Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
13. september 2020

Covid-19

Naša debata o víruse je uniformnejšia ako u susedov a je to škoda

Sú naši odborníci vo všetkom zajedno alebo majú strach z nelichotivých nálepiek?

Naša debata o víruse je uniformnejšia ako u susedov a je to škoda

Foto: TASR/ Ján Krošlák.

Každý, kto sleduje, ako k téme epidémie covid-19 pristupujú české médiá a porovná to so slovenskou debatou, musí skonštatovať nasledovné. Slovenská verejná diskusia o covide je podstatne uniformnejšia ako u našich susedov.

Aj v našich médiách sa k tejto téme vyjadrujú mnohí odborníci. Pokiaľ však ide o názory na závažnosť tejto epidémie a hodnotenie jednotlivých opatrení, v médiách v zásade dominuje jeden typ pohľadu. Ak sa občas vyskytne nejaký iný hlas, ide skôr o okrajový jav a ak aj hneď nie je mediálne vytlačený do priestoru „dezinfoscény“, okamžite je korigovaný presilovkou expertov.

Jedným z dôvodov takéhoto mediálneho obrazu je aj fakt, že medzi verejnými nositeľmi odlišných názorov na Slovensku chýbajú ťažké odborné váhy. Asi najznámejšou tvárou je Igor Bukovský, ktorý sa však ako lekár venuje výžive a životospráve.

Verejnosť tak môže mať pocit, že tí, ktorí o covide hovoria niečo iné, ako je prevládajúci mediálny hlas, sú buď konšpirátori, alebo ak aj ide o lekárov, tak takých, ktorí na zásadnejšie vyjadrovanie k vírusu nemajú dostatočnú erudíciu.

Pohľad cez rieku Moravu však ukazuje, že realita môže byť pestrejšia. V českých médiách je tento iný typ hlasu pomerne hojne zastúpený. Oproti tomu, čo poznáme z našich novín sa odlišuje vo viacerých bodoch. Napríklad v hodnotení závažnosti covidovej epidémie, či v pohľade na účinnosť niektorých plošných protiepidemiologických opatrení. Jeho ďalšou črtou je kritika médií za hysterický prístup k informovaniu o epidémii.

Čo je však dôležité: tento typ názoru hlásajú aj odborné autority, ktoré sa nedajú odbaviť len tak, že ich nejaký krajský hygienik alebo výskumník z akadémie vied pošle naspäť do školy.

Niekoľko príkladov:

Pľúcny špecialista a primár Prvej kliny tuberkulózy a respiračných chorôb Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe Jiří Votruba v rozhovore pre časopis Reflex charakterizoval Covid -19 nasledovne:

„Teraz budem hovoriť ako klinický lekár. Ide o obvyklú, niekedy trochu viac nepríjemnú virózu, ktorá môže spôsobiť komplikácie u troch skupín ľudí: starší ľudia ako 75 rokov, ľudia s cukrovkou a obézni ľudia. Podobných viróz sme tu ale každý rok mali veľa. (…) Čísla ľudí, ktorí mali ťažký priebeh alebo umreli, nie sú vyššie ako u iných viróz.“

Inzercia

Votruba ďalej hovorí, že ho prekvapuje, aký „humbuk“ táto choroba vyvolala. Tvrdí, že česká reakcia na tento vírus bolo neadekvátna: „Len na našej malej klinike vidíme desiatky ľudí, ktorí prichádzajú so zanedbanými chorobami, najmä s rakovinou pľúc, ktorá by ešte pred niekoľkými mesiacmi bola operovateľná. Ďalej prichádzajú s ťažkými formami fibróz a bronchitických ochorení. Zvlášť pri onkologických chorobách sú to smutné veci. (…) Drastické opatrenia spojené s chorobou covid-19 spôsobili horšie straty ako choroba, pred ktorou nás mali tieto opatrenia chrániť“.

Nedá sa povedať, že by tieto hlasy boli v Česku väčšinovým názorom. Ale dôležité je, že zaznievajú. Zdieľať

Profesor Jiří Beneš, prednosta Kliniky infekčných chorôb Nemocnice na Bulovce, zase verejne vyčíta médiám, ako narábajú s výsledkami testovania. Hovorí, že vysoké čísla pozitívne testovaných, ale často v zásade zdravých osôb, nie sú žiadnou alarmujúcou informáciou. „Nie je nutné strašiť, že bolo zistených sto alebo tisíc nakazených za deň. Ak chceme poznať, ako vírus postupuje populáciou, môžeme merať jeho koncentráciu v prostredí, to znamená v odpadových vodách, ale aj vo vzduchu, na miestach, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, napríklad v obchodných centrách.“

Podľa Beneša sa koronavírus správa rovnako ako chrípka, dokonca ešte miernejšie. „Ak sledujeme krivky celkového počtu úmrtí v Českej republike za posledných niekoľko rokov a porovnáme ich s krivkou počtu úmrtí v tomto roku, nevidíme žiadny rozdiel. V priebehu koronavírusovej epidémie u nás k žiadnemu zvýšeniu celkovej smrtnosti v populácii nedošlo.“

Zároveň k tomu dodáva, že v niektorých regiónoch ako je Lombardsko či New York, vírus ukázal aj ničivejší potenciál. Ten sa uplatní len pri splnení špecifických podmienok. Dnes už však podľa Beneša poznáme vírus tak dobre, aby sme sa podobným situáciám dokázali vyhnúť a koronavírus sa bude prejavovať ako bežný respiračný vírus.

Beneš nepatrí ani k nadšeným podporovateľom plošného nosenia rúšok, čo je smer, ktorý sa už v slovenskej verejnej debate stal normou. Je skeptický k zmyslu používaniu rúšok v školách či vo verejnej doprave. Tvrdí, že rúška majú zmysel najmä ako prvá pomoc, keď sa buď sami necítime dobre, alebo sa ocitneme v blízkosti niekoho, kto kašle a smrká. Dlhodobé nosenie rúšok môže podľa neho predstavovať aj zdravotné riziko a za lepšiu ochranu pre rizikové skupiny považuje respirátor.

Veľmi podobný typ názoru na mediálnu prezentáciu epidémie, jej závažnosť či plošné nosenie rúšok, má aj lekár a biochemik Tomáš Zima, ktorý je rektorom Karlovej univerzity v Prahe.

Nedá sa povedať, že by tieto hlasy boli v Česku väčšinovým názorom. Ale dôležité je, že zaznievajú. Aj v serióznych a verejnoprávnych médiách. Neponúkajú konšpiratívne vysvetlenia, ani nepopierajú existenciu epidémie či nutnosť jej čeliť. Ich zmysel je v tom, že korigujú hysterickosť verejnej debaty tým, že do nej vnášajú iné tóny a perspektívu. Verejná debata u našich susedov tak vyznieva oveľa farebnejšie a slobodnejšie.

Otázkou je, prečo u nás tento typ názorov od ľudí, ktorých kompetentnosť sa nedá len tak ľahko spochybniť, takmer nepočuť. Sú všetci naši odborníci v tejto téme zajedno? Alebo sa boja verejne vstúpiť do debaty, aby neboli hneď označení nejakou nelichotivou nálepkou?

V každom prípade, trochu odborného skepticizmu voči mediálne dominujúcemu názoru by aj našej verejnej diskusii nebolo na škodu. Minimálne preto, aby sme si popri všetkých hrozbách, ktoré aktuálna epidémia predstavuje, prehnaným alarmizmom nevypestovali aj kolektívnu neurózu z toho, že ochorieť na covid je tá najtragickejšia vec, ktorá sa nám v živote môže stať.

Odporúčame