Svetová ekonomika Ako Čína profituje z pandémie

Čínska ekonomika profituje v pandemickom svete. Po tom, čo pred rokom do sveta exportovala nový koronavírus, ktorý už ráta státisíce obetí, zaznamenala vlani – ako jediná veľká svetová ekonomika – rast.

A zarába aj priamo na šírení ochorenia. V roku 2020 vyviezla 220 miliárd ochranných rúšok, čo znamená 40 rúšok na každého človeka na planéte mimo Číny. Hodnota exportu rúšok bola takmer 43,5 miliardy eur. Okrem toho vyviezla 2,3 miliardy iných ochranných pomôcok a jednu miliardu testovacích súprav na zisťovanie nákazy.

Ďalší zisk poputuje čínskemu štátu z vlastnej vakcíny, ktorú bude môcť pohodlne distribuovať napríklad do svojich afrických „kolónií“. Veľkú časť tohto kontinentu si už totiž Čína v uplynulom období zaviazala vlastným programom „rozvojovej pomoci“, ktorú nepodmieňuje ideologicky motivovanými tzv. reformami z dielne moderných ľavicových výstrelkov, ktoré sú v prudkom rozpore s mentalitou miestneho obyvateľstva.

Rúška ani testy, samozrejme, netvoria kostru čínskeho priemyslu, je to však ukážkou toho, ako Čína využila pandémiu, ktorú sama rozpútala, na vlastné obohatenie.

Sama sa s nákazou príliš netrápila. K dnešnému dňu (10. februára) má za celé obdobie pandémie viac ako 101-tisíc potvrdených prípadov nákazy a 4833 obetí. Je síce pravda, že táto orientálna despocia so všetkými možnosťami digitálnej kontroly nemá zábrany hermeticky izolovať miliónové mestá a brutálne trestať akékoľvek porušenie obmedzení (slovenskí antirúškari by si ani neškrtli). Pri viac ako miliardovej populácii však tieto čísla neznejú vôbec dôveryhodne.

Rast a jeho zdroje

Čínska ekonomika vlani rástla o 2,3 percenta HDP. Ide síce o najnižší ročný rast od roku 1978, ak sa však pozrieme na kvartálne čísla uplynulého roka, uvidíme, že tento nízky rast je výsledkom hlbokého prepadu v prvom štvrťroku 2020 o 6,8 percenta. Už od vlaňajšieho apríla však čínske hospodárstvo opäť rástlo (2Q – 3,2 %, 3Q – 4,9 %, 4Q – 6,5 %). Rast v poslednom štvrťroku 2020 bol dokonca vyšší ako každý z kvartálnych výsledkov v roku 2019, v ktorom sa rast ekonomiky postupne spomaľoval.

Čína vlaňajším rastom významne zvýšila svoj podiel na celosvetovom HDP zároveň s tým, že všetky ostatné veľké ekonomiky sveta padali. Odhadovaný pokles celosvetového HDP za rok 2020 je -4,2 percenta. Pokles eurozóny je odhadovaný na -7,5 percenta, USA -3,7 percenta, Japonsko -5,3 percenta, India -9,9 percenta. Detailnejšia analýza aktuálneho stavu čínskej ekonomiky je opísaná v tomto odbornom komentári.

Rast čínskeho exportu v roku 2019 bol len polpercentný (oproti 9,9-percentnému rastu v roku 2018). Veľký podiel na tomto pribrzdení čínskej ekonomiky má obchodná politika Trumpovej administratívy. Pandémia však zrazila na kolená ekonomiku celého sveta a aj tento efekt obchodnej vojny sa v minulom roku vytratil. A na Bidenovom dvore nájdu čínski štátni biznismeni oveľa priateľskejšie prostredie.

Trumpovu obchodnú vojnu však Čína využila vo svoj prospech. Aby obišla americké clá na svoje produkty, masívne investovala do budovania tovární v iných krajinách – tieto tovary na americkom trhu clám nečelili. Zároveň tak rozšírila svoj ekonomický aj politický vplyv. Súčasne profituje z otvorenosti medzinárodného obchodu – čínske firmy majú voľný prístup prakticky do celého sveta. Cudzie firmy, ktoré chcú pôsobiť v Číne, sa musia najprv dohodnúť s čínskou vládou.

Vlani Čína exportovala tovar za 2,59 bilióna dolárov. Export rástol o 3,6 percenta oproti roku 2019. Dovoz klesal, Čína dosiahla prebytok v obchodnej bilancii viac ako 500 miliárd dolárov. Čína bola vlani nielen jedinou veľkou ekonomikou, ktorá rástla, ale aj jedinou, ktorá dosiahla pozitívnu obchodnú bilanciu.

A pokles dovozu zároveň znamená problém pre iné ekonomiky. V roku 2019 boli najväčšími importérmi do Číny Kórea, Japonsko, USA, Austrália, Nemecko či Brazília. Obmedzenie produkcie v týchto krajinách bude postupne zasahovať hospodársku kondíciu v ďalších štátoch sveta. Napríklad zníženie produkcie v Nemecku sa po čase dotkne aj slovenskej ekonomiky.

To, ako sa darí čínskemu exportu, dokladá aj kondícia koncernu Alibaba, ktorého súčasťou je aj globálny e-shop Aliexpress. V poslednom štvrťroku 2020 tržby koncernu narástli o 37 percent oproti rovnakému obdobiu 2019.

Rast exportu vláda podporuje umelým podhodnocovaním jüanu, čím znižuje ceny vyvážaných tovarov. Domáci rast ťahá najmä priemyselná produkcia, ktorá sa aj v časoch najväčších obmedzení na začiatku minulého roka dostala len do mierne záporných čísel. Horšie je to so spotrebiteľskými výdavkami, ktoré sa napriek oživovaniu z medziročného poklesu nevyhrabali počas celého roka.

Čínska vláda počas obmedzení spotrebu prakticky žiadnym spôsobom nepodporovala, rast prinášali aj problematické výdavky vlády na infraštruktúrne projekty, napríklad výstavbu diaľnic bez ekonomického či spoločenského opodstatnenia či rozsiahlu bytovú výstavbu bez reálneho dopytu. Viacerí ekonómovia preto považujú súčasný čínsky rast len za krátkodobý a spôsob, akým sa k nemu Čína dopracovala, za základ budúcich problémov.

Čína vykazuje aj omnoho vyššiu mieru príjmovej nerovnosti ako Európa či USA. Príjem 20 percent najbohatších Číňanov je viac ako 10-krát vyšší ako príjem 20 percent najchudobnejších (Európa zhruba 5-krát vyšší, USA 8-krát vyšší).

A keďže spotreba domácností sa do predkrízových úrovní ešte nevrátila, no priemyselná produkcia prudko rastie, kumulujú sa aj úspory, ktorých uvoľňovanie do ekonomiky však vláda nestimuluje.

Napríklad magazín Forbes už predvlani upozornil na prudký rast zadlženosti nielen celej ekonomiky, ale aj domácností, pričom časť úspor je viazaná v nehnuteľnostiach. To môže vyvolať prasknutie realitnej bubliny, podobne ako v USA v roku 2008, ktorá sa neskôr preliala do celosvetovej hospodárskej krízy. Vzhľadom na previazanosť svetovej ekonomiky nemožno brať na ľahkú váhu patologické javy v ktorejkoľvek z veľkých ekonomík.

Nové impérium

Vďaka pandémii a ekonomickému prepadu prakticky celého sveta sa skrátil aj odhad toho, kedy Čína vystrieda USA na pozícii najväčšej svetovej ekonomiky. Najnovšie sa uvádza rok 2028.

Honbou za znižovaním nákladov na výrobu a pracovnú silu, ktorú Čína ponúkala pri vábení zahraničných investícií, sme nakŕmili molocha. Ten ďalej rastie a zdá sa, že jeho rast sa nekončí. A už dávno to nie je len lacná továreň výrobkov na jedno použitie. Investuje do technológií, expanduje do vesmíru, posilňuje armádu. O ostatných 100 až 200 rokoch, keď sa stala objektom koloniálneho záujmu Západu, hovorí Čína ako o storočí poníženia a súčasnú expanziu berie ako návrat na stratené pozície.

Rastúci svetový vplyv Číny už reflektuje aj aktuálna Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, ktorú nedávno schválil parlament. (Predchádzajúce dokumenty sa o Číne nezmieňovali.)

Podľa neho je Čína nielen významným partnerom pri riešení globálnych výziev, ale zároveň „ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ. Čína významne zvyšuje svoj mocenský potenciál a politický vplyv podložený rýchlo rastúcimi vojenskými spôsobilosťami, ktoré v kombinácii s ekonomickou silou a strategickými investíciami asertívne využíva na presadzovanie svojich záujmov. Presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd, čo Slovenská republika bude zohľadňovať vo vzájomných vzťahoch, ako aj pri jej postojoch v rámci medzinárodných organizácií“.

S ekonomickou mocou prichádza aj moc politická a tá sa chystá na svetovú dominanciu. V takejto situácii je čoraz ťažšie si predstaviť, aby bola Čína ochotná čo len čeliť otázkam o zodpovednosti za pandémiu, keď ochorenie a jeho nebezpečnosť niekoľko mesiacov tutlala. Nie to ešte aby sme sa mohli začať rozprávať o náhrade škody – pre pozostalých a ekonomicky zruinovaných.