Cancel Culture Ako New York Times obetovali „woke“ svorke svojho dlhoročného redaktora

V komentári od Roda Drehera, ktorého slovenský preklad priniesol Postoj, bol opísaný príbeh Donalda G. McNeila, Jr. Tento šesťdesiatsedemročný muž pracoval od roku 1976 pre denník The New York Times, kde sa venoval najmä vedeckým témam.

Redakciu tohto mienkotvorného denníka však musel opustiť po tom, ako sa na jeho údajne rasistické výroky sťažovala skupinka tínedžerov, s ktorými bol na výlete v Peru organizovanom redakciou novín.

Počas toho, ako s nimi debatoval o rasizme, totiž použil pri odpovedaní na otázku jednej zo študentiek rasistickú nadávku. Keď začali študenti namietať voči používaniu tejto nadávky bez ohľadu na kontext, novinársky veterán sa odmietol ospravedlniť.

Neskôr kvôli tomuto prípadu odišiel z redakcie The New York Times a vedenie novín sa tínedžerom, ktorí boli svedkami incidentu, ospravedlnilo.

Jeho odchod z redakcie The New York Times sa stal lákavou témou pre množstvo médií. Liberálny pohľad na celý problém priniesol napríklad Ben Smith, McNeilov kolega z The New York Times, a na konzervatívnej strane mediálneho priestoru o kauze informovala napríklad Ashe Schow z The Daily Wire.

Myšlienkový boj Ameriky Vzbura elít v podaní New York Times

Rod Dreher

Keď mienkotvorné noviny v krajine vyhodia špičkového reportéra, pretože neposlúchol napomínanie stredoškolákov.

Samotný Donald McNeil sa 1. marca rozhodol prostredníctvom platformy Medium opísať celú kauzu zo svojho uhla pohľadu.

Začína opisom udalostí, ktoré sa odohrali 28. januára. Vtedy mu totiž prišiel email od novinára menom Lachlan Cartwright, ktorý pracuje pre redakciu The Daily Beast. V správe McNeilovi Cartwright povedal, že o ňom The Daily Beast hodlá vydať článok a chce mu teda dať šancu vyjadriť sa. Na odpoveď dal Cartwright McNeilovi menej ako 4 hodiny.

Cartwright v koncepte článku, ktorý zaslal McNeilovi, okrem iného uvádzal: „Po výlete do Peru sa množstvo študentov a ich rodičov sťažovalo na to, že ste vy [McNeil] vyslovili divoko urážlivé a rasistické vyjadrenia. Niekoľko študentov sa sťažovalo na to, že ste použili rasistickú nadávku, spochybňovali existenciu belošskej nadradenosti a povedali, že blackface (čiže zafarbenie si tváre belošským hercom čiernou farbou, čo je v Spojených štátoch amerických považované za neslušné – pozn. red.) nie je urážlivý.“

McNeil si email podľa vlastných slov nevšimol, pretože pracoval na článku o ochorení COVID-19. Jeho existenciu mu musela pripomenúť až jeho nadriadená Celia Duggerová, ktorá má v The New York Times na starosti vedeckú sekciu.

Keď McNeil Duggerovej povedal, že sa mu odpovedať nechce a na článok zareaguje až po jeho zverejnení, Duggerová posunula prípad žene menom Charlotte Behrendtová, ktorá je v redakcii vedúcou redaktorkou pre vzťahy so zamestnancami. V roku 2019, teda v čase, keď sa incident odohral, to bola práve ona, kto prípad vyšetroval.

Behrendtová McNeila inštruovala, aby Cartwrightovi neodpovedal na vlastnú päsť a radšej prenechal zodpovednosť komunikačnému tímu redakcie.

„Dobre, s nikým nebudem rozprávať. Nechce sa mi. Ale prečo na to vôbec odpovedáme? O prípade už viete všetko. Všetko sú to somariny. Ignorujte ich alebo im povedzte, aby zdržali vydanie článku, aby som sa mohol ku každému obvineniu v článku podrobne vyjadriť,“ povedal vtedy podľa vlastných slov McNeil.

Behrendtová jeho nápad odmietla s obavou, že by sa jeho škandál mohol v očiach verejnosti spojiť s vyhodením novinárky Lauren Wolfovej a nedávnym odhalením, že oceňovaný podcast z dielne The New York Times bol založený na klamlivých výpovediach muža, ktorý tvrdil, že bol členom ISIS.

McNeil sa teda rozhodol napísať obsiahle vyjadrenie, v ktorom vysvetlil, že rasistickú nadávku použil iba v kontexte diskusie o tom, kedy je použitie tejto nadávky prípustné a kedy nie, a že sa ho študenti nikdy nepýtali na to, či verí v belošskú nadradenosť. Pýtali sa ho iba na to, či verí v systematický rasizmus, na čo im podľa vlastných slov odpovedal: „Áno, ale o akom systéme sa rozprávame? O armáde? O policajnom zbore Los Angeles? O redakcii The New York Times? Všetky sú odlišné.“

O probléme tzv. blackface napísal, že študenti zastávali v diskusii postoj, že nikdy nie je v poriadku, pokiaľ si belosi niečo „vypožičajú“ z inej kultúry, čo okamžite vyvrátil niekoľkými príkladmi, ako napríklad pušným prachom či papierom. Keď sa ho následne jeden zo študentov spýtal, či „je teda blackface v poriadku“, odvetil, že aj černosi v Južnej Afrike počas festivalu Coon Carnival používajú čiernu farbu na tvár a nie sú radi, keď im americkí turisti radia, že by to nemali robiť, pretože je to urážlivé.

McNeilovo obsiahle vysvetlenie bolo redakciou zamietnuté a namiesto toho mal povedať: „Moje vyjadrenia boli urážlivé a ospravedlňujem sa za ne.“ Takéto vyjadrenie odmietol, pretože by to potom vyzeralo tak, že Cartwrightov opis udalostí je vlastne pravdivý.

Duggerová mu teda poslala ďalšiu verziu vyjadrenia: „Po prešetrení [McNeil] rozoznal a oľutoval to, že jeho vyjadrenia vrátane opakovania rasistickej nadávky počas toho, ako so študentmi diskutoval o prípade, v ktorom bolo prítomné použitie tejto nadávky, urazili študentov na výlete.“ McNeil odmietol aj toto vyjadrenie, pretože „nespáchal hriech, tak predsa nebude žiadať o odpustenie“.

Následne kontaktoval výkonného redaktora Deana Baqueta a požiadal ho, aby sa jeho prípadu ujal niekto iný ako Duggerová. „Donald, bolo to hlúpe a bez ohľadu na to, ako si to myslel, aj necitlivé,“ odpísal mu Baquet.

The Daily Beast nakoniec článok vydali bez toho, aby sa k nemu McNeil osobne vyjadril. McNeil ignoroval prichádzajúce telefonáty a správy od médií. Odpovedal iba redaktorom The Washington Post, ktorým odpísal, aby „neverili všetkému, čo si niekde prečítajú“.

Vedenie The New York Times nebolo z tohto vyjadrenia podľa McNeilovho opisu udalostí veľmi nadšené, pretože údajne viedlo k tomu, že „motivovalo účastníkov výletu, aby zdieľali svoj pohľad na vec na sociálnych sieťach“ a spôsobilo ešte väčší mediálny rozruch okolo prípadu. Vedenie začalo o prípade diskutovať s čiernymi zamestnancami The New York Times a viedli sa o ňom dlhé diskusie pomocou platformy Slack.

Následne Buggerová a Baquet začali na McNeila vyvíjať nátlak, aby sa ospravedlnil. Nakoniec sa k tomu odhodlal a začal pracovať na vyjadrení, ktorého formulácia mu trvala šesť hodín. Na druhý deň mu vedenie povedalo, že jeho vyjadrenie „musí znieť viac chápavo voči problémom pomenovaným v článku od The Daily Beast“. McNeil vypracoval ďalšie znenie, no cez víkend mu naň nikto z vedenia neodpovedal.

Prvého februára sa zhováral so zástupkyňou vedúceho redaktora Carolyn Ryanovou a Baquetom. Tí mu povedali, že budú naďalej obhajovať jeho tvorbu, ale poznamenali, že „stratil miesto v priestoroch redakcie“, pretože s ním niektorí ľudia odmietali pracovať po tom, ako sa neospravedlnil. Baquet potom dodal, že by bolo namieste, keby opustil redakciu.

„Čože? Robíte si srandu? Chcete, aby som odišiel po viac ako štyridsiatich rokoch kvôli tomuto?“ reagoval na jeho poznámku podľa vlastných slov McNeil. Keď mu Baquet pripomenul, že s ním ľudia nechcú pracovať, opýtal sa ho: „Odkedy si vyberáme, s kým pracujeme a s kým nie?“

McNeil im povedal, že keď ho vyhodia, pravdepodobne redakciu opustia „všetci dospeláci“ a budú o prípade rozprávať v iných médiách. McNeil predpokladal, že „si na tom pravica zgustne“.

Baquet mu pripomenul, že ho nevyhadzujú, iba mu odporúčajú odchod. McNeil tieto slová označil za slovné prekrúcanie a začal si zháňať právnika. Keď kontaktoval Duggerovú, povedala mu, že keď nerezignuje, už nebude môcť pre The New York Times pracovať ako hlavný redaktor pre otázky koronavírusu a že mu „vezmú veľké články na titulke“. McNeil sa navyše od odborov dozvedel, že vysoko postavení ľudia v redakcii cielene vyhľadávali ľudí, ktorí s ním mali nejaký problém.

O štyri dni neskôr McNeil rezignoval. „Donald McNeil, Jr., opúšťa našu redakciu. Prišiel do nej v roku 1976 a odvtedy pre nás v priebehu štyroch desaťročí priniesol veľa kvalitného obsahu. Donald však súhlasí s tým, že ide o dobrý krok. Netolerujeme rasizmus bez ohľadu na úmysel,“ malo sa písať v pôvodnom znení vyjadrenia redakcie. McNeil ešte vyslovil želanie, aby bola odstránená časť o tom, že so správaním redakcie súhlasí.

O niekoľko dní neskôr podľa The Daily Wire Baquet skritizoval toto znenie vyjadrenia. „Samozrejme, že na úmysle záleží,“ povedal údajne.