Komentáre a názory Koronakríza 03. december 2020

Druhá vlna My koronaskeptici: v čom sme sa mýlili

Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost

V čom všetkom som sa mýlil, keď som uplynulé mesiace písal o korone.

V čom všetkom som sa mýlil, keď som uplynulé mesiace písal o korone.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Leidenfrost

My koronaskeptici: v čom sme sa mýlili
Zdravotná sestra drží za ruku pacienta s ochorením Covid-19 na JIS-ke v nemocnici v Ríme 20. októbra 2020. Foto TASR/AP

Mýlil som sa. Som umiernený koronaskeptik, mám na to racionálne dôvody, no teraz v mojej krajine zomiera na ten covid každý deň cez sto ľudí, čísla nových infekcií idú len pomaly dole. Zrejme zomrie ešte veľa ľudí u nás a všade v Európe a je načase, aby som si priznal: Mýlil som sa.

To, čo sa deje, som jednoducho nepredvídal.

Ako mnohí z nás aj ja som sa v tomto roku stal epidemiológom. Sledujem pandemický vývoj po celej Európe, trávim čítaním o korone niekoľko hodín denne, navštívil som ohniská v najodľahlejších kútoch Európy, v zlopovestnom africkom gete v Portugalsku, na najväčšom ostrove Estónska, u letničiarov v rumunskej Bukovine, študoval som pod prísnym dozorom islandskej epidemiologičky islandský model, išiel som za slávnym Andersom Tegnellom do Štokholmu.

Mám prehľad ako málokto a mám pritom pocit, že neviem nič.

Keď som v lete napísal, že zima bude ešte ťažká, predstavoval som si regionálne ohniská, ktoré s bojom proti pandémii medzitým už veľmi skúsené úrady čochvíľa uhasia. Ani v najhoršom sne som neočakával, že Európa bude od októbra jedným veľkým ohniskom a že od novembra sedíme zase uzavretí doma.

Mýlil som sa, keď ma utešil stanfordský epidemiológ John Ioannidis, ktorý odhadol celkovú smrtnosť na 0,27 percenta. Niežeby to nesedelo, uvidíme, lenže 0,27 percenta z veľkej masy nakazených znamená stále veľa obetí.

Mýlil som sa, keď ma utešili správy o rozšírenej mutácii, ktorá je vraj síce nákazlivejšia, ale aj menej smrtonosná. Stále mi to dáva zmysel, smrtnosť na začiatku druhej vlny bola naozaj mimoriadne nízka a pravdepodobne je stále nižšia ako na jar. Lenže v takom Taliansku opäť zomiera deň za dňom cez 600 ľudí.

Mýlil som sa, keď som považoval za vylúčené, že sa vírus po trpkej skúsenosti z jari dostane ešte raz do starobincov. Je tam a zúri ako nikdy predtým. V kvalitnej rakúskej DSS-ke, v ktorej 20 rokov pracovala moja mama, sa nakazili prakticky všetci. Ako memento mori je tam stále 17 prázdnych lôžok.

Samozrejme, stále kritizujem veľké množstvo prehnaných, neprimeraných a často až šialených opatrení, ktoré vlády vyhlásili. Stále ma desí, že mnohí koronapolitici teraz ešte aj opakujú chyby z prvého lockdownu. Ticho sme sa prizerali nevídanému civilizačnému pádu: ľudia zomierali v samote, mŕtvoly anonymne pálili, pozostalým zakazovali pohreby. Zakázať ľudom pochovať svojich najbližších, to bolo od staroveku tabu. Je o tom veľká grécka tragédia Antigona. A k tomu všetkému opakované zrušenie sviatostí.

Môžem sa ľahko vyhovoriť, že sa všetky európske vlády mýlili rovnako ako ja. Veď nepoznám v našich šírkach ani jednu krajinu, ktorá nezbabrala prípravu na druhú vlnu. V takej Kalábrii, v ktorej na jar zhrozene zistili, že nemajú lôžka na JIS-ke, stihli počet lôžok počas leta zvýšiť o štyri alebo päť kusov a trčia kvôli tomu v lockdowne.

Nie je tu takmer nikto, kto by sa mohol pochváliť. Nedá sa povedať, či to zvláda lepšie ľavica alebo pravica, mainstream alebo antisystémoví buriči. V každom tábore majú ohromujúcu väčšinu zlyhávajúci politici. Každý to robí podľa svojich svetonázorových inštinktov, nacionalista ako Viktor Orbán zavrie na pol roka hranice, aj keď skutočný problém má už od septembra doma v DSS-kách, s príšerným číslom 552 mŕtvych na milión obyvateľov. Jediná európska vláda autentického kresťanskodemokratického razenia robí presne to isté ako liberálny západný mainstream, výsledok tiež nie je žiadna sláva, už aj Poliaci majú 498 obetí na milión obyvateľov.

Slovensko udivilo svet fascinujúcim experimentom plošného testovania, no v tej istej chvíli si to aj pokazilo, keď sa s tým pokladom mapovania výskytu vírusu neurobilo nič.                          
A keď som už pri tom: Ako Germán so silnou slovanofilskou inklináciou som si v máji na základe vtedajších čísel pomyslel, že Slovania sú voči korone odolnejší. Nie sú, viaceré slovanské krajiny sa katapultovali počas zopár týždňov na popredné miesta úmrtnosti.

Zázraky sa minuli. V Gruzínsku, v ktorom nebola žiadna prvá vlna, lebo krajina sa celý rok hermeticky uzavrela pred svetom, stačilo uvoľnenie opatrení na domácich letoviskách a Gruzínci zomierajú ako muchy. Ešte aj Island, kedysi vzor v oblasti sofistikovaného trasovania, je červený.

Mám pokračovať? Taliansky premiér prisahal, že druhý lockdown je vylúčený, teraz je väčšina Talianov opäť tam, kde bola na jar, na Vianoce ani nesmú ísť na chatu a číslo obetí na 944 (na milión obyvateľov). Francúzom (824) nenapadlo nič lepšie, ako sa vrátiť k tomu, že bez priepustky nemôže nikto na ulicu. Španielov (979) sme mali za debilov, lebo si 8. mája ľahkovážne koledovali o prvú vlnu a v lete hneď o druhú. Teraz sú na tom lepšie, zákaz prekročiť hranice niektorých obcí v madridskom regióne možno zaúčinkoval, no máme sa preto opičiť po Španieloch?

O krachu švédskeho modelu (689) sa píše všade, pritom dobrovoľné obmedzenie kontaktov fungovalo Švédom dosť dobre, švédski seniori doplatili skôr na asociálny systém v starobincoch, v ktorých ten údajne sociálny štát vykorisťuje prisťahovalkyne z tretieho sveta, ktoré často ani nevedia po švédsky.

O švédskej ceste možno ešte nebolo povedané posledné slovo. To isté platí pre „Novošvédov“ v našom okolí, od ktorých som sa práve vrátil, pre Švajčiarov. Ak sa nemýlim, švajčiarske nemocnice ustáli, že nemeckojazyčné kantóny sa zriekli druhého lockdownu. No už aj počet mŕtvych (581) sa približuje švédskym pomerom.

Moje Rakúsko (392) zvládlo prvú vlnu dobre, mladý nagélovaný kancelár Sebastian Kurz sa vyhrieval v lesku najúspešnejších bojovníkov s koronou, v kruhu „skvelej sedmičky“ či „First movers“. Teraz je bledý, unavený národ mu už príliš neverí. Máme dvojnásobný počet denných úmrtí ako Nemecko (212) a to sme mali v prvej vlne o niečo menej ako Nemci.

Výnimiek je veľmi málo. Jedným víťazom je Angela Merkelová, ktorá presadila druhý lockdown ešte vtedy, keď to v Nemecku vôbec ešte nevyzeralo až tak zle. Kancelárka to dobre uhrala. Vzostup Nemecka z koronakrízy je hádam to jediné, čo som správne predvídal. Ak sa teda nemýlim zase, teda ak sa rozsiahle vianočné uvoľňovanie neukáže ako nemecká cesta do pekla. Svetový rekordér Belgicko (1456 mŕtvych na milión obyvateľov) už varuje Nemcov pred ich plánovanou vianočnou benevolentnosťou. Na belgické Vianoce môžu prijať hosťa len úplne osamelí ľudia.

Asi som sa mýlil aj vtedy, keď som kritizoval ženských premiérov ako Merkelovú za úzkostlivý prístup k pandémii. Na západe je totiž už len zopár veľmi odľahlých a veľmi bohatých krajín, ktoré hermetickým izolovaním od sveta dostali vírus pod kontrolu: Nórsko, Nový Zéland, Fínsko. Musím uznať, že všade tam vládnu ženy. V tejto chvíli to vyzerá tak, že mali pravdu.

Najhoršie na tej omylnosti je, že mnohým krajinám, ktoré trpia ako Slovensko zdevastovaným zdravotníctvom, neviem ponúknuť lepší nápad ako lockdown. Ak nechceme dospieť k tomu, že pre ťažko chorých nebude miesto v nemocnici.

A to nechceme, nie?

Fakt už nechcem robiť epidemiológa. Som koronaskeptik v kríze. Čím viac sa dozvedám, tým viac pochybujem. O tej korone už nechcem napísať ani riadok.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0