Koniec Sulík prevrátil stôl, na ťahu je Matovič

Líder SaS sa natvrdo rozhodol uskutočniť to, čo v mäkkom variante naznačoval pred necelými dvomi týždňami: s Igorom Matovičom sa nedá vládnuť, musí odísť ako premiér, inak opustíme koalíciu. Richard Sulík sa súčasne ako čert kríža bojí naratívu, že tak ako v roku 2011 rozbíja vládu a rozprestiera červený koberec pre návrat Smeru a jeho mutanta.

Preto Sulík zdôrazňuje, že chce ďalej vládnuť, pre dobro krajiny je odhodlaný spolu s Matovičom odísť z vlády, pričom poslanci SaS v žiadnom prípade nezahlasujú za predčasné voľby.

V tejto chvíli už nezáleží ani tak na tom, čo si myslia strany Za ľudí a Sme rodina, kľúčový je postoj Igora Matoviča, za ktorým stojí tretina poslancov parlamentu.

Richard Sulík dnešným dňom prevrátil povolebné usporiadanie, keďže skutočnému víťazovi volieb odoprel premiérsky post.

Už sme na inom mieste písali, že je to najčudnejšia vládna kríza, akú sme kedy zažili – nejde tu o korytá ani o peniaze, nejde ani o silové ovládnutie štátu či korupčné škandály, už vôbec nejde o neznesiteľné zločiny ako únos či vraždu, nejde ani o politické či hodnotové témy ako euroval či výhrada vo svedomí. Ten problém akoby neleží vo svete politiky, jej železných pravidiel, mocenských súbojov aj intríg, ale je v prvom aj druhom rade psychologický. A neexistuje koaličný rez, ktorý by ho dokázal vyliečiť. 

Je pravdou, že táto vláda sa nezrodila pod šťastnou hviezdou – prvá vlna pandémie pôsobila na vzťah štátu a občanov zoceľujúco, tá druhá priniesla aj v stabilných európskych štátoch hromadenie spoločenskej frustrácie, stúpajúcu nervozitu vlád aj pokles ich popularity.

Nikde inde však nenastal taký prepad vládnej autority ako na Slovensku a žiaden premiér nezažil taký pád ako Igor Matovič. Za to si môže najmä on sám svojím deštruktívnym riadením a komunikáciou, no na celkovom katastrofálnom obraze majú veľký podiel aj ostatní: Richard Sulík, ktorý niektoré pandemické opatrenia podmínovával pre vlastnú popularitu, Boris Kollár, ktorý nemenej ako premiér stelesňuje nekultúrnosť slovenskej politiky, aj neprítomný Andrej Kiska, ktorý po voľbách utiekol a spolok ambicióznych jednotlivcov zveril slabej líderke.

Z tejto hroznej konfigurácie sa nijako nevyklameme. Riešenie, ktoré by na pôdoryse tohto parlamentu umožňovalo normálne vládnutie – lebo o tento zázrak sa chce Sulík podľa vlastných slov pokúsiť –, jednoducho nie je v ponuke.

Ak Igor Matovič zareaguje na Sulíkovu výzvu tak, že odstúpi z postu premiéra, nevyrieši sa problém, len vznikne dočasná ilúzia. Tá vydrží dovtedy, kým na seba aj pod novým konsenzuálnym premiérom typu Eduarda Hegera opäť nenarazia Matovič, Sulík plus Kiskova strana v rozklade.

Ak Matovič zareaguje na Sulíkovu výzvu tak, že síce odstúpi z postu premiéra, ale za svojho náhradníka ponúkne trebárs ministra Jaroslava Naďa, ktorý je neraz ešte besnejším rotvajlerom než jeho stranícky šéf, krvi vo vládnej koalícii neubudne, ale pribudne.

Ak Igor Matovič na Sulíkovu výzvu nepristúpi a ostane premiérom, SaS odíde z vlády a Matovičova vláda sa stane menšinovou – nasledovať bude totiž implózia strany Za ľudí, časť poslancov sa rozbehne k progresívcom, iná možno k sulíkovcom, s Veronikou Remišovou ostane pár poslancov, ale tí už budú skôr v strane zhasínať svetlo, než by mohli garantovať existenciu trojkoalície.

OĽaNO a Sme rodina by tak držali menšinovú vládu a každú parlamentnú schôdzu by apelovali na Sulíkových poslancov, nech teda hlasujú za ich zákony, ak sa zaviazali, že nechcú žiadne predčasné voľby a návrat Pellegriniho so Smerom.

Jediným tmelom nového usporiadania tak bude, že väčšina poslancov dnešnej vlády, najmä poslancov OĽaNO, nebude chcieť hlasovať za predčasné voľby, pretože by to pre nich znamenalo nevyhnutný koniec politickej kariéry aj poslaneckých platov.

Richard Sulík hovorí, že chce svojím krokom ukončiť obdobie chaosu. Lenže ak sa pozrieme realisticky na všetky mysliteľné scenáre a spolu so Sulíkom vylúčime predčasné voľby, máme len jedinú istotu: chaos sa nekončí, len sa transformuje do nového skupenstva.