Spoločnosť Koronakríza 12. január 2021

Anketa Je dnes celoplošné testovanie vhodným riešením?

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

Odpovedajú Richard Kollár, Peter Visolajský, Ivan Bošňák, Zuzana Krištúfková, Martin Šuster, Miloslav Bahna a Vladimír Krčméry.

Odpovedajú Richard Kollár, Peter Visolajský, Ivan Bošňák, Zuzana Krištúfková, Martin Šuster, Miloslav Bahna a Vladimír Krčméry.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Je dnes celoplošné testovanie vhodným riešením?
Foto – Postoj/TASR/NBS

Premiér Igor Matovič tvrdí, že lockdown zatiaľ nezaberá. V utorok tak avizoval plán plošného testovania. Začať sa má na celom Slovensku cez víkend 23. a 24. januára. Najbližší víkend by mohlo prebehnúť testovanie v najhorších okresoch. Odborníkov sme sa opýtali:

Čo si myslíte o pláne opakovaného plošného testovania, ktorý predstavil premiér Igor Matovič? Je to podľa vás v danej situácii vhodné riešenie? 

Odborníci sa zhodujú, že plošné testovanie má zmysel, ale len v najviac postihnutých regiónoch, viackrát počas jedného týždňa a s tým, že spoločnosť zabudne na to, že negatívny test je istotou neinfekčnosti.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

Nepovažujem celoplošné testovanie za efektívny nástroj v súčasnej epidemickej situácii. Je omnoho dôležitejšie teraz sústrediť naše úsilie na riešenie situácie v najpostihnutejších regiónoch a na zaočkovanie najohrozenejších skupín, špeciálne viac ako 80-ročných.

Sme asi jediná krajina v Európe, ktorá tento týždeň nevenovala väčšinu svojho úsilia vakcinácii, ale testovaniu. Sme európskym a možno aj svetovým unikátom. Slovenskí vedci a odborníci združení v iniciatíve Veda pomáha – COVID-19 už týždne upozorňovali, že opatrenia u nás nie sú dostatočné, že sa dostatočne nekontroluje dodržiavanie karantény, ale vláda nekonala. Teraz žneme dôsledky. 

Najviac ma však pobúril graf, ktorý bol predstavený na tlačovej konferencii. Odporoval všetkým dátam, ktoré sú u nás dostupné. Považujem za veľmi nešťastné, ak sa komunikujú verejnosti hoaxy priamo z úst členov vlády. 

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia, člen Ústredného krízového štábu

Už vieme, poučení aj z vlastných chýb, že pravidelné a frekventné plošné antigénové testovanie má zmysel len vo výrazne zasiahnutých regiónoch. Áno, dnes je väčšina územia Slovenska výrazne zasiahnutá, ale zmysluplné antigénové testovanie je minimálne 2-krát, optimálne 3-krát do týždňa.

Ak by sme toto chceli aplikovať na celú krajinu, tak sa obávam, že nám už vklady (ekonomické, materiálne a hlavne personálne) prevyšujú nad pozitívami a narážame na nezrealizovateľnosť. Z tohto dôvodu by som dnes skôr zabezpečil pravidelné a frekventné testovanie zamestnancov vo firmách a fabrikách. Práve tam sa dnes šíri infekcia najčastejšie. Samozrejme, súčasne musí byť neustále široko dostupné testovanie v odberových miestach pre širokú verejnosť.

Koniec koncov, k zámeru vlády testovať celú krajinu antigénovými testami môžeme mať veľa osobných názorov, ale ak už žiadny iný argument nezaberá, tak si položme otázku: Prečo asi takto nepostupujú iné a vyspelejšie krajiny? Mýli sa väčšina sveta alebo naša vláda? 

Martin Šuster, ekonomický analytik, riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska

Vo všeobecnosti som veľký fanúšik intenzívneho testovania vrátane frekventovaného testovania antigénovými testami. Pri rozhodovaní o tom, či sa nám plošné testovanie oplatí, treba zhodnotiť výhody a nevýhody. Hlavná výhoda – zachytenie viac infikovaných, spomalenie šírenia epidémie a v konečnom dôsledku zachránenie životov – je rastúca v premorenosti populácie. Inak povedané, čím je vyššia premorenosť koronavírusom, tým viac sa oplatí testovať. Náklady sú viac-menej konštantné – stratený čas nás všetkých, ktorí sa na testovaní zúčastníme, finančné náklady na testy aj zabezpečenie, preťaženie samospráv a zdravotníkov. Odhadujem, že celkové spoločenské náklady celonárodného plošného testovania v novembri boli okolo 100 miliónov eur.

Je teda nejaká hranica, keď sa plošné testovanie spoločensky oplatí. Pri druhej vlne plošného testovania (7. a 8. novembra) ju vláda stanovila na 0,7 percenta. Môj odhad je skôr 1 percento, ale nehovorím, že by to nemohlo byť aj 0,7 percenta. Na Slovensku máme za posledných 7 dní potvrdených 20 027 + 24 197 infikovaných (PCR+AG testy). Pri predpoklade, že je aspoň toľko isto infikovaných ľudí, o ktorých nevieme, sa dostaneme na odhad 1,6 percenta aktívne infekčných na Slovensku. To je jednoznačne nad hranicou, keď sa oplatí plošné testovanie. 

Hranica cca 1 percenta aktívne infekčných nie je splnená vo všetkých okresoch. Moje odporúčanie by preto bolo testovať iba veľké ohniská – iba okresy so 7-dňovou incidenciou nad 1 percento. Ak to bude 0,7 percenta, tak ok. Uprednostnil by som testovať okresy s najvyššou incidenciou. Má to tiež výhodu, že naše obmedzené zdroje – aj počty zdravotníkov, aj podpora od armády či polície – nebudú také vyčerpané, ako to bolo v plošnom testovaní v novembri. Každý testovaný okres by sme mali otestovať dvakrát po sebe, ideálne v priebehu jedného týždňa. Nemusíme testovať iba cez víkendy, pokojne by sa časť ľudí mohla testovať aj cez pracovné dni.

Je možné, že takto postupne otestujeme všetky okresy. Je však jednoduchšie testovať iba niekoľko okresov naraz než všetky. Ideálne by sme pred rozhodnutím pozerali nielen na počty potvrdených infikovaných, ale aj na pozitivitu testov. Žiaľ, počty vykonaných testov v delení podľa okresov vieme iba pri AG testoch, nie pri PCR testoch. Pre lepšie rozhodnutie by teda mal NCZI alebo ministerstvo zdravotníctva začať zverejňovať a využívať aj počty PCR testov podľa okresov.

Posledná pripomienka – na rozdiel od novembrového testovania by som nedával žiadne certifikáty o testovaní. Už sa nikdy nezbavíme ich vnímania ako „priepustky na slobodu“. Je strašne ťažko širokej verejnosti vysvetliť, že negatívny test neznamená, že nie som infekčný. Iba som infekčný s nižšou pravdepodobnosťou.

Je čas na plošné testovanie? Určite áno. Ak máme na výber iba testovať všetkých alebo nikoho, tak radšej všetkých. Dá sa to spraviť lepšie? Áno, nemusíme testovať naraz úplne celé Slovensko, testujme najzávažnejšie ohniská – okresy s najvyššou incidenciou. Testujme ich opakovane. Podľa kapacít armády a dobrovoľných zdravotníkov môžeme testovať postupne ďalšie a ďalšie okresy.

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu

Po prvé si nemyslím, že je to plán. Je to len nápad. Plán je niečo, čo rieši určitý problém, dokonca s viac-menej garantovaným výsledkom vo vhodných podmienkach a so zabezpečením zdrojov. Cieli na riešenie problému tam, kde problém je. Nápad nášho premiéra prichádza neskoro. V ohniskách treba testovať teraz a hneď, podobne ako sa to stalo pred Vianocami v Trenčíne (len sa to malo opakovať) alebo v Nitre, Púchove a v Košiciach minulý víkend, automobilka v Nitre dokonca vo štvrtok a v piatok. Treba testovať v ohniskách a hlavne je zbytočné testovať v okresoch a v oblastiach s nízkym výskytom vírusu. Už vôbec netreba testovať veľkú časť obyvateľstva, ktorá už dlhé týždne sedí doma, chodí von len po najpotrebnejšie zásoby, prípadne do prírody, izoluje sa, rešpektuje „bubliny“ a je ochotná to robiť ešte nejaký čas.

Testovanie v ohniskách a v skupine mobilných ľudí, ktorí musia ísť do fabriky, do úradu, do kancelárie, proste do zamestnania, je potrebné robiť opakovane každé 3-4 dni. Veľmi podobne ako v bublinách izolovaných športovcov, kde testovanie dokonca prebieha každé 2-3 dni. Na to sú antigénne testy určené. Rovnako je potrebné mať dostatočné kapacity zdravotníkov a personálu na celoplošné testovanie. Slovensko dnes má zdravotnícky a pomocný personál vyťažený v nemocniciach, v záchrankách a potrebuje nimi obsadiť aj 72 očkovacích centier, aby sme zabezpečili postupnú vakcináciu tých, ktorí chránení potrebujú byť a ktorí sú ochotní sa dať zaočkovať. Dodatočné kapacity pre zhruba 5-tisíc testovacích miest Slovensko nemá a všetci z prvej línie potrebujú skôr oddych ako dodatočné šichty-zmeny cez víkend v teréne. Pracovníci samosprávy v okresoch s nízkou incidenciou nech zostanú doma na home-office a nič nech neorganizujú. Ďalším nepríjemným faktorom je chladné počasie. 

Slovensko potrebuje testovať okamžite mobilné skupiny pracovníkov najlepšie priamo u zamestnávateľov a prípadne v mobilných jednotkách v ohniskách hlavne veľkých krajských miest (okrem Prešova) opakovane a s výsledkom pozitivity sa dostať na pol percenta, čo sa podarí asi po troch kolách. Niekde možno už v druhom, ale minimálne by mali byť tri a potom pravidelne cykly opakovať.

Prípad Harmaneckých papierní s pozitivitou 15 % nech je mementom, ako to môže dopadnúť. V prípade takej vysokej pozitivity je nutné fabriku zavrieť miestnym hygienikom, pracovníkov otestovať testom PCR, izolovať všetkých na 14 dní vrátane rodín a následne pomaly otvárať. Ide o podobné ohniská, ako boli pred letom bitúnky v Nemecku. Samozrejme, že boli zavreté, s nimi aj ubytovne, ľudia v karanténe s celou oblasťou a boli to stotisíce ľudí.

Recept na stabilizáciu situácie, zníženie tempa šírenia a následne jeho spomalenie sú iné, ako je myšlienka pána premiéra. Riadenie pandémie musí prebrať do svojich rúk niekto iný a na základe dát, ich analýzy a aj dobrých príkladov zo zahraničia z úspešných krajín (Belgicko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko) pripraviť krátkodobý plán opatrení, exekuovať jednotlivé kroky, vysvetliť ich obyvateľstvu, presne a jasne interpretovať výsledky a ich dosah a následne rozhodnúť ako ďalej.

Posadnutosť celo- a plošným testovaním na celom území a všetkých obyvateľov je nezmyselný plán s neistým koncom, ak nie rovno ohrozením obyvateľov, a je to trestuhodné. Treba tomu v prezentovanej forme zamedziť. Je to vážne.

Miloslav Bahna, sociológ pôsobiaci na Sociologickom ústave SAV

Stratégia opakovaného plošného testovania je jedným z legitímnych spôsobov boja proti epidémii. V našej dnešnej situácii, pri stále rastúcich číslach a perspektíve niekoľkých zimných mesiacov, po takmer mesačnom úplnom zatvorení škôl, ktoré vychádza ako najsilnejšie protipandemické opatrenie, sa zdá rozumné túto možnosť vyskúšať.

Ak má mať nádej na úspech, je potrebné nájsť preň širšiu politickú podporu a jasne komunikovať, že nejde o jednorazovú operáciu a negatívny test nie je istota neinfekčnosti. Na to, aby sa testovaniu ľudia nesnažili vyhnúť, a na to, aby výsledok testu nepovažovali za priepustku na slobodu, je potrebné významnú časť verejnosti presvedčiť o zmysluplnosti tohto kroku.

Testovanie nesmie zaťažiť zdravotníkov – pre banálny úkon možno odborne zaškoliť ľudí v priebehu niekoľkých hodín. Tiež treba zvážiť možnosť samo-výteru z predného nosa, štúdia z berlínskej Charité ukazuje, že je to realizovateľný postup, ktorý len minimálne znižuje presnosť antigénového testovania. Je dôležité, aby bolo testovanie pre ľudí čo najmenej nepríjemné.

Navyše, ak sa máme stať jedným z globálne najväčších odberateľov antigénových testov, treba sa vážne zaoberať možnosťou ich výrobu licencovať a produkovať testy pre domácu potrebu priamo na Slovensku.

Zuzana Krištúfková, epidemiologička, členka konzília odborníkov

Testovanie je jedným z troch v súčasnosti dostupných a veľmi účinných nástrojov na zvrátenie nepriaznivej situácie vo výskyte Covid-19 na Slovensku. Sú nimi zníženie mobility obyvateľov, testovanie a očkovanie. Pravidlá na zníženie mobility sú podľa mňa dobre nastavené. Keď sa chceme pred nákazou chrániť, treba ich len dodržiavať.

Testovanie by som odporúčala nasmerovať na najviac postihnuté okresy a najmä na osoby, ktoré musia chodiť do práce aj v súčasnej nepriaznivej situácii, čo sú zamestnanci infraštruktúry kľúčovej pre zachovanie chodu štátu, zdravotníctva, sociálnych služieb a ekonomiky. Po vianočných sviatkoch sa zamestnanci vracajú do práce, kde hrozí rozšírenie nákazy. Tu je dôležité identifikovať a izolovať nakazených, aby sa nákaza nerozšírila a neohrozila chod firmy.

Zároveň je potrebné dodržiavať všetky pravidlá na zabránenie kontaktu veľkého počtu zamestnancov medzi sebou. Ide najmä o zonáciu jednotlivých úsekov a dodržiavanie prestávok medzi zmenami potrebnými na dezinfekciu a vetranie pracovných priestorov. Prevádzku je tiež nutné prispôsobiť tak, aby sa zamestnanci nestretávali v šatniach, sprchách. Zonácii treba prispôsobiť výdaj stravy v jedálni, po každej jazde dezinfikovať autobusy, ktoré zvážajú zamestnancov, nestriedať zamestnancov medzi zmenami a pod. Nemá význam testovať osoby, ktoré poctivo dodržiavajú zákaz vychádzania najmenej 10 dní.

Zároveň s uvedenými opatreniami je potrebné akcelerovať očkovanie, aby v čo najkratšom čase bolo očkovaním chránených čo najviac osôb. Po zdravotníkoch, zamestnancoch ZSS, policajtoch, vojakoch a hasičoch prídu na rad aj obyvatelia ZSS, chronicky choré osoby, seniori a ďalší. Zníženie mobility je na zodpovednosti každého z nás. Úspešnosť testovania i očkovania závisí však od kvalitného, zaškoleného a motivovaného zdravotníckeho personálu, ktorého máme v súčasnosti nedostatok. Preto musíme citlivo zvažovať jeho nasadenie v oboch týchto kľúčových nástrojoch v boji proti pandémii.

Vladimír Krčméry, prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, člen Ústredného krízového štábu

Ano, lebo sa vraciame k osvedčenému antipandemickému triu, ktoré fungovalo na Všetkých svätých, teda lockdown, plošné a lokálne testovanie. Keď pridáme potom masové očkovanie, máme šancu na víťazné kvarteto.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0