Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
07. marec 2021

Zápisky z trolejbusu

Neoznačený cestovný lístok je neplatný

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Aj o tom, ako prekazil revízorom kešovku.

Neoznačený cestovný lístok je neplatný

Ilustrácia: Jan Heralecký

Piatok ráno, linka 202

Vozím ľudí zo sídliska do mesta a pretože už je po rannej špičke, pomaly začínajú ľudia jazdiť aj opačným smerom. Staršia, sympatická aziatka s veľkou batožinou si odo mňa ešte pred odchodom pýta cestovný lístok. Keďže lístky nepredávam, spoločne sme ho kúpili v automate na lístky.

Ide na autobusovú stanicu, čo sú dve zastávky.

Pohodlne sa usadí, jednou rukou pridŕža batožinu a v druhej slávnostne drží zakúpený lístok a popritom rozdáva široký úsmev spolucestujúcim domorodcom.

Už sme sa pohli a vtedy mi napadlo: Ona si ten lístok necvikla.

Počas jazdy jej cez sklo kabínky gestikulujem, aby si lístok cvikla, ale zjavne nechápe. Kašľať na to, dve zastávky hádam prejdeme bez kontroly.

Prichádzame na prvú zastávku a moje prianie zostáva v rovine priania. Čakajú tam traja nabúchaní kamaráti – revízori. Nápadne nenápadne nastúpili. Čo teraz? Blažený úsmev našej cestovateľky prezrádzal, že nechápe blížiacu sa pohromu. Rýchlo som vyskočil, vytrhol jej lístok, cvikol, strčil jej ho do rúk a v okamihu som opäť sedel za volantom.

Traja ľadoví medvedi ma prebodávali cez spätné zrkadlo a prezradení vykonali už len formálnu kontrolu nezaujímavých cestujúcich.

Autobusová stanica.

Cudzinka už s chápavým výrazom vystúpila a pred predným sklom mi venovala tri hlboké poklony.

Potom prišli ku mne traja revízori a asi najsčítanejší z nich mi položil zákernú otázku: „Počúvaj, si si vedomý, že si narušil priebeh výkonu kontroly?!“ Po slovensky: „Vieš, že si nám práve prekazil istú ‚kešovku‘?“ Stručne sme si to vysvetlili. V prvom rade išlo o záchranu poctivej pasažierky, a nie o podvod. Ale napriek tomu tri páry očí nechtiac prekabáteného vĺčika hovorili: „No počkaj, zajac!“

 

Nedeľa ráno

Prešli dva dni, jazdím tú istú linku a nevdojak som si spomenul na necviknutý lístok a na ten, už úsmevný, minipríbeh. Tento spoj jazdí okolo prievozského kostola. Počas dopoludnia kostolný zvon niekoľkokrát pripomína staré známe novinky:

Inzercia

Bim, bam

a odpusť nám, bim,

naše viny, bam,

ako aj my, bim,

odpúšťame, bam,

svojim vinníkom, bim.

Až teraz mi to celé docvaklo.

Neoznačený cestovný lístok je neplatný. Necviknutý cestovný lístok v trolejbuse ma bude stáť, keď príde revízor, pokutu vo výške sedemdesiatnásobku ceny lístka. Môžem mať pri sebe aj sedemdesiat čistých cestovných lístkov, budú mi nanič. Revízor chce vidieť len jeden a správne označený. Nič viac, nič menej. Každý z nás má teoretickú možnosť prijať čistý cestovný lístok, odpustenie, ktorý je však platný len vtedy, keď ho označím odpustením inému, svojmu vinníkovi.

Svojím životom sa v skutočnosti často „modlíme“: „… a neodpusť nám naše viny, pretože ani ja neodpustím svojmu vinníkovi. Ani za svet.“

Čo znamená odpustiť? Dať druhú, tretiu… sedemdesiatu siedmu šancu – to nie je môj výmysel, to som opísal. Dobré skutky sú mi nanič, pretože odpustenie sa nedá kúpiť, odpustenie sa dá iba prijať a potvrdiť odpustením vo svojom srdci. „Moja vina, moja vina…“, tak toto mi je nanič, keď neviem odpustiť. Môj vinník je tu práve na to, aby mi umožnil potvrdiť môj cestovný lístok.

Si myslím.

 

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame