Sčítanie obyvateľstva Môže mať jeden človek dve národnosti? A prečo by nemohol?!

Ábel Ravasz, člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Most-Híd a bývalý splnomocnenec predchádzajúcej vlády pre rómske komunity, inicioval hromadnú pripomienku k vypusteniu zisťovania ďalšej národnosti pri blížiacom sa sčítaní obyvateľov. Svoj podpis k nej pripojilo viacero osobností spoločenského života. O čo ide?

Už o dva týždne (15. februára) sa začne na Slovensku sčítanie obyvateľov, ktoré sa koná každých desať rokov. Potrvá do 31. marca a po prvýkrát bude mať elektronickú podobu. Ľudia, ktorým elektronická komunikácia nie je blízka, budú môcť od apríla do októbra využiť pomoc asistentov.

Novinkou mala byť možnosť každého jednotlivca uviesť za seba nie jednu (ako doteraz), ale dve národnosti. Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že prípadné prihlásenie sa k druhej národnosti by bolo dobrovoľné. Má to pomôcť lepšie zachytiť identitu napríklad ľudí, pochádzajúcich z národnostne zmiešaných manželstiev.

No na poslednú chvíľu chce Štatistický úrad z formulára otázku o ďalšej národnosti vyškrtnúť. Práve proti tomu smeruje hromadná pripomienka Ábela Ravasza.

Súdiac podľa niektorých reakcií na sociálnych sieťach, spor o jednu či dve národnosti v sčítaní vykladá časť verejnosti reflexívne ako spor slovenského nacionalizmu, ktorý chce obmedzovať národnostné menšiny, zvlášť Maďarov. Ako v časoch, keď s Mečiarom a Ficom vládla Slotova SNS.

V skutočnosti sa tento spor dá personifikovať na dvoch politikov maďarskej národnosti. Jedným je už spomenutý Ábel Ravasz zo strany Most-Híd, ktorý je zástancom možnosti pre uvedenie ďalšej národnosti. Druhým je poslanec OĽaNO Juraj Gyimesi, rozhodný odporca uvádzania možnosti druhej národnosti v sčítaní.

Sám Gyimesi je maďarskej národnosti, na facebooku používa svoje krstné meno v maďarskom tvare György, na rúšku nosí farby maďarskej trikolóry a po vypadnutí maďarských strán z Národnej rady sa snaží v parlamente zastupovať ako jediný poslanec aj maďarské menšinové témy. Je tiež silným kritikom politiky, ktorú robil Most-Híd.

Ravasz i Gyimesi dobre poznajú demografické trendy v maďarskej komunite na Slovensku, ako ich ukázali doterajšie tri ponovembrové sčítania obyvateľov. Pozri tabuľku nižšie:

Maďari na Slovensku podľa doterajších troch ponovembrových sčítaní obyvateľov

Zdroj: Štatistický úrad SR

Z týchto troch sčítaní vyplýva, že v porevolučnom období sa každých desať rokov k maďarskej národnosti hlási menej ľudí. Keďže celkový počet obyvateľov Slovenska stále ešte mierne rastie, znamená pokles počtu Maďarov zároveň aj pokles ich percentuálneho podielu na populácii.

Najzaujímavejšou otázkou tohtoročného sčítania bude (popri vývoji čísiel o vierovyznaní) aj vývoj národnostného zloženia. Predovšetkým, či sa aj v roku 2021 potvrdí trend poklesu Maďarov, žijúcich na Slovensku.

O príčinách demografického poklesu Maďarov sa vedú debaty. Hovorí sa o asimilácii zdola (napríklad keď deti zo zmiešaných manželstiev prijmú identitu slovenského rodiča), sťahovaní mladých slovenských Maďarov za štúdiom a prácou do Maďarska či o väčšej ochote Rómov hlásiť sa k rómskej národnosti namiesto maďarskej alebo slovenskej.

Pre slovenských Maďarov vyzerá situácia o niečo lepšie cez prizmu otázky o materinskom jazyku. V roku 2011 uviedlo v sčítaní skoro 509-tisíc ľudí maďarčinu ako svoju materčinu (teda viac, než sa prihlásilo k maďarskej národnosti).

V každom prípade, Ravasz i Gyimesi tieto čísla poznajú. Obaja by si nepochybne priali, aby sa k maďarskej národnosti tento rok prihlásilo viac ľudí. Ani jeden z nich nie je nevyhnutne „horší Maďar“.

„Podporme možnosť voľby len jednej národnosti!“ vyzýva Gyimesi na svojom facebooku. „Odvážme sa byť Maďarmi! Najmä v tejto pre nás ťažkej situácii, keď dobrovoľná asimilácia má na našu komunitu devastačné účinky! Každý sa počíta!“

Gyimesi má obavu, že možnosť zaškrtnúť dve národnosti v sčítaní prispeje vo výsledku k ďalšiemu štatistickému zriedeniu a zníženiu počtu Maďarov na Slovensku. Na druhej strane, Ravasz si od dvoch národností sľubuje lepšie zachytenie národnostných identít. Práve mnohí občania, ktorí si pri jednej možnosti zaškrtnú slovenskú národnosť, si pri dvoch možnostiach spomenú možno na maďarský pôvod jedného z rodičov.

Ravasz argumentuje, že možnosť zvolenia si dvoch národností pripúšťajú pri sčítaniach aj naši susedia z V4. „V Maďarsku napríklad po zavedení možnosti prihlásiť sa k dvom národnostiam vzrástol počet Slovákov z 10-tisíc v roku 1990 na 35-tisíc v roku 2011,“ píše sa v texte hromadnej pripomienky.

V skutočnosti nikto nevie, ako sčítanie vypáli pri použití tej alebo onej metódy. A pre koho bude vlastne výhrou. Bude tiež záležať na vláde, ako sa rozhodne interpretovať údaje o „sekundárnych“ príslušníkoch národnostných menšín a či to bude znamenať rozšírenie jazykových práv pre oblasti, kde žijú, alebo zvýšenie podpory pre menšinovú kultúru.

Ak by sa zachovala možnosť „jeden človek – dve národnosti“, sčítanie by mohlo priniesť aj paradoxné výstupy: Vďaka sekundárnym príslušníkom národnostných menšín by sa ich podiely na populácii zvýšili, ale súčasne by si mnoho Maďarov, Rómov alebo Rusínov mohlo zvoliť sekundárnu slovenskú národnosť.

Inak povedané, predstavte si, že 100-tisíc ľudí by si zvolilo slovenskú národnosť ako prvú a maďarskú ako druhú. To je časť tých „stratených“ Maďarov posledných desaťročí.

No mohlo by sa popri tom stať, že z toho zdanlivého „tvrdého jadra“ 400-tisíc Maďarov by 100-tisíc popri prvej maďarskej uviedlo ako druhú národnosť tú slovenskú. Opäť zdôraznime, že uvedenie druhej národnosti by bolo dobrovoľné. V každom prípade, takýto prípadný výsledok by nám priniesol zaujímavú perspektívu na národnostné komunity, ktoré máme často tendenciu vnímať ako jednoliate. Hranice medzi národnosťami by sa takto javili omnoho priepustnejšie, než si mnohí doteraz mysleli. 

Autor tohto článku sa prikláňa skôr k možnosti dať ľuďom možnosť v sčítaní vybrať si prípadne aj druhú národnosť. Nie ani tak z nejakého prvoplánového nadšenia, aby sa Slovensko stalo krajinou menšín, ale skôr z úcty k realite.

Napríklad publicistka a prispievateľka Postoja Diána Marosz je Maďarka, ktorej manžel, politik OĽaNO Ján Marosz, je Slovák. Svoje tri deti sa snažia vychovávať tak, aby ovládali oba jazyky a dokázali čerpať z národných kultúr oboch svojich rodičov. „Pri poslednom sčítaní sme deťom napísali maďarskú národnosť, lebo sme si hovorili, že treba podporiť menšinu,“ hovorí Marosz pre Postoj. „Ak by však bola možnosť zvoliť si dve národnosti, napísali by sme im obidve, čo aj lepšie vyjadruje ich slovensko-maďarskú identitu.“

Diána Marosz pridala svoj podpis pod Ravaszovu hromadnú pripomienku. Nejde však len o deti zo slovensko-maďarských či česko-slovenských manželstiev, ktoré boli u nás relatívne bežné. V posledných desaťročiach si Slovenky a Slováci berú partnerov aj zo vzdialenejšieho zahraničia a ich deti, pokiaľ trvalo žijú na Slovensku, by mali dostať možnosť čerpať z oboch kultúr svojich rodičov – a nebyť nútené si vybrať len jednu možnosť.

No je tu aj poznávací dôvod. Sčítanie obyvateľstva má slúžiť poznaniu slovenskej spoločnosti. Nielen aby politici vedeli, aké sú parametre krajiny, ktorej vládnu – ako to nešťastne interpretoval v jednej politickej diskusii Ábel Ravasz – ale tiež, aby tie parametre poznali spoločenskí vedci a v konečnom dôsledku samotní občania.

Kolónka s druhou národnosťou by nám mohla pomôcť lepšie pochopiť posuny v identitách, ktoré sa tu v horizonte desaťročí dejú. Výsledkom by mohol byť dynamickejší obraz o slovenskej spoločnosti.

Treba však vziať do úvahy, že táto debata sa môže ukázať ako akademická. Od obyvateľov Slovenska sa bude očakávať, že po lockdownoch a hromadných vírusových testovaniach podstúpia ešte sčítanie obyvateľstva.

V tejto spoločenskej atmosfére bude zrejme rásť odpor proti sonde štátu do náboženskej alebo národnostnej identity občanov. Už v roku 2011 časť ľudí odmietla na tieto otázky odpovedať. Neprekvapilo by, keby ich podiel v roku 2021 narástol.