Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tac Komentáre a názory
15. december 2020

Amerika po voľbách

Toto je duchovný a kultúrny boj. Politika je jeho súčasťou, nie podstatou

Čo udalosti posledných dní odhaľujú o súčasnom konzervativizme a kresťanských cirkvách v Amerike.

Toto je duchovný a kultúrny boj. Politika je jeho súčasťou, nie podstatou

Flickr/ Elton Harding

Dnes ráno som telefonoval s jedným mojím kresťansko-konzervatívnym priateľom a rozprávali sme sa o stave našej krajiny. Obaja sme dosť zronení z udalostí, ktoré sa odohrali za posledných pár týždňov, a najmä z toho, čo tieto udalosti odhaľujú o súčasnom konzervativizme a kresťanských cirkvách v Amerike.

Keby som mal našu konverzáciu zhrnúť, zarmucuje nás najmä, že:

  1. veľa konzervatívnych kresťanov je presvedčených, že jediným zmysluplným meradlom prítomnosti kresťanov vo svete je moc

  2. mnohí z nich sa nedokážu vyrovnať s faktom, že Donald Trump prehral voľby, čo ich následne núti veriť veciam, ktoré preukázateľne nie sú pravdivé.

Dovoľte mi vyjadriť sa k obom bodom, ktoré spolu súvisia.

Moju knihu Benediktova voľba z roku 2017 zvyknú kritizovať za to, že je voči kultúrnemu útlaku pasívna. Väčšina tých, ktorí to tvrdia (tak ako väčšina tých, ktorí moju knihu obviňujú, že v nej navrhujem vziať nohy na plecia) Benediktovu voľbu nikdy nečítala. Ale povedzme, že ju predsa len čítali a sú skutočne presvedčení, že moja vízia je odsúdená na zánik. Ako na to reagujem?

Po prvé, neradím, aby sme sa z politiky stiahli. Trumpovi konzervatívni priaznivci práve v týchto chvíľach presviedčajú obyvateľov Georgie, aby 5. januára ostali doma, nezúčastnili sa na dvoch druhých kolách volieb do Senátu, a tak potrestali republikánov, ktorí vraj Trumpa dostatočne neobhájili v týchto údajne zmanipulovaných voľbách. To by bol skutočne krásny gól do vlastnej brány.

Demokratická strana ovláda Snemovňu a nepotrvá dlho, kým ovládne aj Biely dom. Ak sa im podarí získať aj Senát, demokratom už nebude stáť v ceste nič. Republikánsky Senát to teda celé drží. Nech už si o Republikánskej strane myslíte čokoľvek, ak je vo vás aspoň štipka konzervatívca, myslím, že jedinou schodnou cestou ostáva voliť v Georgii republikánov a zároveň sa snažiť reformovať stranu zvnútra.

Po druhé, problémom mnohých kresťanských konzervatívcov je, že sa do politiky zapájajú až priveľmi aktívne a získavanie politickej moci nesprávne považujú za naše životné summum bonum (najvyššie dobro, pozn. prekl.). Čo z toho, že máme politikov, ktorí hlasujú tak, ako chceme, keď zlyhávame v kresťanskej výchove našich detí?

Pozrite sa na tieto dáta z Pew Center. Je z nich zrejmé, že náboženské presvedčenie a slávenie bohoslužieb je v Amerike na výraznom zostupe. Tak sa veci majú už od prvej polovice deväťdesiatych rokov a prispeli k tomu obe strany, Republikánska aj Demokratická. Koniec koncov, je lepšie mať vládu, ktorá je priaznivo naklonená (alebo aspoň nie nepriaznivo) náboženskému presvedčeniu a praktizovaniu viery, ako mať vládu orientovanú opačne. Ale aj keby cirkev získala všetku politickú moc sveta, nič by jej to neosožilo, pokiaľ by zlyhala v kresťanskej výchove budúcej generácie.

Vo svojej knihe Triumf terapeutickej kultúry (1966) Phillip Rieff jasne vysvetlil, že sociálny poriadok začne upadať, keď jedna generácia z nejakého dôvodu nedokáže odovzdať svoje hodnoty ďalšej. Toto sa dnes deje v Amerike.

Ako vôbec môžeme dúfať, že zevanjelizujeme národ, ak máme problémy s evanjelizáciou vo vlastných rodinách? Možno si prajete, aby sa hlavná bitka medzi cirkvami a svetom odohrala na politickej scéne, pretože na takú ste najlepšie pripravení. Ale hovorím vám, že tam sa odohrávať nebude.

Je to duchovná a kultúrna vojna. V západnej civilizácii sa karta obrátila proti kresťanstvu a my kresťania musíme čeliť holým faktom a ukázať statočnosť a svätosť, aby sme uchránili to, čo máme. Politika je súčasťou tohto boja, nie jeho podstatou, a ak tomu niekto verí, klame sám seba.

To je kresťanstvo Maginotovej línie, čiže také, ktoré je pripravené bojovať poslednú bitku namiesto tej, ktorá je už za dverami.

Vojvoda z Wellingtonu raz údajne povedal, že bitka pri Waterloo sa v skutočnosti vyhrala na ihrisku v Etone. Chcel tým povedať, že morálna a intelektuálna formácia zboru dôstojníkov britskej armády, ktorá mu poskytla rozhodujúce zručnosti do boja proti Napoleonovi, sa odohrávala na elitných britských školách. Či už to je pravda alebo nie, všetky bitky, ktoré cirkev čakajú, malé aj veľké, vyhráme alebo prehráme vo formačných inštitúciách, ktoré teraz založíme: v rodinách, kostoloch a kresťanských školách.

Nedávno som sa v Nashville zoznámil s evanjelikálnym pastorom z Portlandu, v štáte Oregon. Povedal mi, že keď pred tromi rokmi vyšla Benediktova voľba, veľa evanjelikov ju zavrhlo a označilo za pesimistickú. „To, o čom píšete v tej knihe, sa stalo našou každodennou realitou,“ povedal mi. Stačili tri roky a atmosféra v meste sa podľa jeho slov citeľne zmenila.

Ak predtým cirkev tolerovali ako čudnú, ale v podstate neškodnú, teraz ju spolu s jej členmi vnímajú ako zlú. Ešte dodal: „To, čo zažívame my dnes, zažije zajtra zvyšok Ameriky.“ O niečo neskôr som sa stretol s mladým evanjelikálnym pastorom z Austinu, štát Texas, a spomenul som mu, o čom sme sa rozprávali s tým portlandským pastorom. Potvrdil mi, že v liberálnom Austine majú podobné problémy. „Je neuveriteľné, ako rýchlo to všetko prichádza,“ povedal mi.

Rád by som poukázal na to, že toto sa stalo v čase, keď v Bielom dome sedel Donald Trump a Senát ovládali republikáni. V prvej polovici Trumpovho úradu ovládali republikáni aj Snemovňu reprezentantov. Ak si myslíte, že politická moc bude stačiť na zastavenie „woke“ zmrákania , snívajte ďalej.

V Amerike žije veľa konzervatívnych kresťanov, ktorí sa odmietajú prebudiť z tohto sna. Dokonca nedokážu ani prijať, že Donald Trump prehral voľby. Minule som telefonoval s priateľom, ktorý trval na tom, že voľby boli zmanipulované a že Trump mal vyhrať. A dôkaz? Žiadny.

Spomenul som mu, že z ortodoxných kruhov trochu poznám filadelfského federálneho sudcu Stephanosa Bibasa, ktorý v tejto záležitosti vyslovil konečný verdikt a potlačil všetky snahy Trumpových právnikov o napadnutie kredibility výsledkov volieb. Sudcu Bibasa som svojmu priateľovi opísal ako vynikajúceho a morálne bezúhonného človeka, a navyše presvedčeného konzervatívca. Ak on povie, že neexistuje dôkaz v Trumpov prospech, tak potom nabetón neexistuje.

Môj priateľ však trval na svojom, Biden vraj určite vyhral podvodom.

„Ale prečo?“ spýtal som sa už rozhorčene.

„Proste mám taký pocit.“

Inzercia

A vtedy som to s ním vzdal. Vo svojej knihe Nežiť v klamstve citujem Hannah Arendtovú a dôvody, prečo podľa nej ľudia akceptujú totalitu. Jeden z nich spočíva v tom, že ľudia prijímajú ako pravdivé čokoľvek, čo vyhovuje ich emocionálnym potrebám:

Máme sklony prijať za pravdu čokoľvek, čo sa nám zdá správne. Arendtová sa takto vyjadrila o takzvaných predtotalitných masách:

„Neveria ničomu viditeľnému, žiadnej skutočnosti plynúcej z ich vlastnej skúsenosti; nedôverujú vlastným očiam a ušiam, dôverujú iba svojej predstavivosti, ktorú môže uchvátiť čokoľvek, čo sa im v istom momente zdá univerzálne a čo im dáva zmysel. Masy nepresvedčia fakty, dokonca ani vymyslené fakty, iba konzistentnosť systému, ktorého sú podľa všetkého súčasťou.“

Vo svojej knihe opisujem, ako si táto mentalita podmanila „woke“ ľavicu a ako sa aj samotní staromódni liberáli, ktorí tomu rozumejú, podvolia, keď majú čeliť vášnivým útokom davu. Ale priznajme si, že takto funguje aj pravica.

Ak podľahneme ilúzii, že na odhalenie pravdy nám postačia inštinkty samotné, uveríme prvému nadšenému klamárovi, ktorého slová udrú na tú správnu strunu. Vidíme to veľmi jasne v ľavicovom svete, ale mnohí z nás majú problém uvidieť tú istú chybu v nás samotných.

Dnes ráno mi vydavateľ mojej knihy Nežiť v klamstve poslal kópiu recenzie, ktorá onedlho vyjde v časopise zaoberajúcom sa kresťanskou výchovou mladých The Classical Difference. Myslím, že tá recenzia ešte nie je dostupná online (mimochodom, jej autormi sú Ty Fischer a Joe Gerber), ale vybral som z nej pár úryvkov. Autori tvrdia, že Nežiť v klamstve by sa malo čítať spolu s Benediktovou voľbou:

„Predtým, ako sa pustíte do čítania týchto dvoch kníh, vás musím upozorniť na pár vecí. Po prvé, čím lepšie ste na tom vo svojej krajine, čo sa týka kresťansko-konzervatívnej kultúry, tým viac si potrebujete prečítať tieto knihy, pretože máte viac času pripraviť sa na boj. Pre tých, ktorí pri čítaní dennej tlače vidia, ako z Mordoru stúpa dym, poslúžia tieto knihy ako potvrdenie a pre tých, ktorí niekde v Amerike žijú v kultúre, ktorá je nominálne kresťanská, poslúžia ako studená sprcha.

Po druhé, prečítajte si Dreherove knihy v opačnom poradí. Vo svojej najnovšej knihe Nežiť v klamstve sa venuje problému „soft-totality“, ktorú nám diktujú kultúrne elity. Riešenie tohto problému nastoľuje v Benediktovej voľbe, ktorá vyšla pred pár rokmi: zámerne vytvoriť silné komunity s jasným cieľom, pevne späté s kresťanskou vierou, vedomé si kresťanských koreňov a tradície a závislé na pravde. Obe tieto knihy sú fascinujúce. Obe upriamujú pozornosť čitateľa na holú pravdu bez príkras. Obe jasne hovoria, že kultúrnu vojnu sme nateraz prehrali. Stále síce existujú silné kresťanské komunity, ale väčšinu mocenských pák v politike, v zábavnom aj klasickom priemysle a v umení, už nedržia v rukách kresťania. A práve tieto páky sa používajú na to, aby potlačili kresťanov, ktorí sa opovážia povedať, že cisár je nahý.

Dreherove varovania sú založené na štúdiu diela Alexandra Solženicyna, ktorého esej z roku 1974 inšpirovala aj názov knihy a jej motto: ´Odjakživa panuje medzi ľuďmi jedno mylné presvedčenie: To u nás určite nehrozí, my sme tu v bezpečí. Žiaľbohu, všetko zlo dvadsiateho storočia hrozí celému svetu.´“

Toľko citát z recenzie.

Myšlienka, že čím lepšie na tom ste, čo sa týka kultúry, tým viac si potrebujete prečítať moje knihy, je veľmi zaujímavá, nikdy predtým mi to nezišlo na um. Znamená to, že ešte máte v rukách nejaké páky. Opakujem, že pastori a ďalší ľudia žijúci v najagresívnejších post-kresťanských kultúrach mi hovoria, že sa to výrazne zhorší.

Ak žijete v kultúre, ktorá je v porovnaní s nimi na tom ešte pomerne dobre, v žiadnom prípade nepredpokladajte, že u vás nemôže dôjsť k portlandskému či austinskému scenáru. Môže, a pravdepodobne aj dôjde. Využite čas na budovanie odporu. Klasické kresťanské školy sú baštami kultúrnej pamäti a zohrávajú kľúčovú rolu vo formovaní budúcnosti viery v novovekej dobe temna.

Recenzenti ďalej napísali:

„Kniha Nežiť v klamstve v niečom pripomína Aragorna a Theodena, ako vyrážajú do boja z Helmovho žľabu. Mám pocit, že naša neschopnosť postaviť sa za pravdu aj za cenu utrpenia v nás o dvadsať rokov vyvolá obrovskú túžbu vrátiť sa v čase, pozrieť sa lžiam smelo do očí a postaviť sa za Krista, za pravdu, za naše deti a našich susedov.“

Ak čítate Nežiť v klamstve v modlitebnej skupinke alebo v škole, na tomto linku nájdete moju voľne prístupnú študijnú príručku. Skutočne si myslím, že žijeme v kritickej dobe, keď si kresťania nemôžu dovoliť mrhať slobodou, ktorú zatiaľ stále máme, a mali by ju využiť na prípravu na dlhý boj, ktorý nás čaká.

V každom prípadne, hlavu hore, zabojujme za náboženskú slobodu a ostatné práva! Nedovoľme však, aby našu pozornosť odviedli druhoradé záležitosti, ako napríklad výsledok prezidentských volieb alebo presvedčenie, že politická moc zohráva kľúčovú rolu v obhajobe hodnôt a viery.

Ak by svätý Benedikt z Nursie, ktorý pôsobil v časoch krachujúcej Západorímskej ríše, založil svoju víziu na slogane Urobme Rím znova skvelým (narážka na americký politický slogan Make America Great Again ‒ pozn. prekl.) a v takom duchu by aj konal, už by sme o ňom viac nepočuli a budúcnosť viery na Západe by bola veľmi, veľmi odlišná.

Bojujeme za záchranu kresťanskej viery na Západe.

Potrebujeme každého muža a každú ženu, ktorí sa s jasným pohľadom a zdvihnutou hlavou prihlásia k viere. Musíme odložiť ružové okuliare a uvidieť svet taký, aký je, a nie taký, aký si prajeme, aby bol.

(Mimochodom, už ste videli môj newsletter Daily Dreher? Ak nie, pozývam vás vás tak urobiť. Môžete pridať svoju emailovú adresu a newsletter vám bude chodiť denne. Príspevky zvyknem pridávať okolo polnoci alebo neskôr. Zatiaľ je zadarmo, ale keďže na ňom tvrdo pracujem po celodennej práci pre The American Conservative, v jednom momente si za to začnem účtovať nejakú malú sumu. Do newslettru píšem osobnejšie ako zvyčajne a snažím sa najmä šíriť nádej. Je to pre mňa dobré cvičenie a dostávam aj veľa pozitívnych spätných väzieb od čitateľov.)

Text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložila T. Sedláková.

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York PostThe Dallas Morning NewsNational ReviewSouth Florida Sun-SentinelWashington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street JournalCommentaryWeekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal päť kníh: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život), The Benedict Option (Benediktova voľba) a Live not by lies (Nežiť v klamstve)

Inzercia

Inzercia

Odporúčame