Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
05. október 2020

Druhá vlna

Orava ukazuje, kde zlyhávame v boji s koronou

Boli sme sa pozrieť, akému náporu čelia oravskí hygienici a epidemiológovia.

Orava ukazuje, kde zlyhávame v boji s koronou

Veľkokapacitné mobilné odberové miesto na odber vzoriek na testovanie COVID -19. FOTO TASR - Ján Krošlák

„Myslíte si, že dohľadať kontakty je také jednoduché? Tak sa na to príďte pozrieť,“ vraví do telefónu regionálna hygienička Mária Varmusová. Na jej pracovisku v Dolnom Kubíne sme strávili jeden deň.

Slovensko v posledných dňoch na dennej báze zaznamenáva rekordné počty prírastkov medzi pozitívne testovanými. Za posledný týždeň sa zdvojnásobili aj počty hospitalizovaných, ako aj ľudí napojených na pľúcnu ventiláciu, čo znamená, že záťaž na zdravotnícky systém krajiny sa zvyšuje.

O tom, že šírenie nedokážeme držať pod únosnou mierou kontroly, hovorí i podiel pozitívnych testov zo všetkých testovaných, ktorý stúpol z 5,7 na takmer 9 percent (podiel pozitívne testovaných by podľa WHO nemal byť vyšší ako 5 percent).

A ako sú na tom regionálne úrady verejného zdravotníctva? Podľa posledných údajov sú vyťažené na 129 percent. Ide však len o aritmetický priemer, situácia na niektorých miestach je oveľa kritickejšia.

Kým minister zdravotníctva Marek Krajčí hovorí, že je so svojou demisiou „na krajíčku“, na niečo podobné dnes pracovníci niektorých regionálnych úradov nemajú čas ani pomyslieť. Sú to práve oni, ktorí musia včas dohľadať a trasovať kontakty pozitívnych, aby sme mali šírenie nákazy ako-tak vo vlastných rukách.

Na regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Dolnom Kubíne sme mali možnosť presvedčiť sa, že to už celkom vo vlastných rukách nemáme.

V najvyťaženejšom regióne

V budove regionálneho úradu vládne prekvapujúce ticho. Chodby sú vyľudnené, nikde žiadne tóny rinčiacich telefónov, až človeka chytia pochybnosti, či sa naozaj nachádza na jednom z momentálne najvyťaženejších pracovísk na Slovensku.

Vstup do Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne.

Len pre základnú ilustráciu, Orava, región pozostávajúci z troch okresov – Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, ktoré všetky spadajú pod pracovisko hygieny v Dolnom Kubíne - je na počet obyvateľov momentálne najzasiahnutejšou oblasťou na Slovensku.

Zatiaľ čo v Bratislave je v súčasnosti 14-dňová incidencia 16,5 pozitívne testovaných na 10-tisíc obyvateľov, v Tvrdošíne je to až 79,6. Ide tak o najkritickejší okres na Slovensku. Námestovo je na tom o trochu lepšie s číslom 73,8 a v Dolnom Kubíne je to zatiaľ 26,9.

Je však zásadný rozdiel, ak 72 prípadov (ako naposledy v minulú stredu) pribudne v 62-tisícovom okrese Námestovo alebo v 500-tisícovej Bratislave. Pritom úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne patrí k menším úradom a po personálnej stránke ho nemožno porovnávať s úradom v Bratislave, ktorý má síce podstatne väčší záber, no momentálne nižšie čísla.

A prečo teda vládne v dolnokubínskom úrade také ticho? Hlavná regionálna hygienička a riaditeľka úradu Mária Varmusová sa po otázke pousmeje, nasadí si rúško a vysvetľuje, že zamestnanci úradu sú predsa vo svojich kanceláriách, kde neustále telefonujú. „Všetci už majú automaticky tichý režim. Zvonenie telefónu tu už každému lezie na nervy.“

100 kontaktov bez kontaktu

Dovolať sa na infolinku regionálneho úradu v Dolnom Kubíne môže pripomínať mladícku túžbu zahrať si Maxihru. Linka je neustále preťažená a takmer stále je obsadené. Podľa šéfky úradu sa počas hovoru na linke usiluje spojiť s úradom niekoľko ďalších ľudí. Spomína tiež na dni, keď mala tisíce neprijatých hovorov.

Kľúčové otázky sú však jasné: Koľko kontaktov stihnú za deň na úrade obvolať a koľko ľudí sa tomuto typu práce venuje?

Podľa slov riaditeľky je súčasný nápor na pracovisko enormný a s dohľadávaním kontaktov pomáha celý úrad. „Odložili sme všetko ostatné a zamerali sme sa len na Covid, aby sme stíhali,“ hovorí Varmusová, ktorá z pozície riaditeľky tiež pomáha s dohľadávaním kontaktov.

Epidemiologické šetrenie spolu s infolinkou tak vykonáva momentálne 12 ľudí, ktorí sa pri týchto činnostiach striedajú. Všetci sú odbornými zamestnancami so zdravotníckym vzdelaním.

Na obvolávanie kontaktov je vyčlenená zasadačka, akési call centrum, v ktorej sa nachádzajú štyria ľudia. V inej kancelárii sú ďalšie štyri pracovníčky. Okolo seba majú množstvo papierov, šálku kávy a dva telefóny. Jeden takmer neprestajne vibruje (zvoní len pevná linka, ktorú však ľudia podľa pracovníčok až tak nevyužívajú) a druhý telefón majú skoro neustále priložený k uchu. Infolinku i dohľadávanie kontaktov dnes robia hlavne pracovníci z iných oddelení.

Oddelenie epidemiológie, ktoré tvoria štyri pracovníčky, už kontakty prioritne nedohľadáva. Dnes už predovšetkým nahadzujú dáta do systému, s ktorým pre ochranu osobných údajov môžu pracovať len ony. Tieto štyri pracovníčky však až do polovice septembra stíhali kontakty vyhľadávať samy a tvrdia, že im dovtedy nič neušlo.

Zlomovým momentom bolo objavenie nákazy v komunite františkánov v Trstenej, čo spustilo regionálnu koronakrízu.

Aj v tomto prípade išlo o pomerne náhodné zistenie. Jeden z františkánov odchádzal do zahraničia a pred odchodom potreboval negatívny test na koronavírus. Test bol však pozitívny, na základe čoho otestovali celú komunitu. Medzi pozitívnymi boli aj kňazi, ktorí cestovali s veriacimi jedným autobusom na dovolenku do Chorvátska.

Následne bol pozitívny celý autobus, ako aj viacerí starší ľudia, ktorých františkáni po návrate zaopatrovali. Počet kontaktov sa tak neustále rozširoval a spolu s nákazou šíriacou sa na svadbách a oslavách, už oddelenie epidemiológie nemalo šancu fungovať bez pomoci ostatných.

Neoddychovali však ani počas prvej vlny, keď boli v počte telefonátov a konzultácií štatisticky najviac vyťaženým pracoviskom. Veľká časť Oravcov totiž zvykne pracovať v zahraničí, preto na úrade zisťovali informácie, ako sa dostať domov či ako absolvovať karanténu.

Prečo však počas prvej vlny Orava nevybuchovala? „Chlapi si to počas prvej vlny doma odsedeli, nepriznali sa a nehlásili sa, keďže bola väčšina podľa našich informácií bez klinických príznakov. V danom čase nebolo spoločensky akceptovateľné, aby ste boli pozitívni. Všetci sa medzi sebou poznajú, tak sa radšej ani nedali testovať. Alebo potom zostali v zahraničí, kvôli tomu, aby neurobili hanbu rodine v prípade pozitivity,“ hovorí riaditeľka úradu.

Mapa pôsobnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva SR. Zdroj: uvzsr.sk

Epidemiologičky dodávajú, že v prvej vlne tiež dlho trvalo, kým vznikli odberné miesta aj v Trstenej či Dolnom Kubíne. Museli tak ľudí objednávať až do Ružomberka, kde ich však úrady nechceli prijímať na testy. V ružomberskej nemocnici dnes končí aj väčšina ťažkých prípadov z Oravy, pretože nemocnice v Trstenej a Dolnom Kubíne nemajú infekčné oddelenia.

Robíte aj testy otcovstva?

Laboratóriá už produkujú výsledky celý deň, preto ich musia pracovníci úradu priebežne aktualizovať a nahadzovať do systému aj po pracovnom čase.

„Aj sme si už počas práce poplakali, že nestíhame a je toho veľa, bežne totiž pracujeme do noci, aj keď sme doma. Zaspávame s tým, že nám to tu padá na hlavu, ale už sme sa naučili povedať si, že aj zajtra je deň,“ hovorí epidemiologička Ingrid Kahanová a počas rozhovoru jej na stôl prichádzajú od kolegýň z „call centra“ ďalšie kopy papiera s obvolanými pozitívnymi prípadmi a ich kontaktmi.

Kým ešte počas leta robili na úrade podľa slov Kahanovej „detektívnu prácu“ veľmi poctivo a telefonátu s pozitívnym venovali aj 30 minút, dnes to musia stihnúť maximálne do desiatich minút. „Kvalita tak ide na úkor kvantity,“ priznáva.

Volajúceho najskôr upokoja a vysvetlia mu, že mu bude poskytnutá zdravotná starostlivosť. Mnohí sú totiž po zodvihnutí telefónu vyplašení, že ich pozitívny test automaticky znamená aj ťažký priebeh ochorenia.

Kým niektorí sa tak pri tejto správe dokonca rozplačú, iní sa zas do nepríčetna rozčúlia. „Choďte do pi.., sedím v krčme a môžem vás je... aj s celou koronou; Je to len váš výmysel, mňa to nezaujíma, idem teraz kopať švabku,“ – aj takto znejú niektoré reakcie, v takých prípadoch musia hygieničky spolupracovať s políciou. Zatiaľ sa im však nestalo, že by doma niekoho nakoniec nenašli.

Úradníčky tiež občas čelia obvineniam nakazených, že ich úmyselne držia proti svojej vôli v karanténe či tvrdeniam, že sa pri výsledku testu určite pomýlili. Iní Oravci im však zavolali aj s otázkou, či na úrade náhodou nerobia popri testoch na koronu aj testy otcovstva.

Hoci plne vyťažené úradníčky stihnú za deň vyhľadať aj vyše sto kontaktov, už to nestačí. Uplynulý piatok im napríklad zostala ešte stovka neobvolaných kontaktov z predchádzajúceho dňa, pritom museli prioritne obvolať 89 pozitívnych, ktorí v regióne počas piatka pribudli.

Čo sa týka infolinky, volajú nielen ľudia, ale aj zástupcovia štátnej správy, školy, obecné úrady. Najhoršie to je, keď vyjdú denné štatistiky. „Je to priam des, lebo každý chce vedieť, či nie je náhodou on ten pozitívny, keď bol deň predtým na teste,“ vysvetľuje Varmusová.

Do toho im na pracovisko volá aj približne šesť starostov denne, ktorí neoblomne zisťujú, či v obci majú niekoho pozitívneho alebo nie. Zakaždým dúfajú, že im pracovníčka povie aj konkrétne mená. „Ja vám žiadne meno nepoviem, to by som porušila GDPR a mohla by som ísť aj sedieť do basy. Ale vlastne viete čo? Možno by som vám to aj povedala, lebo by som si v tej base aspoň od roboty oddýchla,“ odpovedá žartovne jednému zo starostov epidemiologička Ingrid Kahanová.

Pracovníčky v súvislosti s týmto prípadom spomínajú na prvého pozitívneho na Orave, ktorý bol z Dolného Kubína. Keď ľudia zistili, o koho ide, na vchod bytovky vyvesili oznam s nápisom, že sa v nej nachádza pozitívny prípad s Covid-19.

Kontakty kontaktov a ich kontakty

Vzhľadom na vysoký nárast prípadov miestne epidemiologičky hovoria, že už nie je možné kontaktovať všetkých. Kým starší ľudia majú okolo 10 až 20 kontaktov, mladšie ročníky pokojne aj 100 a v prípade, že boli na svadbe či rodinnej oslave, počet ľudí, s ktorými boli po nákaze v kontakte, stúpne aj na 150. Pritom za úzke kontakty pokladajú len tých, s ktorým nakazený strávil najmenej pätnásť minút a ich vzájomná vzdialenosť bola menšia ako jeden a pol metra.

Tým tiež odôvodňujú, prečo v prípade nákazy na svadbe nekontaktujú všetkých zúčastnených, hoci často sa stáva, že nakazenými sú aj nevesta so ženíchom, s ktorými zvykne prísť do užšieho kontaktu počas oslavy každý účastník svadobnej hostiny.

„Nikdy sme ani celý zoznam ľudí zo svadieb nekontaktovali, predsa na oravskej svadbe sa niektorí počas večera medzi sebou ani nestihnú porozprávať,“ argumentuje pracovníčka z oddelenia pracovno-preventívneho lekárstva, ktorá teraz vypomáha s infolinkou.

Oddelenie epidemiológie na RÚVZ v Dolnom Kubíne tvoria štyri pracovníčky.

V súvislosti s dohľadávaním kontaktov tak prosia pozitívnych pacientov o spoluprácu, aby im spísali zoznam svojich kontaktov za posledných 14 dní aj s telefónnymi číslami a zaslali ich na e-mailovú adresu úradu. V ideálnom prípade ich aj všetkých osobne obvolali. Ak nedodajú telefónne čísla kontaktov, pravdepodobnosť, že ich úrad skontaktuje, sa tak rapídne znižuje.

V minulosti zasielali kontaktom pozitívnych aj zápisnicu, ako v tomto prípade postupovať, no teraz na to už nestačia, a tak ju posielajú len pozitívnym pacientom. Keďže už nemajú šancu obvolať všetkých, nevedia ani, či sa tí, ktorí boli s pozitívnym v kontakte, nahlásili na testovanie. Podľa ich slov to už nemajú kapacitu overiť.

Epidemiologičky preto odhadujú, že v súčasnosti už nevedia vystopovať, kde sa nakazilo 20 až 30 percent ľudí. Svedčí o tom aj fakt, že stále viac pozitívnych pribúda náhodným testovaním. O komunitnom šírení však hovoria opatrne. Oravu skôr pokladajú za jeden veľký kluster. I keď z výrazu tváre je jasné, čo si skutočne myslia.

Okrem toho sú podľa nich štatistiky nielen na Orave výrazne podhodnotené, pretože mobilné odberné miesta nemajú dostatok testov, a tak nimi musia šetriť. Na testy posielajú predovšetkým tých, ktorí majú príznaky.

Preto ak je v rodine niekto pozitívny, ostatných členov v prípade, že sú asymptomatickí, na test neposielajú, ale nariadia im povinnú 10-dňovú karanténu. Ak človeku, ktorý bol v rodine pozitívny, vyjde negatívny test a ostatným sa neprejavili žiadne príznaky, tak sa celej rodine karanténa automaticky končí. V tomto prípade každý úrad na Slovensku postupuje rozdielne.

Počty pozitívnych môžu byť oveľa vyššie, hoci sa zároveň predpokladá, že veľká časť ľudí je asymptomatická alebo si prešla ľahkým priebehom ochorenia. Tento stav si plne uvedomujú aj miestni hygienici. V dátach však figurujú už v miernej prevahe ľudia s klinickým priebehom ochorenia, a to tiež preto, že testujú prioritne ich.

Inzercia

Prečo nemôžu pomôcť s dohľadávaním študenti či absolventi?

Už od leta sa na Slovensku intenzívne diskutuje o tom, že regionálne úrady verejného zdravotníctva pri dohľadávaní kontaktov idú na doraz. Zatiaľ čo v susednom Česku krajským hygienam pomáhajú vyhľadávať kontakty práve študenti v univerzitných knižniciach, ktoré prerobili na call centrá, na Slovensku sa využívajú študenti len minimálne.

Vo Veľkej Británii napríklad na dohľadávanie kontaktov najali dve veľké súkromné call centrá, Nemci zas vytvorili stovky menších a posilnili ich o rôznych verejných zamestnancov aj mimo odboru zdravotníctva. Aj vďaka tomu vedia stále dohľadať 99 percent kontaktov. V Írsku napríklad školí štát budúceho operátora cez kanál Youtube.

Kým cez leto sa polemizovalo vôbec o tom, či s dohľadávaním kontaktov môžu pomôcť okrem študentov medicíny či verejného zdravotníctva aj silové zložky, v piatok sa situácia zmenila a minister zdravotníctva s hlavným hygienikom ohlásili, že pomôcť úradom môžu aj vojaci a až tisícka študentov zdravotníckych odborov. Argument niektorých odborníkov, že ide o vysoko odbornú a náročnú prácu, tak už zrejme neplatí.

FOTO TASR - Ján Krošlák

Regionálne úrady však musia najprv povedať, koľko ľudí potrebujú. Podľa úradu verejného zdravotníctva posily pôjdu prioritne na Oravu. Akú posilu očakáva regionálna hygienička Mária Varmusová?

„V pondelok mali prísť dve študentky medicíny a jeden študent verejného zdravotníctva. Neprišli.“ Podarilo sa im však získať na výpomoc aspoň jednu bývalú zamestnankyňu a jednu dohodárku. Teda miesto piatich len dve nové posily.

S pomocou študentov pri samotnom dohľadávaní kontaktov nemá žiaden problém, no takí tu podľa nej jednoducho nie sú. Informácia o tisícke študentov medicíny pripravených pomôcť regionálnym úradom Varmusovú prekvapila: „A povedal pán minister, aj kde tých študentov zobral?“ pýta sa neveriacky, pretože o výpomoc pre úrad žiada Bratislavu už niekoľko týždňov. O avizovanej pomoci, ktorá má prioritne smerovať na Oravu, tiež nevie žiadne bližšie podrobnosti, no zatiaľ podľa nej nedorazila, lebo v takom prípade by si to určite všimla.

Na úrad sa nikto dobrovoľne s cieľom pomôcť podľa slov hygieničky Varmusovej počas celej panédmie nehlásil. A ani sa tomu nečuduje. Problém majú aj s obsadením stálych pozícií i za normálneho chodu RÚVZ. Nástupný plat je podľa jej slov vo výške 680 eur v hrubom, preto vyštudovaný lekár či verejný hygienik na úrad radšej nepôjde.

Ďalším problémom podľa epidemiologičky Ingrid Kahanovej je napríklad aj nedostatok telefónov, stolov i miesta na to, aby mohli teraz prijať 20 zamestnancov - hoci by ich na dôkladné zvládnutie situácie akútne potrebovali aj sto. V piatok však dostali nové dve SIM karty na telefonovanie.

Najbližšie týždne ešte očakávajú nárast prípadov, následne predpokladajú už istý stav premorenia v regióne, a teda počet nakazených by podľa nich mohol následne klesať.

S osobnými údajmi nemôže robiť každý

Riaditeľka Varmusová dodáva, že terajšie databázy sú také komplikované, že kým niekoho zaučia tak, aby nerobil chyby, inú osobu tým úplne vyblokujú a strácajú čas, ktorý už nemajú. „Ani k výsledkom nemôžeme pustiť hocikoho,“ hovorí v súvislosti s citlivými údajmi a zákonným nastavením ochrany osobných údajov. To je ďalší faktor, ktorý podľa nej zamedzuje tomu, aby túto prácu mohol robiť hocikto.

A prečo by to mali robiť len ľudia so zdravotníckym vzdelaním? „Otázky ľudí sú veľmi špecifické a človek bez zdravotníckeho vzdelania sa nevie tak ľahko zorientovať. Infolinka nerozlišuje, čo je odborná linka a čo nie. Volajú lekári, ktorí s nami konzultujú, takže informácie nemôže poskytovať hocikto. Už aj my sa však strácame v tých opatreniach, a to nehovorím o verejnosti.“ Pri dohľadávaní kontaktov by to však nemal byť problém.

Príťažou je podľa nej aj to, že ľudia volajú na regionálne úrady skôr než svojmu všeobecnému lekárovi. Toho skôr obchádzajú a väčšina z lekárov ani nevie, že ich pacienti sú pozitívni. Ak však pacient pred testom navštívi lekára, stávajú sa úradníkom aj pomerne bizarné prípady, keď im zavolá lekár a spýta sa ich, čo s kašľom pacienta má urobiť.

Podľa hygieničky Varmusovej by bolo ideálne, keby sa verejnosť vôbec nemohla prihlasovať na testovanie sama a išlo by to len cez všeobecného lekára, pretože indikovať chorého cez telefón je pre nich veľmi komplikované, najmä keď samy nie sú lekárky, no pacienta musia de facto vyšetriť, aj keď ho nikdy predtým nevideli.

Celoplošné opatrenia mali prísť skôr

Regionálna hygienička Mária Varmusová približuje, že kruh sa pri epidemiologickom šetrení často uzatvára nejakou svadbou alebo oslavou, ktoré v regióne najviac pomohli šíreniu nákazy.

„Aj keď ľudia klamú, nakoniec sa to i tak prevalí, lebo jeden z ľudí, ktorí boli na nejakej svadbe alebo oslave, človeka aj tak prezradí. Takto potom zistíme hlavný zdroj nákazy,“ hovorí s tým, že množstvo ľudí, ktorí boli na svadbe, ani nevedeli, že majú koronu, pretože si mysleli, že ich škriabe v krku a dostali svalovicu z kopania zemiakov.

Podľa miestnych epidemiologičiek je Orava jedno veľké klbko, ktoré sa cyklí, a keď sa človek nenahlási po svadbe, na ktorej sa šírila nákaza, niekto ho zas zahlási z rodinnej oslavy, na ktorej sa zúčastnil neskôr. Pre ilustráciu položia na stôl obrovský fascikel, v ktorom sa nachádzajú len prípady nahlásené zo svadieb a osláv.

FOTO TASR - Ján Krošlák  

Druhú vlnu tak v regióne podľa všetkého odštartovali práve svadby a oslavy. V niektorých oravských obciach sa robili svadby na začiatku septembra aj počas celého týždňa. V pondelok, stredu, štvrtok, piatok i v sobotu.

Po tom, čo sa obmedzili hostiny a nakoniec došlo k ich celkovému rušeniu, bol podľa Varmusovej hnev Oravcov nepredstaviteľný. Niet sa čomu čudovať, niektorí svadby prekladali aj na dvakrát.

V polovici septembra totiž došlo k zníženiu počtu ľudí na svadobných oslavách len v okresoch Tvrdošín a Námestovo, a to na 30 ľudí. V prípade Oravy ide však o región, pre ktorý sú príznačné veľké svadby, keď na kultúrny dom ako miesto hostiny musíte čakať aj dva roky a ani spočiatku znížený počet 150 ľudí (ktorý aj tak väčšina obchádzala) pri tejto prelomovej rodinnej udalosti nepostačoval.

„Už pri 150-tke nám ľudia volali s tým, či sa dieťa ráta ako jedna osoba alebo len polovica. Po obmedzení počtu ľudí v interiéri nám zas volali, či humno za domom je exteriér alebo ešte interiér,“ hovorí Varmusová na margo bizarných otázok na infolinke.

Lenže po tom, čo zakázali veľké svadobné hostiny na hornej Orave, ľudia si presúvali svadby do Dolného Kubína. Keď zakročil úrad verejného zdravotníctva i tam, Oravci expandovali ďalej a zarezervovali si miesta v zelených regiónoch, teda najmä v Ružomberku či v Liptovskom Mikuláši. Aby však niektorí nemuseli chodiť ďaleko, zvolili si aj miesta v pohraničných dedinách Poľska, kde už hygienici nemohli zakročiť.

„Myslím si, že Oravci veľmi pomohli núdzovému stavu na Slovensku,“ hovorí Varmusová a poukazuje aj na prípady presunu svadieb z červených regiónov do zelených či do Poľska. Epidemiologička Kahanová dopĺňa, že k celoplošným opatreniam obmedzujúcim počet ľudí na svadbách malo prísť oveľa skôr a situácia by dnes bola podstatne iná.

Problematickí tínedžeri i stretnutia po cirkevných slávnostiach

Varmusová tiež poznamenáva, že šíreniu pomohli aj tínedžeri, ktorí z Námestova cestovali za zábavou až do Žiliny. „Keď desiata hodina večer padla, tínedžeri sa zobrali, sadli do auta a dža! Išli sa baviť a hýriť do zelených okresov. Tešili sa na to, že ukážu Žilinčanom, ako sa žije,“ hovorí s tým, že pravdepodobne rozniesli tak nákazu do ďalších regiónov.

Problém s mladými ľuďmi podľa nej spočíva v tom, že ak sú asymptomaticky pozitívni, alebo majú ľahký priebeh, tvária sa, že sa ich to netýka.

V Námestove majú tiež podľa hygieničky zlé skúsenosti s cirkevnými udalosťami. Teda skôr s hostinami, ktoré po nich nasledujú. Hoci bola v okrese pozitívna aj prednostka úradu, kvôli čomu bola v preventívnej karanténe samotná Varmusová, v meste sa minulú sobotu uskutočnilo prvé sväté prijímanie troch tried (pôvodne malo ísť o štyri triedy, no jedna bola v čase slávnosti v karanténe). Problém však nie je v samotných ošmiach, no v stretnutiach po nich.

„Keby išlo len o omše, nič dramatické sa nedeje, rúška sa ukazujú ako naozaj veľmi efektívne. Ale potom každý príde na oslavu domov a za dverami domu sa naše kompetencie končia. Nemáme šancu odsledovať, koľko ľudí tam prišlo a ako sa oslavovalo, no vieme si to predstaviť. Podobne ako na svadby, aj tu prídu krstní rodičia z Bratislavy, bratranci z Košíc, stretáva sa celá rodina, trochu sa popije a strácajú sa všetky zábrany.“

Preto v prípade sobotňajšej birmovky v Hruštíne mal úrad spolupracovať aj s políciou, aby odkontrolovali, či sa na udalosti zúčastnilo naozaj len 50 ľudí, ako to povoľujú súčasné protiepidemické opatrenia. (Aktualizované 6.10. Sviatosť birmovania bola nakoniec tesne pred jej vysluhovaním zrušená).

Úrad podľa slov hygieničky Varmusovej dáva aj pokuty. Zatiaľ čo v prvej fáze to boli pokuty za rúška a porušenie pravidiel, teraz ak je človek pozitívny a nedodržiava karanténu, už ide o trestný čin ohrozenia verejného zdravia.

V čom sme však podľa nej vzorní, je sledovanie druhých ľudí. Hovorí, že od začiatku pandémie mali na úrade už približne 50 podnetov, keď sused nahlásil suseda porušujúceho karanténu. Niekedy to bolo podľa nej až neopodstatnené. Vníma to tak, že niektorí nahlásenie na hygiene pokladajú za ideálny spôsob, ako si so susedom vyriešiť spory.

Cesta v hromadnom hlásení

„Keby nám povedali, že vydržte ešte týždeň, tak to zvládneme, ale toto nemá konca-kraja, takto sa nedá dlhodobo fungovať,“ hovorí epidemiologička Kahanová, ktorá si netrúfa ani len odhadnúť, ako budú riešiť pozitívne prípady z avizovaných antigénových testov alebo kontrolu telefonických čísel ľudí, ktorí prichádzajú z rizikových krajín po nedávnom schválení zákona o elektronickej komunikácii.

FOTO TASR – František Iván

Súčasný spôsob dohľadávania prípadov ju však irituje. „Je predsa absurdné, aby sme aj v 21. storočí so všetkými technológiami, ktoré máme, obvolávali kontakty telefonicky.“ Podľa nej by stačilo, keby Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) dokázalo každému poslať SMS, podobne ako v prípade pozitivity, s tým, že bol v kontakte s pozitívnym a ten sa sám po konzultácii so svojím lekárom zahlási na testovanie.

Záťaž im popri epidemiologickom šetrení totiž robí aj nahlasovanie sa ľudí cez e-hranicu, ako aj tí, ktorí sa na test sami nahlásia cez korona.gov.sk. V minulosti to robilo NCZI, ale keďže stredisku padajú systémy, musia to dnes robiť za nich. 

Keďže čísla prípadov denne prekračujú dovtedajšie rekordy, epidemiologička dúfa, že sa čoskoro prejde na hromadné hlásenie. Pozitívnych by tak nahlasoval lekár, a to na týždennej báze. Výrazne by im to uľahčilo prácu, pretože si od toho sľubujú koniec s dohľadávaním kontaktov. Nevie si totiž predstaviť, čo budú na úrade robiť, keď sa začne Covid-19 kombinovať s bakteriálnym ochorením a ešte aj s chrípkou.

Kvôli Covidu už teraz nestíhajú riešiť salmonely a ani od polovice augusta otvárať nové prevádzky. „Tvárime sa, akoby okrem Covidu nič iné neexistovalo,“ dodáva.

RÚVZ sa aj podľa slov hygieničky Varmusovej nezaoberajú len Covidom. Majú na starosti všetky očkovania, kontrolu pracovného i životného prostredia, školy či stravovacie prevádzky. „Verejnosť nemá prehľad o tom, čo všetko musíme robiť. Rozsah našich kompetencií je veľmi veľký. Neviem, ktorá ľudská činnosť nie je nejakým spôsobom zahrnutá do našej pôsobnosti, že by sme ju neovplyvňovali,“ vysvetľuje Varmusová.

Prinesie prelom očkovanie?

Pracovníčky úradu sú skeptické. Varmusová si myslí, že bude vyššia zaočkovanosť na chrípku ako naposledy, ale čo sa týka korony, nie je si vôbec istá. Pochybuje, že bude enormný záujem.

Ak by bola podľa nej intenzívna mediálna kampaň, ktorá by presvedčila ľudí, že je to efektívne, mohlo by to fungovať. Pokiaľ si však ľudia nebudú istí, že je vakcína naozaj bezpečná, nedajú sa podľa nej zaočkovať. Antivakcinačnú loby pokladá za veľmi silnú a hlučnú, napriek tomu, že ju tvorí len malá skupina ľudí.

Pracovníčky z epidemiológie spomínajú, že počas epidémie prasacej chrípky sa na Orave zaočkovalo asi len 13 ľudí, z toho polovicu tvorili ľudia z ich pracoviska.

Hoci počas prvej vlny tu koronu veľa ľudí popieralo, lebo nevedeli o nikom, kto ju má, teraz sa situácia podľa Márie Varmusovej zmenila. Ľudia sa už správajú zodpovednejšie, keďže prípadov klinického priebehu koronavírusu pribúda, na druhej strane im táto téma lezie už na nervy. A vidieť to aj na prechádzke centrom Dolného Kubína, kde sú ľudia výrazne menej zarúškovaní než v Bratislave.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame