Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vládnuca koalícia Politika
16. júl 2020

Minimálna mzda

Ako znechutiť naraz zamestnávateľov i odborárov

Aj voliči Sme rodina by určite pochopili, keby v reakcii na koronakrízu zostala na budúci rok výška minimálnej mzdy zmrazená.

Ako znechutiť naraz zamestnávateľov i odborárov

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. FOTO TASR – Martin Baumann

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak chcel v stredu ohlásenými zmenami v oblasti minimálnej mzdy zrejme všetkým tak trochu vyjsť v ústrety. No namiesto toho vyvolal nevôľu zamestnávateľov, ako aj odborárov.

Minister avizoval zvýšenie hrubej minimálnej mzdy zo súčasných 580 eur na 620 eur budúci rok. Lenže pre časť zamestnávateľov môže predstavovať problém pokryť takýto nárast, zvlášť v období koronakrízy.

Neradostné vyhliadky

Nachádzame sa v situácii, keď ekonomika dostala ťažký úder v podobe pandémie COVID-19. Tento rok sa podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií zmenší hospodárstvo Slovenska takmer o desatinu (teda žiadny rast!), a ak príde druhá vlna pandémie, pokles HDP môže dokonca presiahnuť 12 percent. Na predkoronovú úroveň sa ekonomika vráti najskôr v roku 2022.

Nezamestnanosť podľa prognózy IFP stúpne tento rok nad osem percent. Nominálne mzdy porastú o 2 percentá, kým reálne len o 0,2 percenta. Čo za týchto okolností ospravedlňuje zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy o takmer sedem percent?

Ak dnes beriete ako zamestnanec minimálnu mzdu, z jej hrubej výšky 580 eur dostanete asi 407 eur v čistom. No náklady zamestnávateľa na ňu sú 784 eur.

Pri navrhovanej hrubej minimálnej mzde 620 eur dostanete v čistom 435 eur, no náklady zamestnávateľa stúpnu na 838 eur. Teda narastú o 54 eur mesačne. Kde majú zamestnávatelia vziať na zvýšenie miezd peniaze, keď prognóza IFP vidí domáci i zahraničný dopyt v mínusových číslach?

Strmý nárast v uplynulých rokoch

K tomu treba dodať, že toto zvýšenie má prísť po viacerých rokoch, keď minimálna mzda u nás rástla rýchlejšie ako priemerná mzda. Napríklad v roku 2013 bola minimálna mzda 338 eur. Predstavovalo to 41 percent z vtedajšej priemernej mzdy, ktorá bola vo výške 824 eur.

V roku 2019 bola minimálna mzda 520 eur. Zodpovedalo to už skoro 48 percentám priemernej mzdy, ktorej výška bola minulý rok 1092 eur. Bol to vyšší podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde, než má Francúzsko, Nemecko i naši susedia z V4.

„V prípade, ak by minimálna mzda proporčne narastala rýchlosťou priemernej mzdy, v roku 2019 by dosahovala iba 415 eur,“ konštatujú analytici Róbert Chovanculiak a Radovan Potočár v publikácii Sociálny štát: Realita namiesto mýtov, ktorú tento rok vydal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Dvojica analytikov upozorňuje, že rast minimálnej mzdy sa v posledných rokoch odtrhol aj od rastu produktivity práce: „Kým medzi rokmi 2013 až 2020 vzrástla minimálna mzda o viac ako 70 percent a priemerná mzda o 38 percent, produktivita práce v tempe rastu výrazne zaostávala a zvýšila sa iba o 18 percent.“

Na tomto mieste môže čitateľ namietnuť, že aj súčasná úroveň minimálnej mzdy je strašne nízka. Z tých 407 eur v čistom, čo dostanete pri súčasnej hrubej minimálnej mzde 580 eur, sa len ťažko vyžije.

Je to tak. Lenže alternatívou môže byť, že časť poberateľov minimálnej mzdy proste príde v dôsledku jej zvýšenia o prácu, lebo si ich zamestnávatelia nebudú môcť dovoliť dodatočné náklady. A príde k tomu zvlášť v najzaostávajúcejších regiónoch či v prípade ľudí s najnižšou kvalifikáciou.

Tradičný argument zamestnávateľov, že zvyšovanie minimálnej mzdy povedie k strate pracovných miest, v minulých rokoch odbíjali odbory i vlády pod vedením Smeru. Nezamestnanosť v skutočnosti poklesla na historické minimá. Lenže to bolo v období konjunktúry. Teraz zažívame hospodársky pokles a prudké zvýšenie minimálnej mzdy budúci rok môže pôsobiť proti rýchlemu zotaveniu.

Inzercia

Preto aj analytici Michal Habrman a Vladimír Peciar z IFP na začiatku júla navrhli zmrazenie minimálnej mzdy na budúci rok. Navrhujú tiež, aby bola minimálna mzda trvalo zakotvená na úrovni 50 percent prognózovanej priemernej mzdy na ďalší rok. „Minimálna mzda tak bude rásť v súlade s ekonomickými fundamentmi,“ píšu.

Nespokojné odbory, automat a trojštvrtinová minimálka

Na druhej strane, minister Milan Krajniak tento týždeň nenadchol ani odborárov. Minulá vláda zaviedla vlani automatické pravidlo, aby minimálna mzda išla až na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. To by budúci rok predstavovalo asi 656 eur.

Vlastne už návrh Milana Krajniaka, aby minimálna mzda stúpla v roku 2021 „len“ na 620 eur, je z pohľadu odborov trochárenie. No minister nepríjemne prekvapil KOZ aj ďalším svojím návrhom.

Na Slovensku viac ako polovicu nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní. Milan Krajniak chce teda umožniť zamestnávateľom, aby po prijatí zamestnanca, ktorý bol bez práce dlhšie ako rok, mu mohli ponúknuť nižšiu minimálnu mzdu. Takzvaná štartovacia mzda by bola vo výške 75 percent minimálnej mzdy. V roku 2021 by to predstavovalo 465 eur.

Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová na svojom facebooku zhrnula námietky odborov proti takémuto inštitútu. Obáva sa napríklad, že zamestnávateľ prepustí zamestnanca, ktorý dostáva štandardnú minimálnu mzdu a na jeho miesto prijme dlhodobo nezamestnaného s o štvrtinu nižšou štartovacou mzdou.

Na druhej strane, namietnuť by sa dalo, že výmena zaučeného a osvedčeného zamestnanca za nezaučeného dlhodobého nezamestnaného nemusí byť pre podnikateľov výhodná. Zobrať takéhoto človeka je pre podnikateľa vždy aj určité riziko.

V každom prípade, vytvorenie štartovacej mzdy by ešte skomplikovalo celý inštitút minimálnej mzdy. Tú komplikuje napríklad existencia šiestich stupňov, ktoré zvyšujú minimálnu mzdu podľa náročnosti práce až na dvojnásobok jej základnej výšky. – Niečo, o čom mnohí zamestnanci zrejme ani netušia.

Politická otázka

Navrhovať zrušenie minimálnej mzdy alebo čo i len jej regionálnu diferenciáciu je dnes politicky nepriechodné. S takým niečím sa už nezahráva ani SaS.

Vládna koalícia chce pôsobiť sociálne. Okrem iného zrejme aj preto, aby na kritike jej opatrení nevyrástol ďalší sociálny populista ako kedysi Robert Fico na opatreniach Dzurindových vlád.

Snaha vyžarovať sociálne cítenie platí hlavne pre stranu Sme rodina, z ktorej je aj minister práce Milan Krajniak. Na druhej strane, ani jej voličov netreba podceňovať. Aj oni by dokázali pochopiť zmrazenie minimálnej mzdy za súčasnej situácie na Slovensku a vo svete.

A ak nie zmrazenie, kompromisom by mohol byť napríklad nárast minimálnej mzdy o infláciu. Prognóza IFP na tento rok ráta s infláciou na úrovni necelých dvoch percent. Pokiaľ by sa použil tento kľúč, znamenalo by to, že z tohtoročných 580 eur by minimálna mzda stúpla na 592 eur.

Minister Milan Krajniak by pri takomto kompromise mohol ukázať voličom, že vláda je ochotná zvyšovať minimálnu mzdu. Na druhej strane, súkromnému sektoru by vyslala signál, že si uvedomuje, v akej nelichotivej situácii sa nachádza v dôsledku pandémie.

Odporúčame