Profil prezidentského kandidáta Trump ho volá „ospalý Joe“

Odporúčajúce slová od bývalej prvej dámy Michelle Obamovej, demokratického socialistu Bernieho Sandersa či od exprezidenta Billa Clintona... Aj to boli doterajšie vrcholy štvordňového nominačného snemu Demokratickej strany, ktorý vyvrcholí dnes prejavom Joea Bidena.

Sedemdesiatsedemročný politik z povolania, ktorý slúžil v rokoch 2009 až 2017 ako viceprezident Baracka Obamu a predtým 36 rokov ako senátor za štát Delaware, samého seba označuje za „prechodného kandidáta“. V úrade zostane pre vysoký vek asi len jedno volebné obdobie (ak neodstúpi skôr) a jeho nedávno vybratá kandidátka na viceprezidentku Kamala Harrisová, je v takom prípade všeobecne považovaná za jeho nástupkyňu.

Joe Biden má ambíciu zabrániť druhému volebnému obdobiu republikána Donalda Trumpa v Bielom dome. A zatiaľ v prieskumoch vedie. Kto je prezidentský kandidát Demokratickej strany na najmocnejší úrad na svete?

Z „hrdzavého pásma“  

Joseph Robinette Biden Jr. sa narodil 20. novembra 1942 v pennsylvánskom meste Scranton. V tom čase išlo o centrum uholného a textilného priemyslu.

Kým podnikatelia a továrnici boli zväčša anglosaskí protestanti a republikáni, ako robotníci vo fabrikách pracovali katolícki Íri, Taliani alebo relatívne čerství prisťahovalci zo stredovýchodnej Európy vrátane Slovákov (napríklad v Scrantone v roku 1937 zomrel známy bankár pôvodom zo Slovenska, Michal Bosák). Katolíkov a robotníkov v tom čase reprezentovala Demokratická strana F. D. Roosevelta.

Bidenovci boli katolíci írskeho pôvodu a patrili k strednej vrstve, no v čase, keď sa narodil Joe, zápasila rodina s finančnými problémami. Tie ešte podčiarkol priemyselný úpadok Scrantonu po druhej svetovej vojne.

Mesto sa postupne stalo súčasťou „hrdzavého pásma“, teda starého priemyselného centra USA na severovýchode, ktoré narástlo a zase padlo spolu s uhlím, oceľou a automobilovým priemyslom. V posledných desaťročiach sa Scranton snažil o konverziu ekonomiky, revitalizáciu a mnohé staré budovy boli prestavané, aby prilákali mladých tvorivých hipsterov.

V každom prípade Bidenovci sa v roku 1953 presťahovali do štátu Delaware, ktorý Joe neskôr zastupoval v senáte. No jeho pôvod je dôležitý pre pochopenie širších politických súvislostí.

Biden, ktorý vyštudoval právo a dlhé desaťročia pôsobil vo vysokej politike, je symbolom spoločenského vzostupu katolíkov v Amerike počas druhej polovice 20. storočia. Pre jeho pôvod v „hrdzavom pásme“ sa zase očakáva, že by naspäť k demokratom mohol pritiahnuť bývalé „modré goliere“ (ako sa v USA hovorí robotníckej vrstve), frustrované ekonomickým úpadkom svojich regiónov. Pred štyrmi rokmi dali mnohí z týchto tradičných demokratických voličov hlas Trumpovi.

Pennsylvánia bude v tomto zmysle jedným z rozhodujúcich štátov. V roku 2016 tu so 48,2 percentami tesne zvíťazil Donald Trump nad Hillary Clintonovou, ktorá získala 47,5 percenta hlasov. V súčasnosti tu podľa prieskumov vedie Biden nad Trumpom v pomere 50:44 percentám.

Americký katolík   

Joe Biden má za sebou niekoľko osobných tragédií. Pred Vianocami v roku 1972, krátko po rozbehnutí jeho politickej kariéry, zahynula vo veku 30 rokov pri dopravnej nehode jeho prvá manželka spolu s ich trinásťmesačnou dcérou. V roku 2015 podľahol jeho syn Beau vo veku 46 rokov mozgovému nádoru.

Ak v novembri vyhrá, stane sa Biden len druhým katolíkom v dejinách, ktorý sa stal prezidentom Spojených štátov. Prvým bol John F. Kennedy.

Biden však reprezentuje americký katolicizmus aj menej lichotivým spôsobom. V živote profesionálneho politika nie je nič výnimočné, že jeho postoje sa občas vyvíjajú v súlade s náladami verejnej mienky. Bidenovou smolou (alebo šťastím) je, že v politike pôsobí celé desaťročia. Preto k viacerým otázkam zastával počas svojej kariéry všetky možné stanoviská.

Ešte krátko po rozsudku Roe verzus Wade, ktorým americký Najvyšší súd v roku 1973 legalizoval potraty, Biden vyhlasoval, že rozhodnutie „zašlo priďaleko“. Odmietal napríklad federálne financovanie interrupcií.

Lenže minulý rok už bol inde. Na fóre propotratovej organizácie Planned Perenthood vyslovil podporu pretaveniu rozsudku Roe verzus Wade do legislatívy, čo by posilnilo pozíciu potratov proti pokusom obmedziť ich. K tejto pozícii sa prepracúval celé roky.

Podobne Biden postupne zmenil svoj názor na manželstvo. Ešte v roku 1996 hlasoval za federálny zákon na ochranu manželstva, ktorý ho definoval ako zväzok muža a ženy. V roku 2012 už podporil manželstvá osôb rovnakého pohlavia. A v súčasnej kampani sa prihlásil tiež k agende transrodových záujmových organizácií.

Už v roku 2008 varovali viacerí katolícki biskupi Bidena, že od nich nedostane sväté prijímanie pre jeho podporu potratov. A skutočne, do médií koncom minulého roka prenikla správa o incidente, keď kňaz Robert Morey z farnosti v Južnej Karolíne odoprel Bidenovi počas omše Eucharistiu.

„Sväté prijímanie znamená, že sme jedno s Bohom, spolu navzájom i s cirkvou,“ napísal Morey v stanovisku pre médiá. „Naše činy by to mali odrážať. Ktorákoľvek verejná osoba, ktorá podporuje potraty, kladie samu seba mimo učenia cirkvi.“

„Umiernený“ je len imidž

Joe Biden má imidž „umierneného“ predstaviteľa Demokratickej strany. Je to dané jednak tým, že nie je intelektuálnym ani ideologickým typom politika. Jeho sila počas kariéry v senáte vyplývala z toho, že sa vedel priateľsky pozhovárať s voličom na ulici. Bol to proste kamarátsky „Joe“, s ktorým by zašli na pivo aj jeho republikánski kolegovia na Kapitole.

Nie je a nikdy nebol politikom silných presvedčení ako Bernie Sanders, ktorý sa roky snaží svoju stranu dotlačiť k čo najľavicovejším pozíciám. Na druhej strane Biden dokáže reagovať na posuny vo voličskom dopyte.

Je pozoruhodným paradoxom, že politik, ktorý sa v 70. rokoch staval proti opatreniam na desegregáciu škôl, lebo jeho voliči v Delaware to nechceli (čo mu emotívne vytkla Kamala Harrisová, keď vlani spolu ešte zvádzali súboj o demokratickú nomináciu), je kandidátom demokratov na prezidenta v čase, kedy sa ukazuje ako absolútne nevyhnutné pre každého na ľavici manifestačne sa prihlásiť k cieľom hnutia Black Lives Matter.

Za Billa Clintona a na prelome milénia sa snažili demokrati v rámci politiky „tretej cesty“ a príklonu do politického stredu profilovať ako strana, ktorá je tvrdá na zločincov. V súlade s tým aj Joe Biden požadoval pred dvomi dekádami viac policajtov v uliciach. Dnes sa demokrati musia vyrovnávať s požiadavkami radikálnych aktivistov na rušenie polície vo veľkých mestách.  

V každom prípade Bernie Sanders na prebiehajúcom nominačnom sneme vyzval svojich socialistických podporovateľov, aby Bidena volili s odôvodnením, že prevzal časť jeho agendy. S Kamalou Harrisovou ako viceprezidentkou, ktorú republikáni považujú za najradikálnejšiu političku demokratov v senáte, a s našepkávačom Berniem je Bidenov imidž „umierneného“ kandidáta naozaj len imidžom.

Preto je zaujímavé, že jeho kandidatúru na nominačnom sneme demokratov podporili aj niekoľkí „never-Trump“ republikáni. Asi najznámejší z nich je John Kasich, bývalý guvernér štátu Ohio, ktorému Trump pred štyrmi rokmi vyfúkol nomináciu Republikánskej strany na prezidenta. Jeho podpora pre Bidena sa však odvíja od tvrdenia, že Biden je stále ten „umiernený Joe“, ako sa o ňom tvrdilo desaťročia. Kasichovo Ohio bude naisto ďalším kľúčovým štátom, kde sa bude rozhodovať o budúcom prezidentovi.

Kontroverzie

Demokrati vsadili na Bidena aj preto, že už prešiel všetkými možnými voľbami, a preto na neho ťažko vytiahnuť akúkoľvek špinu, s ktorou voliči už nie sú dávno oboznámení. O prezidentskú kandidatúru sa pokúšal prvýkrát pred voľbami v roku 1988. Demokratickú nomináciu však nezískal a prezidentom sa vtedy po Ronaldovi Reaganovi stal ďalší republikán, George Bush starší.

Bidenovi vtedy okrem rôznych nepravdivých či zveličených výrokov o sebe v kampani zlomilo krk aj pripomenutie kauzy s plagiátorstvom počas jeho vysokoškolského štúdia, keď mal opísať časť článku od iného autora. Bránil sa, že to bolo neúmyselné a v politike ďalej pokračoval ako senátor.

Vážnejšie v ére hnutia MeToo sú Bidenove zvláštne nevyžiadané fyzické dotyky a priblíženia sa k ženám. Ide o objímanie, bozkávanie a hladkanie – často pred bežiacimi kamerami – preto dostal prezývku „creepy Joe“ (naháňajúci husiu kožu). Joe Biden má na Wikipédii samostatné heslo, ktoré sa venuje len obvineniam žien, že ich počas svojej kariéry obťažoval.

Napríklad minulý rok demokratická politička z Nevady Lucy Floresová obvinila Bidena, že počas predvolebného zhromaždenia sa k nej bývalý viceprezident prikradol zozadu, dal jej ruky na plecia, ovoniaval jej vlasy a pobozkal ju na temeno hlavy. Biden sa pred podobnými útokmi bráni s tým, že je veľmi „dotykový politik“, ktorý sa snaží s voličmi i kolegami vždy nadviazať bezprostredný kontakt.

Nepríjemné pre Kamalu Harrisovú bude počas vrcholiacej kampane aj pripomenutie toho, že keď vlani s Bidenom bojovala o demokratickú nomináciu, vytiahla na neho obvinenia bývalej pracovníčky jeho kancelárie Tary Readovej, ktorá taktiež politika obvinila zo sexuálneho obťažovania. Harrisová bude musieť odpovedať na otázku, či už obvineniam neverí.

V neposlednom rade je témou kampane aj Bidenov mentálny stav. Ak bude zvolený, pôjde o najstaršieho prezidenta v amerických dejinách.

Viaceré prerieknutia na verejnosti viedli k špekuláciám, či je Biden duševne úplne fit. Keď sa ho na to jeden novinár spýtal, prezidentský kandidát mu odpovedal protiotázkou, či si robil test na drogy a nie je náhodou feťák.

Biden bude do 3. novembra, keď sú v USA voľby, musieť absolvovať tri 90-minútové debaty s Donaldom Trumpom. Hoci úradujúci prezident je len o tri roky mladší, srší energiou, chodí na predvolebné stretnutia a naplno rozdáva údery všetkým kritikom. Naproti tomu Bidena obviňujú republikáni, že kampaň vedie z bezpečia „svojej pivnice“.

Anti-Trump

Stratégiou demokratov je nepúšťať Bidena priveľmi na tenký ľad. Barack Obama sa raz mal údajne v súkromí vyjadriť, že „netreba podceňovať Joeovu schopnosť domrviť veci“.

Demokratický kandidát nemá pôsobiť kontroverzne a polarizujúco. Naopak, vo voľbách, ktoré budú referendom o Trumpovi, má hlavne byť pripravený zastupovať nespokojných voličov, nech ich hlasy prídu odkiaľkoľvek.

Podobne však ako v prípade Trumpa aj v prípade Bidena platí, že nejde len o osobu budúceho prezidenta, ale tiež o tisícky ľudí, ktorých si prezident zvykne priniesť so sebou do exekutívy. Prípadne, koho vymenuje na súdy či na veľvyslanecké posty.

Víťazstvo Trumpa pred štyrmi rokmi bolo pre republikánsky establišment šokom. Zároveň však pri obsadzovaní postov vo svojej administratíve siahol po mnohých republikánskych straníckych kádroch. Joe Biden sa snaží pôsobiť umiernene ako kandidát, ktorý prinesie späť pokojnejšie časy a zjednotí politicky polarizovaný národ. No kandiduje za Demokratickú stranu, ktorá je v čoraz väčšej miere pod tlakom ľavicovo-progresívnych aktivistov zo svojho vnútra i zvonka.