Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
26. apríl 2020

Ovplyvnený mačkou, Nietzschem a Leninom. Rodariho rozprávky vyšli aj u nás

Zrejme najslávnejší taliansky rozprávkar Gianni Rodari sa narodil pred sto a zomrel pred 40 rokmi. Koketoval s fašizmom i komunizmom.
Ovplyvnený mačkou, Nietzschem a Leninom. Rodariho rozprávky vyšli aj u nás

Gianni Rodari. Foto – wikipedia.org

V talianskom mestečku Omegna neďaleko hraníc so Švajčiarskom sa pred sto rokmi, 23. októbra 1920, narodil popredný taliansky novinár a rozprávkar Gianni Rodari. Minulý týždeň sme si tiež pripomenuli 40. výročie jeho smrti – 14. apríla 1980.

Aj do slovenčiny boli preložené viaceré Rodariho detské knihy ako Rozprávky po telefóne, Z neba padá čokoláda a Cibuľkove dobrodružstvá.

Od extrému k extrému

Život Gianniho Rodariho sa začal tragicky. Jeho otec Giuseppe, ktorý bol pekárom, zomrel na zápal pľúc, lebo počas búrky chcel zachrániť mačku. Zrejme preto sa chlieb a mačka stali pravidelnou súčasťou autorových príbehov.

Podľa znalcov Rodariho diela a života boli pre neho typické hra so slovami a občianska angažovanosť. Tá bola poznačená dvoma totalitnými ideológiami minulého storočia, obzvlášť ho oslovili názory Nietzscheho a Lenina.

V mladosti sa pritom angažoval v Katolíckej akcii, vyučoval a zároveň študoval na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca v Miláne. Štúdium však nedokončil.

Hoci sa pôvodne hlásil k fašistickému hnutiu, údajne z existenčných dôvodov, neskôr prešiel na opačnú stranu, počas druhej svetovej vojny sa angažoval v odboji a po páde Mussoliniho režimu sa pridal ku komunistom. Tentoraz údajne už z presvedčenia. Viackrát navštívil aj sovietske Rusko.

Po vojne písal pre viaceré noviny vrátane denníka Talianskej komunistickej strany L´Unità, kde prispieval do detskej rubriky. „Denník robotníkov a roľníkov“ založil známy komunistický intelektuál Antonio Gramsci.


Foto – eduworld.sk

Odborníčka na detskú literatúru Chiara Lepriová pre periodikum La Nuova Ecologia pripomenula, že medzi spisovateľom a novinárom Rodarim nebol žiadny rozdiel – usiloval sa o znovuzrodenie demokracie postavenej na komunistických ideách. Rozpor v tom nevidel.

„Ideologické vzory a utopické napätie sú rovnaké v jeho novinárskych i literárnych textoch, len sú určené pre iné publikum. Na jednej strane formuje dospelých, na druhej strane dieťa ako nového človeka. Usiluje sa o obnovu spoločnosti prostredníctvom slova  a informácie. Je ,gramsciovským‘ intelektuálom zameraným na ľud,“ hodnotí Rodariho pôsobenie Chiara Lepriová.

Inzercia

Slovo oslobodzuje

Rodariho tvorba pre deti, na rozdiel od jeho politicko-spoločenských názorov, nebola vôbec kontroverzná. Dôkazom toho je, že jeho detské knihy dodnes patria medzi najprekladanejšie v Európe.

„Bol som zlý a nepripravený učiteľ, v hlave som mal všetko okrem školy, všetko od indoeurópskej jazykovedy až po marxizmus. Ale napokon som žiakov nenudil, rozprával som im vymyslené, zábavné a pozitívne príbehy bez ohľadu na skutočný svet alebo zdravý rozum,“ sebakriticky spomína Rodari vo svojej autobiografii Gramatika fantázie (Grammatica della fantasia).

„Potrebujeme kompletných ľudí, treba rozvinúť ich obrazotvornosť, fantáziu, podporiť detskú kreativitu, lebo slovo oslobodzuje. A rozprávky sú spôsobom, ako to dosiahnuť."
Gianni Rodari Zdieľať

„Deti nevyhľadával, no ak sa náhodou ocitol medzi nimi, ihneď pre ne vymyslel hry a príbehy. Ako novinár nemal veľa príležitostí stretávať sa s nimi, školy začal navštevovať až neskôr, keď bol starší,“ spomína Rodariho manželka Maria Teresa Ferretti, ktorá pri ňom stála nielen v súkromnom živote, ale aj v komunistickej strane.

O rezervovanom až bojazlivom vystupovaní hovorí aj spisovateľov priateľ Lino Cerutti: „Nesmial sa, ale usmieval, hoci trochu kŕčovito. Bol však jemný a veľkorysý. Hovoril, že deti treba zaujať, aby ste s nimi mohli nadviazať komunikáciu.“

Popri rôznych talianskych literárnych cenách získal pred polstoročím, v roku 1970, aj Cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za Nobelovu cenu za detskú literatúru. Bol prvým a donedávna jediným Talianom s týmto ocenením.

V rozprávkach videl Gianni Rodari veľký potenciál – podľa neho môžu ľuďom pomôcť nestať sa „fachidiotmi“.

„Deti potrebujú rozprávky. Toto môže byť zdanlivo v protiklade s tým, že spoločnosť z nich chce mať efektívnych a pracovitých ľudí, ktorí sú však často obmedzení, ,jednosmerní‘ – len chemik, len inžinier a podobne. Ale my potrebujeme kompletných ľudí, treba rozvinúť ich obrazotvornosť, fantáziu, podporiť detskú kreativitu, lebo slovo oslobodzuje. A rozprávky sú spôsobom, ako to dosiahnuť,“ vysvetlil v 70. rokoch v talianskej verejnoprávnej televízii RAI.

Pri príležitosti tohtoročných výročí sa na počesť zrejme najznámejšieho talianskeho rozprávkara, po ktorom sú nazvané aj viaceré školy, konajú mnohé výstavy, prednesy jeho prózy a literárne súťaže.

V jeho rodnom meste sa tiež každoročne koná Festival detskej literatúry, na ktorej odovzdávajú Cenu Gianniho Rodariho.

Odporúčame