Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
15. február 2021

Ľudské práva a covid-19

Nebojme sa, vláda si ani v pandémii nemôže robiť, čo chce

Aj v ústavnom práve platí, že môžeme mať právne názory, ale nie vlastné fakty. 

Nebojme sa, vláda si ani v pandémii nemôže robiť, čo chce

Demonštranti a policajti počas protivládneho protestu pred Úradom vlády SR v Bratislave v utorok 17. novembra 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

So záujmom som si prečítal na Postoji komentár Daga Daniša z 10. februára 2021, ktorý sa týkal viacerých základných práv. Okrem petičného práva sa v komentári nachádzajú aj tieto vety k zhromažďovaciemu právu:

„Obmedzené je aj právo verejne protestovať. Takýto pandemický zákaz umožňuje ústavný zákon. A aby toho stále nebolo dosť, tento zákon nesmie posudzovať Ústavný súd. Presadila to ministerka Kolíková bleskovou zmenou ústavy.“

Tento príspevok sa zameriava na tieto vety zo spomínaného komentára. Hneď na začiatku máme dobrú správu: obmedzenie zhromažďovacieho práva vie Ústavný súd preskúmať a zasiahnuť, ak bude obmedzenie považovať za zjavne excesívne, prípadne ak dospeje k záveru o možnosti jeho zneužitia. Nemôže však konať z úradnej povinnosti, ale potrebuje návrh jedného z oprávnených subjektov.

Právo pokojne sa zhromažďovať je garantované tak ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami. Samotná ústava však v čl. 51 ods. 2 hovorí, že podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

Je ním ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu. Ústavný zákon hovorí, že v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia možno okrem iného obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním.

Ako povedal Ústavný súd v náleze PL. ÚS 22/2020, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti (62. bod, prvá veta z odôvodnenia). Vláda opakovane obmedzila právo pokojne sa zhromažďovať uzneseniami publikovanými v Zbierke zákonov.

Keď vláda týmto spôsobom obmedzí základné práva, Ústavný súd môže obmedzenia preskúmať, ak mu to navrhne niektorý z oprávnených subjektov. Tieto subjekty sú štyri: najmenej 30 poslancov Národnej rady, hlava štátu, generálny prokurátor a vláda. Samozrejme, je nepravdepodobné, že by uznesenie vlády napádala pred Ústavným súdom vláda, a preto sa faktický počet znižuje na tri subjekty.

Hoci dlhodobo upozorňujem, že by bolo vhodné okruh týchto oprávnených subjektov rozšíriť (najmä o verejného ochrancu práv), nič to nemení na tomto fakte: ak Ústavnému súdu skupina najmenej 30 poslancov Národnej rady navrhne obmedzenia zhromažďovacieho práva preskúmať, Ústavný súd to urobí.

Na tomto fakte nič nezmenila ani posledná novela ústavy, schválená v decembri minulého roka. Novela ústavy síce upravovala právomoci Ústavného súdu, nie však v oblasti ústavného prieskumu povinností a obmedzení ukladaných v núdzovom stave cez ústavný zákon o bezpečnosti štátu.

Aj o tejto novele koluje mnoho nepresností, často aj od právnikov. Na sociálnych sieťach sme si napríklad mohli prečítať takýto „analytický“ záver:

„Dnes keď prijme parlament zákon o povolenom odstrele ľudí či možnosť odoprieť vám lekársku starostlivosť, už nebude na Slovensku nikto, kto by to mohol na adekvátnej kvalitatívnej a časovej úrovni posúdiť ako protiústavné.“

Nie je to pravda, nech by sme sa na to pozreli hoci aj z rôznych pohľadov.

Prvý pohľad vychádza zo zákonného pravidla, že písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov pri prerokúvaní návrhu sa považuje za jeho súčasť a musí sa použiť pri výklade a uplatňovaní schválených noriem. Schválený pozmeňujúci návrh k novele ústavy obsahuje odôvodnenie, že zámerom je odňať právomoc Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov výlučne s ústavou. Preto má Ústavný súd po schválení novely právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov napríklad s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Štrasburský dohovor) a teoreticky aj s Listinou základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Ústavný súd vie tak aj po 1. januári 2021 vymazať prípadný „ústavný zákon o povolenom odstrele ľudí“ alebo trebárs ústavný zákon o zákaze zhromažďovacieho práva, ak by niekto takýto paškvil prijať chcel.

Na danú vec existuje aj ďalší pohľad, vychádzajúci z toho, že v ľudskoprávnej oblasti existuje okrem Ústavy SR a Ústavného súdu SR aj európsky systém ochrany základných práv na čele s Európskym súdom pre ľudské práva. Ak tento systém stojí de facto nad našou ústavou a rozhodnutie štrasburského súdu je možným dôvodom obnovy konania pred Ústavným súdom SR, štrasburský súd môže slovenský Ústavný súd de facto zaväzovať.

Výsledok je však ten istý. Netreba miešať decembrovú novelu ústavy s obmedzeniami zhromažďovacieho práva, keďže prieskumu týchto obmedzení ukladaných vládou sa decembrová novela nedotkla. A ak by sme aj išli štýlom „nie je to pravda, ale mohla by byť“: ak by decembrová novela ústavy zasiahla do zhromažďovacieho práva, stále by voči nej vedel zakročiť či už Ústavný súd (prvý pohľad), alebo Európsky súd pre ľudské práva cez medzinárodný systém ochrany základných práv (druhý pohľad).

Na mieste je skôr otázka, prečo oprávnené subjekty (najmä skupina 30 poslancov) svoje návrhové oprávnenie nevyužívajú. Je pravdou, že päťdňová lehota na podanie návrhu je pomerne krátka, ak sú však obmedzenia zhromažďovacieho práva alebo iných základných práv považované za zjavný exces (negatívny test pri návšteve lesa za mojím domom), podanie kvalifikovaného návrhu so stručnou, ale výstižnou argumentáciou nemôže byť problém. Odpoveď by dal Ústavný súd do 10 dní od doručenia návrhu.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame