Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Komentáre a názory
07. november 2020

K veci

Prebudenie zo sna o Bidenovi

Joe Biden a jeho 47 rokov názorovej ohybnosti v politike.

Prebudenie zo sna o Bidenovi

Joe Biden si dáva dole ochranné rúško pred prejavom 6. novembra 2020 vo Wilmingtone. FOTO TASR/AP

Nedávno som mal zriedkavý zážitok: bol som svedkom hrozivých a trápnych výjavov – a potom som si uvedomil, že je to iba sen; môžem sa z neho dostať. Prišla úľava. Nie je to také zlé ako v poviedke nebohého Davida Dauba o britskom aristokratovi, ktorému sa jednej noci prisní, že má predniesť príhovor v snemovni lordov, a keď sa zobudí, zistí... že je to naozaj tak!

No stále dookola sa mi sníval sen, že Joe Biden, ten najnepravdepodobnejší človek, nominálny katolík, ktorý dospel k tomu, že dnes odmieta všetko významné morálne učenie svojej Cirkvi, či už o potratoch, rovnakopohlavných manželstvách, alebo transgenderizme – tento muž by mohol byť skutočne zvolený za prezidenta.

Tu som nemohol povedať zázračné slová, ktoré by ma z tohto sna prebudili. Voliči však možno budú mať záchvat múdrosti a dnes večer či zajtra ráno ma z tohto sna oslobodia.

V roku 1988 sa Biden prestal uchádzať o prezidentský post po tom, ako sa zistilo, že príbeh jeho života, ktorý rozprával, je plagiátom reči Neila Kinnocka, vodcu Labouristickej strany v Británii. Nebohý Bernard Nathanson vtipkoval, že dôvodom, prečo tak dlho čakal so stiahnutím kandidatúry, bolo to, že čakal, až bude môcť okopírovať ohlásenie odstúpenia Teda Kennedyho.

Možno je to problém, ktorý stojí za to preskúmať: ako môže niekto stráviť v politike 47 rokov bez toho, aby mal nejaký princíp alebo názor, ktorý by sa nezmenil podľa toho, aby vyhovoval tým voličom, po ktorých priazni práve dychtí.

Silne vystupoval proti verejnému financovaniu potratov, aj keď nikdy nedokázal vysvetliť, čo je vlastne na potratoch také zlé, že nie je ochotný naliať verejné peniaze do ich podpory. A teraz, keď je v strane, ktorá je stále radikálnejšie propotratová, odrazu pretrhol aj posledné tenké vlákno, ktoré ho možno ešte spájalo s učením Cirkvi.

George Eliot raz citoval, ak si dobre pamätám, poznámku Thomasa Browna o takomto človeku: že ak by sme niekedy mali nájsť v prírode najväčšiu prázdnotu, bola by v ňom.

A predsa si dokonca ani samotní demokrati, ktorí sú celkom ochotní použiť Bidena ako prázdnu nádobu, naplno neuvedomovali, že Biden ustavične dával svojej strane jeden dar za druhým.

Keď bol v Senáte predsedom súdnej komisie, úzko spolupracoval s Tedom Kennedym a zákerným podvodom prekazili nomináciu Roberta Borka na Navyšší súd. To zasa viedlo k nominácii Anthonyho Kennedyho. Sudca Kennedy viedol v roku 1992 dezerciu republikánskych nominantov, ktorí zablokovali zmenu rozsudku v prípade Roe verzus Wade.

A po zabezpečení práva na potrat pre ďalšiu generáciu položil základ pre to, aby zo zákonov odstránil akýkoľvek negatívny posudok homosexuálneho života. (Romer verzus Evans, 1996, Lawrence verzus Texas, 2003). Takto vytvoril predpoklady, ktoré krok za krokom viedli k rovnakopohlavnému manželstvu (Obergefehl verzus Hodges, 2015).

Potom už zostávalo len to, aby túto časť vojny proti prirodzenosti a pravdám založeným na prirodzenosti dokončil jeho pomocník Neil Gorsuch, keď rešpektoval tvrdenia transrodových, že v ohľadoch, na ktorých skutočne záleží, zmenili pohlavie z jedného na druhé.

Všetko toto si Joe Biden môže dať do svojho životopisu. Jeho strana mu dlhuje veľa. Nielenže pomohol dať do pohybu trend opatrení pre sexuálne oslobodenie, ale popri tom zmenil aj svoju stranu.

Inzercia

Z demokratov sa stala strana súdov. Pri presadzovaní najprogresívnejších častí liberálnej agendy, ktoré by vo svojej predvolebnej kampani otvorene neobhajovali, sa spoľahli na sudcov. Barack Obama vyhlásil, že je proti rovnakopohlavnému manželstvu. V zákulisí však urobil podporné kroky a vymenúval sudcov, ktorí pravdepodobne pôjdu týmto smerom.

Všetko toto vysvetľuje, prečo sa menovania na Najvyšší súd stali pre konzervatívnych nominantov takou jedovatou záležitosťou. Pri nanucovaní ľavicovej agendy verejnosti sa oveľa dôležitejšími než voľby stali nevolení sudcovia.

Daniel Henninger z Wall Street Journalu poznamenal, že tieto voľby majú ďaleko od normálnych volieb, dokonca aj pokiaľ si pamätajú starší ľudia, lebo nikdy sme nemali liberálnu stranu, ktorá by tak veľmi pohŕdala touto krajinou a jej inštitúciami a ktorá je taká ochotná myslieť si, že tento národ začal oddanosťou voči otroctvu a vo svojom konaní je aj naďalej rasistický, hoci naše zákony boli prepracované tak, aby boli v súlade s ľavicovou etikou.

Je to tá istá etika, ktorá živí kultúrne vojny a ovládla väčšinu vedúcich inštitúcií v akadémii, médiách a dokonca aj vo veľkých podnikoch.

Preto nedokážem súhlasiť s priateľmi, podľa ktorých máme dvoch „nedokonalých kandidátov“ na prezidenta, a preto je možno rozumnou voľbou ponechať si len republikánsky senát.

Pri tomto rozhodovaní však ide o viac než len o „nedokonalých“ kandidátov, lebo nedokonalí kandidáti tu budú vždy. Problémom tu je, že ide o rozhodovanie medzi dvomi rozličnými vládami s nápadne odlišným chápaním samotného režimu a výrazne rozdielnymi kádrami, ktoré vykonávajú úradné právomoci.

Na ministerstve zdravotníctva je na čele úradu pre občianske práva Roger Severino, ktorý chráni náboženskú slobodu. Na každej úrovni sú proliferi a spoľahliví konzervatívci, napríklad Pat Cipollone ako právny zástupca Bieleho domu, William Barr ako minister spravodlivosti, Eugene Scalia ako minister práce a Mike Pompeo ako minister zahraničných vecí.

Staré príslovie vraví, že len múdry človek si nechá múdro poradiť, lebo spozná dobrú radu, keď ju počuje. Donald Trump nehovorí vždy v celých vetách, no nezmysel dokáže rozoznať už zďaleka a ako muž s praktickým úsudkom, akého opisuje Platón, sa zdá, že má dosť rozumu na to, aby našiel cestu aj vtedy, keď nie sú nikde žiadne smerovky.

Hadley Arkes je emeritný profesor právnej vedy v Amherst College. Je aj zakladateľom a riaditeľom James Wilson Institute on Natural Rights and the American Founding (Inštitútu Jamesa Wilsona pre prirodzené práva a amerických zakladateľov) so sídlom vo Washingtone. Jeho poslednou knihou je Constitutional Illusions & Anchoring Truths: The Touchstone of the Natural Law (Ústavné ilúzie a základné pravdy: Kritérium prirodzeného zákona). V súčasnosti je možné stiahnuť si druhý diel jeho audioprednášok z The Modern Scholar: First Principles and Natural Law (Prvé princípy a prirodzený zákon).

Pôvodný článok: Awakening from the Biden Dream. Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame

Novinka od kardinála Lustigera

Novinka od kardinála Lustigera

Pozoruhodný škótsky filozof Thomas Reid, ozdoba konca 18. storočia, raz poznamenal, že filozofi často mávajú „veľké ťažkosti s vecami, ktoré sa zvyšku ľudstva javia ako úplne jasné“.