Keď mienkotvorné noviny v krajine vyhodia špičkového reportéra, pretože neposlúchol napomínanie stredoškolákov.
Keď mienkotvorné noviny v krajine vyhodia špičkového reportéra, pretože neposlúchol napomínanie stredoškolákov.
Niektorí ľudia nedokážu pochopiť, prečo ja a mne podobní trávime toľko času premýšľaním o The New York Times (NYT). Je to čiastočne preto, že sme novinári a len ťažko možno nedoceniť vplyv týchto novín na novinársky svet. Predovšetkým je to však preto, že Times majú úlohu rozhodcu, čo sa týka kultúrnych trendov vládnucej triedy. Je v poriadku, ak vás netrápi, čo NYT vydávajú. Ale ak chcete vedieť, čo sa na vás chystá, musíte čítať Times, tak ako odborníci na Sovietsky zväz museli čítať Pravdu.
Čitatelia NYT vedeli, že transgender ideológia sa stane veľkou témou, dlho predtým, než sa tak skutočne stalo, pretože Times ňou boli posadnutí, bez hanby ju obhajovali a bojovali za ňu. Times oslovuje a hovorí predovšetkým za tých, čo pracujú v tvorivých odboroch. Vy sa možno nezaujímate o to, čo Times píše, ale tí, čo produkujú televízne programy, ktoré sledujete, a píšu knihy, ktoré čítate, sa o to pravdepodobne zaujímajú.
To, čo sa deje v Times, kde ľavicové ideológie pomaly, ale isto transformujú túto inštitúciu, má pre americkú kultúru obrovský význam, podobne ako príbehy prestížnych univerzít, kde sa odohráva veľmi podobný scenár. Takto rozmýšľa vládnuca trieda a skôr či neskôr budú tieto hodnoty vštepovať aj na nám.
Ben Smith, jeden z redaktorov NYT, napísal článok o prepustení svojho kolegu Dona McNeila. Don má 67 rokov a je to výborný reportér, ktorý sa venuje najmä vede. S redakciou sa rozlúčil po tom, ako sa na neho zniesla spŕška sťažností zo strany stredoškolákov, ktorým mamičky a oteckovia prispeli viac ako 5000 dolárov a zaplatili aj letenku, aby ho sprevádzali na výlete do Peru organizovanom Times. V tomto článku nájdeme viacero fascinujúcich detailov. Napríklad:
Na výlete reportér Donald G. McNeil Jr. so študentmi viackrát ostro debatoval o chúlostivej otázke rasy. Ani jeden študent nebol čierny.
Takže všetci títo študenti boli bohatí belosi. Poďme ďalej:
To, čo sa udialo v Peru, bolo tiež akýmsi stretom medzi starými Times a novou generáciou jeho hlavných čitateľov, ktorú zväčša tvorí vzdelaná, globálne mysliaca elita. Hlavnou postavou tohto príbehu je Sophie Shepherdová, ktorá na rozdiel od svojich spolužiakov nehovorila s inými novinami anonymne. Ona sama a dvaja ďalší študenti potvrdili, že Sophia sa s pánom McNeilom rozprávala najviac a trávila s ním aj najviac času počas tohto „študentského výletu“.
V tom čase mala 17 rokov a práve zmaturovala na internátnej škole Phillips Academy Andover, ktorú niekedy radia medzi najlepšie školy v celej Amerike.
Školné tam stojí 58 000 dolárov ročne. Takže Sophia bola veľmi bohatá beloška.
Pokračujeme:
Ako povedala, v ten deň si Sophia sadla k stolu v kaviarni s výhľadom na mesto, aby sa naobedovala. Pri vedľajšom stole sedel pán McNeil a rozprával sa s iným študentom, keď vyslovil slovo N**** v kontexte diskusie o rasizme. Viacerí študenti ihneď zareagovali takmer inštinktívne, povedala, a namietali voči používaniu tohto slova v akomkoľvek kontexte.
Iný študent, ktorý mal vtedy tiež 17 a teraz navštevuje jednu z univerzít americkej Ivy League, mi povedal: „Veľa ľudí v mojom okolí, napríklad moji starí rodičia alebo rodičia mojich priateľov, často povedia veci, ktoré sú necitlivé, no nemyslia to zle. Keď ich napomeniete a poviete im, že tak by nemali rozprávať, zvyčajne sa ochotne ospravedlnia a sú voči tomu, že ich niekto opravil, otvorení. U pána McNeila to tak však nebolo.“
Tak z tohto mi naozaj ide vybuchnúť hlava. Aký arogantný malý sopliak. Má príležitosť ísť na výlet s jedným z najlepších novinárov vo svojej oblasti, ukáže sa, že je mrzutý, a mladý pán je v šoku, že nereaguje správne na jeho napomínanie? Neuveriteľné, aké nároky si kladú títo fagani! A toto dieťa teraz študuje na Ivy League univerzite a onedlho sa stane súčasťou vládnucej vrstvy.
Citujem ďalej:
Times bude musieť tvoriť svoju identitu v tandeme s mladou generáciou svojich čitateľov – ľuďmi ako slečna Shepherdová, ktorá povedala, že najviac ju prekvapila priepasť medzi názormi pána McNeila a tým, čo doteraz čítala vo svojich obľúbených novinách.
„Toto by som od Times-u nečakala. Podarilo sa vám vytvoriť Projekt 1619. Robíte o tom také skvelé reportáže a zároveň môžete vypustiť z úst niečo také strašné?“
Princezná žiada, aby jej svet ležal pri nohách. Nechápte ma zle, McNeil možno skutočne povedal veci, ktoré nemal. Smith ho opisuje ako nevrlého a nie práve najobľúbenejšieho človeka v redakcii. Ale prepánajána, ak by som mal možnosť ísť na taký výlet s novinárom z NYT, keď som bol na strednej, pristupoval by som k tomu ako k úžasnej príležitosti naučiť sa niečo nové. Ak by sa mi aj nepozdávalo jeho správanie, snažil by som sa oddeliť to dobré, čo ma môže naučiť, od toho zlého. Nedokážem pochopiť aroganciu 17-ročného dieťaťa, ktoré si myslí, že okolo neho a jeho generácie sa točí celý vesmír a že má právo vyvyšovať sa nad starších, skúsenejších a vzdelanejších ľudí.
Spolu s jej progresívnymi spojencami sa slečne Shepherdovej podarilo dostať pána McNeila preč z redakcie. Vedenie Times stratilo kontrolu nad vlastnou inštitúciou. Martin Gurri podrobne opisuje kľúčové udalosti posledných rokov, ktoré spôsobili, že Times prešli k „post-novinárskemu“ modelu.
Písal som už o všetkom alebo takmer o všetkom tom ideologickom šialenstve Times-u, ktoré Gurri spomína vo svojom výbornom článku. Preto som sa pousmial nad týmto úryvkom z článku Bena Smitha:
Otázky o identite Times a jeho politických preferenciách sú skutočné a rozdiely v redakcii sa nevyriešia samy. Ale redakcia sa musí rozhodnúť, ako tieto otázky vyrieši jasnejšie: Budú Times tlačou pre rovnako zmýšľajúcich, ľavicovo orientovaných Američanov? Alebo sa budú stále snažiť udržať na miznúcej stredovej pôde v tejto rozdelenej krajine? Budú Elizabeth Warren alebo Joe Biden?
Skutočne si niekto myslí, že to je reálna otázka? Samozrejme, že Times sú novinami rovnako zmýšľajúcich ľavicovo orientovaných Američanov. Times sa nesnaží pochopiť ľudí, čo sa nepodobajú svojim novinárom. Ako skvele vystihol Gurri, mladší novinári, ktorí teraz v Timese držia opraty, neveria na zastarané metódy ako napríklad spravodlivosť. To je príliš staromódne. Pripomínajú mi vetu z jednej Marxovej knihy, ktorú má aj vyrytú na pomníku. Požičiam si ju a trochu ju pozmením: „Starší novinári svet len rôznymi spôsobmi interpretovali. Podstatou však je zmeniť ho.“
Zdá sa, že mladšia generácia novinárov v Times pochádza z tej istej kultúry ako Sophia Shepherdová. Myslia si, že všetko vedia a že sa už nemajú od nikoho čo naučiť. Nedávna interná štúdia v Times odhalila, že približne polovica zamestnancov má pocit, že v týchto novinách nemôžu hovoriť slobodne. Veľmi rád by som videl analýzu tohto čísla podľa veku.
Pôvodný text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložila T. Sedláková.
Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York Post, The Dallas Morning News, National Review, South Florida Sun-Sentinel, Washington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street Journal, Commentary, Weekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal päť kníh: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život), The Benedict Option (Benediktova voľba) a Live not by lies (Nežiť v klamstve)