Smrť Jozefa Chovanca Bol svedomitý a obetavý, aj na letisku pôsobil pokojne

Ako dlho ste poznali Jozefa Chovanca a akú ste s ním mali ľudskú skúsenosť?

Jozefa som spoznala v kostole na slovenskej svätej omši, na ktorú sme v Bruseli chodievali. Býval síce aj so svojimi spolupracovníkmi blízko Antverp, teda približne 50 kilometrov od Bruselu, ale v nedeľu si našiel čas a chodieval na sväté omše, organizované Slovenskou katolíckou misiou v Bruseli. Jozef bol bývalý seminarista a viera bola preňho veľmi dôležitá. Zoznámili sme sa asi v roku 2007. Zoznámila nás moja mama, ktorá v tom čase s nami bývala a poznala ho, pretože Jozef bol z tej istej dediny ako ona, z Terchovej. Vedeli sme, že v Belgicku bol už vtedy istý čas a podnikal. Mal stavebnú firmu a darilo sa mu. Jozef bol veľmi príjemný človek, vždy usmiaty, často žartoval. V práci bol veľmi svedomitý, obetavý a vždy sa naňho dalo spoľahnúť, vždy dodržal slovo. Viem to, keďže vykonal rozsiahle renovačné prace na našom dome v Belgicku v roku 2012 a ako možno viete, pri prestavbách nie je nikdy nič jednoduché. Keď bol problém, bol vždy po ruke. Práca vždy musela byť dobre urobená, bol svedomitý a dodržal všetky termíny.

Ako si presne spomínate na moment jeho zadržania na letisku Charleroi v Bruseli a na okolnosti jeho tragickej smrti?

V pondelok 26. februára 2018 sme sa s manželom dozvedeli od spoločnej známej, ktorá bola v kontakte so slovenským konzulátom v Bruseli, že Jozef bol vo vážnom stave hospitalizovaný v nemocnici v Charleroi. Zomrel v utorok 27. februára. Následne sme videli v médiách informáciu s videom, ako Jozefa zadržali vedľa lietadla a odviedli do policajnej cely na letisku. Už v tom čase sa hovorilo, že policajti v tej cele boli voči Jozefovi násilní. Všetci, čo sme Jozefa poznali, sme boli z tejto správy v strašnom šoku. Niekoľko nocí som prebdela a myslela na Jozefovu manželku, ktorá musela urýchlene pricestovať, keď jej nemocnica zavolala, že jej manžel u nich zomiera. V ten týždeň Jozefovej smrti sme s ňou boli v telefonickom kontakte, chceli sme vedieť, či nepotrebuje nejakú pomoc. Ich malá dcérka mala vtedy len tri roky. Bolo pre nás nepochopiteľné, ako sa z lietadla v priebehu par hodín dostal do nemocnice v takom strašnom stave.

Máte bližšie informácie o tom, čo sa s pánom Chovancom dialo na letisku? Špekulovalo sa o tom, že letuške nepredložil letenku, a preto ho dala vyviesť z lietadla.

Máme my, obyčajní ľudia, žiť v strachu, aby sa podobná tragédia nestala nám alebo našim blízkym?Zdieľať

Moja známa bola v lietadle, ktorým mal Jozef odletieť. Stretli sa na letisku ešte skôr a podľa nej bol Jozef pokojný. V jednom momente sa jej opýtal, kde je gate na let do Bratislavy a potom zostal v jej blízkosti. Informácia, ktorá sa objavila v médiách o tom, že nemal letenku, je nepravdivá. Viem s istotou, že letenku mal. Mimochodom, tí, čo lietajú z letiska Charleroi, veľmi dobre vedia, že sa k lietadlu a do lietadla bez letenky nedostanete. Musíte sa ňou na letisku opakovane preukázať. Vôbec nám nebolo jasné, prečo si niekto vôbec kladie otázku, či mal letenku, je to absolútny nonsens. Skôr sme sa zamýšľali nad tým, prečo Jozefa z lietadla vyviedli. Bolo to pre nás nepochopiteľné, Jozef mal letenku a miesto v lietadle. Neviem si predstaviť, že by bol Jozef násilný do takej miery, že by ho posádka považovala za vážny, let ohrozujúci problém. Boli sme z toho prinajmenšom zmätení. Nepoznala som ho takého. Neviem o žiadnych zdravotných problémoch, ktoré by mal.

Ako vnímate postup belgických policajtov voči pánovi Chovancovi?

Boli sme šokovaní z videa, ktoré zachytáva chvíle, keď Jozefa vyviedli z lietadla – mám na mysli amatérske video jedného z pasažierov. Správanie belgických orgánov bolo násilné a zdalo sa mi byť neprimerané. Nevieme si taký násilný postup vôbec vysvetliť. Bol to predsa pasažier s lístkom. Mohli ste to byť vy alebo ja. Ktokoľvek. Momentálne žijeme v Spojených štátoch, kde sa policajti správajú ako kovboji. Nikdy by nám ani nenapadlo, že podobné správanie môže normálny občan pocítiť aj v Európe.

Nedávne mediálne výstupy týkajúce sa smrti pána Chovanca vyvolali v Belgicku veľkú diskusiu. Ako hodnotíte aktuálne dianie okolo tohto prípadu?

Belgicko je krajina s chorými inštitúciami. Nepoznám inú demokratickú krajinu, v ktorej možno žiť viacero rokov bez vlády, ktorá sa nevie sformovať, a v permanentnom konflikte medzi komunitami (Valóni verzus Flámi). Máme osobnú skúsenosť s jednoduchým prípadom susedského sporu, ktorý pred belgickými súdmi trval 10 rokov. Prípad Jozefa Chovanca je komplikovaný, zahŕňa pravdepodobne vyšetrovanie správania polície. Týmto ich nechcem v žiadnom prípade ospravedlňovať. Video, ktoré verejnosť videla pred pár dňami, teda dva a pol roka po Jozefovej smrti, vyšetrovatelia a policajná hierarchia museli alebo mali povinnosť vidieť hneď potom, ako sa začal prípad vyšetrovať. Video muselo byť od začiatku v spise.

Najšokujúcejšia je pre nás skutočnosť, že po takom dlhom čase zatiaľ žiadne konkrétne následky policajtov, ktorí pravdepodobne spôsobili Jozefovu smrť, nepostihli. Dlho voči nim nezačali nijaké trestné stíhanie. Dva a pol roka sa tvária, akoby sa nič nestalo a nikto ich nestíha, pričom spôsobili smrť človeka. Tu nemožno hovoriť len o individuálnej zodpovednosti beštiálnych policajtov, ktorí si nevážia ľudský život, ale o kolektívnej zodpovednosti všetkých zodpovedných belgických orgánov, ktoré v tomto prípade tak dlho „konajú“, a nebyť zverejnenia nahrávky z policajnej cely, ktovie k akému uzáveru by prišli.

Veríte tomu, že sa tento prípad riadne vyšetrí a konkrétni ľudia budú niesť za svoje činy dôsledky?

To, že médiá zverejnili video z policajnej cely, je možno zárukou toho, že prípad bude dôsledne a spravodlivo vyšetrený. Hovorím možno, pretože video bolo hlavným predmetom záujmu belgických médií deň, maximálne dva a medzičasom sa už venujú iným, pálčivejším témam. Je taktiež šokujúce, že je potrebný takýto postup, teda zverejnenie videa novinármi, aby sa v demokratickej krajine, v srdci Európy a Európskej únie manželka zosnulého Jozefa azda po rokoch dovolala spravodlivosti.

Sme s manželom mimoriadne šokovaní z tejto skutočnosti a z krajiny, do ktorej sa o pár rokov vrátime a kde budeme ďalej vychovávať svoje deti, ktoré sa v Belgicku narodili. Jozef bol normálny, slušný človek, otec malej dcérky. Nezaslúžil si takýto osud, nezaslúžil si to odsúdeniahodné policajné zaobchádzanie, ktoré sme videli na záberoch z videa. Určite si zaslúži, aby bol jeho prípad riadne vyšetrený a aby bola vo veci vyvodená zodpovednosť. Teraz sa už belgické orgány nemajú na čo vyhovárať. Musia konať. Alebo máme my, obyčajní ľudia, žiť v strachu, aby sa podobná tragédia nestala nám alebo našim blízkym? V Amerike nájdete po Floydovej smrti pred každým domom tabuľu s nápisom Black Lives Matter – na životoch černochov záleží. V prípade Jozefa Chovanca a iných obetí policajnej brutality v Európe by som to rekvalifikovala na Every Life Matters – záleží na každom živote.