Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
14. marec 2021

Harry a Meghan

Noví jakobíni – diel I.

Meghan a Harry sú jednými z najprivilegovanejších ľudí na svete. A vydávajú sa za obete. Čo si majú myslieť potom skutočné obete?

Noví jakobíni – diel I.

Foto: TASR/AP

Na teraz už (ne)slávnom interview, ktoré Meghan Markle a princ Harry poskytli americkej populárnej moderátorke televíznej talk-show Oprah Winfreyovej (populárnej v USA, ale málo známej v Európe), je pozoruhodných hneď niekoľko vecí.

Infantilita: Meghan a Harry sa nesprávajú ako dospelí, ale ako deti. Posadnutosť snahou štylizovať sa do roly obetí: Meghan a Harry sú jednými z najprivilegovanejších ľudí na svete. A vydávajú sa za obete. Čo si majú myslieť potom skutočné obete? Napr. Ujguri či kresťania v Číne? Alebo obete islamistov všade na svete?

A, samozrejme, to módne obvinenie, rasizmus. Že vraj kráľovský dvor bol voči nej rasistický. Keby bol, nikdy by jej nedovolil vziať si princa. Že vraj niekto špekuloval (nie kráľovná ani princ Filip), akú farbu pleti budú mať jej deti. No, skôr než rasistická to mohla byť humorná otázka: budú ryšavé ako otec, princ Harry?

Že vraj zvažovala samovraždu. Skutočne? Aby to neskôr mohla tvrdiť v televízii?

Najviac mi však napadajú dve myšlienky. Ako strašne to nie je fér voči kráľovnej Alžbete, ktorá budúci mesiac bude mať deväťdesiatpäť rokov (konkrétne 21. apríla). Celý život slúžila svojej krajine, mala privilégiá, ktoré iné nemali, ale zároveň mala aj povinnosti ako nikto iný. Všetko vždy robila a znášala s dôstojnosťou; vie mnohé a určite na mnohé veci pociťovala dôvod sťažovať sa, ale nikdy to na verejnosti neurobila a už vôbec nie v televízii. Kontrast jej a Meghan nemôže byť väčší.

Niekto by tvrdil, že to nebolo fér ani voči jej manželovi, princovi Filipovi, ktorý je v nemocnici a v júni bude mať (ak sa ich dožije) sto rokov. Ale on je dobrý, tvrdý, priamy muž, vojak-námorník, on to vydrží. Ľúto mi je však Harryho babičky, kráľovnej.

A tá druhá myšlienka je tá, že odteraz bude v britskej kráľovskej rodine veľmi silná prezumpcia nedôvery voči americkým manželkám. Tie prvé dve, Wallis Simpsonová (manželka kráľa Eduarda VIII., ktorý rezignoval na trón, pretože ako hlava anglikánskej cirkvi podľa jej vtedajších pravidiel sa nemohol oženiť s dvakrát rozvedenou ženou) a Meghan Markleová sa „nepodarili“. A teraz, čo ak sa nejaký princ v jednej z budúcich generácií zaľúbi do Američanky, dobrého amerického dievčaťa? Prezumpcia nedôvery proti nej bude silná, ale všetci si môžu povedať, do tretice všetko dobré...

Rezignácia Eduarda VIII. spôsobila, že na trón nastúpil jeho mladší brat Juraj VI., otec súčasnej kráľovnej. A jeho žena, matka kráľovnej (tiež sa volala Alžbeta), bola ženou, ktorú Hitler považoval za „najnebezpečnejšiu ženu Európy“. Taká silná to bola žena.

Inzercia

Čo dobrého vzíde z Meghan? Nevieme. Niektorí tvrdia, že chce byť herečkou, britský bulvár špekuluje, že americkou prezidentkou. Tou sa však nestane. Buď bola totálne nevedomá v otázkach povinností členov kráľovskej rodiny, alebo vypočítavá. Ale jej póza je: ja som obeť, všetci mi ubližujú.

Meghan a Harry sa nechovajú ako dospelí, ale ako deti. Zdieľať

Je iné americké černošské dievča, ktoré túži stať sa americkou prezidentkou: dvadsaťdvaročná mladá poetka Amanda Gormanová, ktorá recitovala jednu svoju báseň na inaugurácii súčasného prezidenta Joa Bidena v januári. Tá báseň je veľmi pekná, pozrite sa na ňu.

Do holandčiny ju mala preložiť holandská prekladateľka Marieke Lucas Rijneveldová, sama poetka. Proti tomu, že ju má prekladať „nebinárna“ beloška (nebinárna v tom zmysle, že sa neidentifikuje ani s mužským, ani so ženským pohlavím), sa ozvala Janice Deulová (tmavšej farby pleti). Ako si beloška môže myslieť, že dokáže správne preložiť báseň černošky? (Amanda Gormanová si onú „nebinárnu“ Marieke sama vybrala, čítala jej básne.) Človek by mal mať zmysel pre humor a i pre drzosť a namietnuť Janice, že je „transfóbnou“ reakcionárkou, keď má problém s „nebinárnou“ prekladateľkou.

Ale vážne, toto je trend na progresívnej západnej ľavici proti tzv. „kultúrnemu privlastňovaniu si“ – nemôžem ísť na ples prezlečený do tradičného čínskeho (alebo arabského, indického atď.) odevu, pretože tak „vykrádam ich kultúru“. A teraz by biela holandská prekladateľka nemala prekladať básne americkej černošky, to smie vraj len iná černoška...

Takže čínsky študent, ktorý študuje slovenskú literatúru, nemôže preložiť do čínštiny „Krvavé sonety“ Pavla Országha Hviezdoslava? Smie to len slovenský alebo európsky belošský študent? A musí to byť len muž alebo to smie byť aj žena? A čínsku literatúru do slovenčiny smie prekladať len čínsky študent, ktorý vyštudoval slovenčinu? Nesmie to byť slovenská študentka, ktorá vyštudovala čínštinu?

A nezbláznil sa niekto? Ale áno, zbláznil, ale konzervatívci to nie sú. Nech sa z toho progresívna ľavica „nepokaká“; kultúrne obohacovanie sa bolo predsa vždy zdrojom a faktorom pokroku, nie nenávisti. My vďačíme za toľko starým Židom, Grékom a Rimanom, že bez nich (a bez kresťanstva, ktoré je božsko-židovského pôvodu) by sme boli len barbarmi. A za náš súčasný režim vďačíme anglosaskému politickému mysleniu...

Ale, bohužiaľ, za mnohé trendy „vďačíme“ aj Veľkej francúzskej revolúcii, konkrétne jej jakobínom. Či už za komunizmus a nacizmus v minulosti, tak aj za dnešný „progresivizmus“, či už v podobe rozmaznanej Meghan alebo drzej Janice. A o tom si viac povieme nabudúce, v druhej časti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva