Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
22. júl 2020

Slovenský panteón v RTVS

Ako neunudiť Štefánikom

Štefánik je pre tvorcov vždy ťažkou výzvou. Ako sprostredkovať divákom to, čo dokázal a čo je na ňom také fascinujúce?

Ako neunudiť Štefánikom

Juraj Hrčka ako Štefánik, Štefan Chrappa ako moderátor priamo v deji.

Verejnoprávna televízia spustila v deň 140. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika svoj seriál Slovenský panteón. Chce v ňom zachytiť desať osobností, ktoré formovali dejiny Slovenska.

Má to byť akási knižnica dokumentov o kľúčových ľuďoch. Televízia by do nej mohla siahnuť vždy, keď sa bude od nej žiadať, aby si pripomenula a uctila významnú osobnosť. V tom je aj úskalie takéhoto projektu. Že to bude taká povinná jazda, ktorá nikoho neurazí, nikoho nenadchne a v noci na Dvojke si ju pozrie zopár uvedomelých občanov.

RTVS zverila projekt Petrovi Núñezovi. A jeho ambíciou vždy je vytvárať divácky atraktívne projekty. Ani teraz zo svojich ambícií nehodlal zľaviť, chcel, aby to bolo divácky atraktívne. Priznal, že sa inšpiroval dánskou verejnoprávnou televíziou a projektom, kde moderátor priamo vstupuje do deja. Ide o dokudrámu, kde sa miešajú hrané scény s dokumentárnymi snímkami aj s výpoveďami historikov.

Bolo to naozaj iné, ako sme zvyknutí, bola tam snaha o sviežosť, originalitu, nadhľad, dynamiku. Zdieľať

Uvedomoval si úskalie tohto projektu – ak chce udržať mainstreamového diváka pri obrazovke, musí mu nielen poskytnúť zaujímavé informácie, unikátne zábery a múdrych historikov, ale musí dokázať to najťažšie: udržať pozornosť rozptýleného diváka. Preto zvolil dvojminútový rytmus a miešal naozaj veľa žánrov, postupov, fórov.

Ako ten zámer dopadol? Bolo to naozaj iné, ako sme zvyknutí, bola tam snaha o sviežosť, originalitu, nadhľad, dynamiku. V niečom ten mix dobre zafungoval. Niekde boli aj rozpaky.

Sú tu hrané scény, sú tu hovoriace hlavy (komentáre historikov), je tu akčný moderátor, ktorý priamo vstupuje do hraného deja (Štefan Chrappa), a je tu aj hlas v pozadí, ktorý didaktickým tónom vysvetľuje dianie. A k tomu veľa archívnych fotografií, naozaj cenných záberov. A, samozrejme, nesmú chýbať ani zábery z dronov na dôležité miesta.

Občas to funguje výborne, napríklad keď moderátor Chrappa v civilnom oblečení vyzve herca hrajúceho Štefánika, aby zaspieval pesničku, ktorú zložil pre svoju milú. Niektoré hrané scény sú však mierne trápne, také ako z ochotníckeho divadla.

A občas je tých múdrych komentárov priveľa – pôsobí to potom chvíľu ako tie poučné filmy, ktoré vám občas premietnu v múzeu, alebo ako prednáška s bohatou powerpointovou prezentáciou. Jeden moderátor a prípadne jeden historik ako zasvätený komentátor by aj stačil.

Vecne pripomína, že Štefánik vedel ženy využívať vo svoj prospech a nie vždy to robil s eleganciou. Zdieľať

Oceniť však treba realistický pohľad na Štefánika. Pripomínajú sa aj jeho večné dlhy, jeho povznesenosť nad financiami a absencia zábran pýtať si od ľudí peniaze. Aj k téme Štefánikových žien je dokument triezvy. Vecne pripomína, že Štefánik vedel ženy využívať vo svoj prospech a nie vždy to robil s eleganciou.

Inzercia

Na druhej strane vyzdvihuje jeho priebojnosť, nezdolnosť, ambicióznosť. Schopnosť neľutovať sa. Ani večné choroby ho nedokázali odradiť. Jasne z toho vychádza, že Štefánik bol dobrodruhom, nebál sa riskovať, ale nebol hochštaplerom. Nie všetky jeho projekty boli úspešné, naozaj nešiel od víťazstva k víťazstvu. Ale nebol to typ, ktorý sa dá odradiť.

Ak takéto projekty majú mať zmysel pre mainstreamového diváka, je dobré zdôrazňovať práve tie vlastnosti Štefánika, ktoré sú stále fascinujúce a môžu byť výzvou aj pre dnešnú generáciu. Štefánik pochádzal z chudobnejších pomerov, navyše bol stále chorľavý, nebol ani na prvý pohľad krásavec, takže hendikepov mal dosť. Nijako ho to nevykoľajilo. Išiel za svojím naozaj na doraz, hoci pritom nie vždy bral ohľad na ľudí okolo seba. Ale tí vidiac ten impozantný výkon, ktorý dokázal podať, ho museli obdivovať.

Vlani, keď sme si pripomínali sto rokov od smrti Štefánika, vzniklo niekoľko ambicióznych filmových i divadelných projektov. Určite nevznikli len preto, že granty boli v tom roku pre podobné projekty štedré. Štefánik je človekom, ktorý fascinuje tvorcov. Silní vždy fascinujú. Chcú ho preto skúmať, pochopiť zdroj jeho sily a ukázať ho cez prizmu jeho osobnosti. Zakaždým to bol trochu iný Štefánik. Ale vždy sa tu naráža na jeden problém: na herca, ktorý by ho dokázal zahrať.

Kde nájsť takého magnetizujúceho predstaviteľa, aby Štefánika presvedčivo zahral? Zdieľať

Lebo subtílny Štefánik musel mať mimoriadne silnú charizmu, a keď ju necítime, nedokážeme pochopiť, ako mohol tento muž uspieť. Dá sa zahrať charizma?

Juraj Hrčka, ktorý v tejto dokudráme hrá Štefánika, používa veľa galantných gest, hádže uhrančivé pohľady, ale ani on nie je celkom typ, ktorému to celkom uveríte. Lebo ten Štefánik musel byť vyslovene magnetizujúca osobnosť. Kde takú nájsť, aby ho zahrala presvedčivo?

Spôsob, ktorý tvorcovia vybrali, je dobrý – dokudráma môže fungovať. A patrí do verejnoprávnych televízií. No ešte treba tento žáner vyladiť, ubrať trochu z prednáškového tónu, pokojne sa aj vzdať niektorých historických súvislostí a detailov. Lebo divák, ktorý je zorientovaný, sa pri nich trochu nudí, a divák, ktorý o histórii veľa nevie, sa zas stratí v návale faktov.

Ale oba typy divákov môžu prežiť rovnaké očarenie z toho, čo môže dokázať jeden subtílny chlap, keď žije naplno, nemá strach z prekážok, ide aj do rizika a prebije sa, lebo sa prebiť chce.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame