Roe jedným úderom a vyvolať tak všetky strachy, že ženy odrazu budú zbavené toho, čo považujú za základ svojej osobnej slobody. Niečo iné je však to, keď sú demokrati postavení do pozície, že majú obhajovať zabitie nenarodeného dieťaťa s bijúcim srdcom.

Podľa prieskumov, ktoré som videl, je v celej krajine masívna podpora zákazu potratenia dieťaťa s bijúcim srdcom. Väčšina verejnosti však možno nevie, ako skoro sa dá toto bijúce srdce detegovať. S vaginálnym ultrazvukom je možné počuť tlkot srdca plodu už v 5. – 6. týždni po počatí, čiže asi v čase, keď žena zistí, že je tehotná.

Prijatie zákona o bití srdca by prakticky znamenalo zákaz všetkých potratov v krajine – a presne takto by tento zákon vykresľovali poplašné správy v médiách.

Zákon o bití srdca možno vo svete zovretom prevráteným uvažovaním súdov ponúkne čosi, čo zostane v rámci smerníc predpísaných sudcami, aj keď tento zákon spočíva na vrstvách deravých argumentov.

Tlkot srdca u plodu sa dá detegovať skôr, než to bolo možné v 70. rokoch 20. storočia, no predsa, ako raz poznamenal Daniel Robinson, je čosi hlboko nepresvedčivé na tom, keď dovolíme, aby definícia ľudského života „závisela od súčasného stavu rozvoja zosilňovacej techniky“.

Hlbšou pravdou totiž je, že tlkot srdca je len ďalšou vlastnosťou prejavujúcou sa u vznikajúcej bytosti, ktorá už naplno rastie a rozvíja sa. Rovnako primerane by sme si mohli ako výrečné ukazovatele vybrať objavenie sa prstov na rukách a nohách (v 8. týždni) či lokálny prehĺtací alebo žmurkací reflex (v 9. alebo 10. týždni).

Jasným faktom je, že v maternici je čosi, čo je úplne živé a rastie, a keby to tak nebolo, potrat by nebol o nič relevantnejší než vybratie mandlí.

Súd v prípade Webster v roku 1989 dovolil štátom ochraňovať nenarodené deti ešte skôr, než budú „životaschopné“. A doterajšie dôkazy naznačujú, že prítomnosť bijúceho srdca je už výrečným testom životaschopnosti, lebo je možno až 90-percentná pravdepodobnosť, že detekcia bijúceho srdca označuje dieťa, ktoré je dostatočne „životaschopné“, aby sa narodilo.

Ak však chceme byť dôslední, z morálneho hľadiska nedáva veľký zmysel ani test životaschopnosti. Nikdy sme si totiž nemysleli, že ľudia strácajú nárok na život, keď začnú byť závislí od starostlivosti iných, alebo že prestanú byť nositeľmi „práv“, keď začnú byť obzvlášť slabí.

Zákon o bití srdca sa tak obmedzuje len na úzky a vykalkulovaný súbor vecí, ktoré sa dajú povedať pred súdmi. Bol však pochopený v tom, že sa opäť snaží upozorniť americký ľud na zabíjanie, ktoré si nevšímal alebo sa k nemu staval ľahostajne.

Hadley Arkes je emeritný profesor právnej vedy v Amherst College. Je aj zakladateľom a riaditeľom inštitútu James Wilson Institute on Natural Rights and the American Founding (Inštitút Jamesa Wilsona pre prirodzené práva a amerických zakladateľov) so sídlom vo Washingtone. Jeho posledná kniha je Constitutional Illusions & Anchoring Truths: The Touchstone of the Natural Law (Ústavné ilúzie a základné pravdy: Kritérium prirodzeného zákona). V súčasnosti je možné stiahnuť si druhý diel jeho audioprednášok z The Modern Scholar: First Principles and Natural Law (Prvé princípy a prirodzený zákon).

Pôvodný článok: The Test of Heartbeats for Judges - and other Former Fetuses. Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.