Nelichotivá štatistika Naozaj majú Slováci najnižšie príjmy z Európskej únie?

Bulharsko a Rumunsko boli kedysi ďaleko za nami. No čoraz častejšie sa objavujú čísla, ktoré ukazujú, že to už tak celkom neplatí. Najnovšie sa začala spomínať štatistika Európskeho štatistického úradu o priemerných čistých príjmoch.

Podľa týchto dát za minulý rok sme sa ocitli na chvoste Európskej únie s čistým ročným príjmom na úrovni 14 757 eur.

Lepšie výsledky dosiahli aj Bulhari s takmer 16 tisícmi či Chorváti s takmer 17-tisíc eurami. Susedné Česko netreba ani spomínať, predbehlo nás o približne päťtisíc eur.

Ako je možné, že sme sa tak vzdialili od Česka a predbehli nás všetky postkomunistické krajiny? Dokonca aj tie, ktoré začínali na výrazne horšej pozícii ako my?

Je tu však jeden háčik: spomínaný výsledok platí iba pri porovnaní príjmov v parite kúpnej sily. A tu je kľúčový problém.

Nesprávne dáta

Porovnávanie príjmov v parite kúpne sily však berie do úvahy aj cenové úrovne v daných krajinách, preto ponúka porovnateľnejšie výsledky, ako keď sa porovnáva iba čistý príjem v eurách.

Sto eur totiž neznamená to isté v Bulharsku ako v Nemecku.

Ekonómovia už dlhodobo upozorňujú, že ukazovateľ, ktorý by mal priniesť lepšie výsledky, ich práveže veľmi skresľuje.

„Výpočty parity kúpnej sily majú svoju logiku a opodstatnenosť; bohužiaľ, každý štatistický úrad v členskej krajine si to inak počíta. Sú veľké metodologické rozdiely medzi krajinami a potom vznikajú nesprávne výsledky,“ vysvetlil v rozhovore pre Denník N bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky a dnes analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Dodal, že v takomto stave sú jednoducho tieto dáta nepoužiteľné.

Dôveryhodnosť dát o čistých príjmoch spochybňuje aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Táto štatistika totiž nezahŕňa ani príjmy z firiem či príjmy živnostníkov. A veľmi záleží aj na tom, aký typ domácnosti sa berie do úvahy.

Ak sa pozrieme na čisté príjmy štvorčlennej rodiny s dvomi deťmi, kde obaja rodičia zarábajú priemernú mzdu, Slovensko už nie je posledné, ale tretie najhoršie. A to aj v parite kúpnej sily.

Ak sa pozrieme na výsledky v eurách bez prepočtu na paritu kúpnej sily, Slovensko predbieha Rumunsko aj Bulharsko, dokonca aj Maďarsko a dosahuje piatu priečku odspodu.

Stále je však ďaleko za Českom, predbehlo nás aj Poľsko.

Prečo nemáme vyššie platy

Ako možno docieliť, aby slovenské platy rástli rýchlejšie?

Podľa ministra práce Erika Tomáša je kľúčovým nástrojom na tento účel minimálna mzda.

Tá by mala po novom rásť rýchlejšie ako doteraz a v roku 2026 by sa mala priblížiť k hranici tisíc eur. O dva roky by mala podľa prepočtov ministerstva práce poskočiť na 970 eur.

Tento rok je na úrovni 750 eur. No ešte v roku 2019 to bolo iba 520 eur.

Najnižší zárobok bude rásť rýchlejšie vďaka novele zákona, podľa ktorej by mal od roku 2026 dosahovať 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Názory na to, či minimálna mzda naozaj tlačí na všeobecný rast platov, sa rôznia podľa toho, z akého názorového spektra vychádzajú. Existujú štúdie, ktoré dokazujú opak, no aj také, ktoré ukazujú, že ten vplyv je jasný.

Neodškriepiteľné je, že platy rastú, ak rastie produktivita práce. Práve to je podľa odborníkov hlavným dôvodom, pre ktorý u nás platy nerastú rýchlejšie.

Produktivita práce zjednodušene hovorí o tom, koľko tovarov a služieb firma vyprodukuje na jedného zamestnanca. Čím vyšší tento ukazovateľ je, tým vyššie môžu byť aj platy.

Slovensko v tejto oblasti zaostáva za vyspelými ekonomikami.

V určitom období produktivita rýchlo rástla, ale v posledných rokoch sa tento rast spomalil a to má priamy vplyv aj na zvyšovanie platov.

Platí to aj v porovnaní s inými krajinami bývalého východného bloku. Ak sa pozrieme na to, ako sa produktivita vyvíjala v týchto štátoch od roku 2015, vidíme, že napríklad v Rumunsku raketovo rástla, podobná situácia bola aj v Bulharsku.

Slovensko zaznamenalo jeden z najslabších rastov.

Tento stav je daný štruktúrou ekonomiky, ktorá je zameraná na priemysel. Ten má nižšiu pridanú hodnotu, a tak aj nižšiu produktivitu ako iné odvetvia.

Na to, aby naša produktivita ďalej rástla, už teda nestačí stavať ďalšie automobilky.

Ak chceme, aby produktivita práce rástla rýchlejšie, treba urobiť reformy, ktoré by prilákali aj iný typ investorov a naštartovali by vývoj a inovácie.

Lenže ako upozornil analytik UniCredit banky Ľubomír Koršňák, „Slovensko sa v poslednom desaťročí prepadlo na samé dno krajín regiónu v schopnosti lákania zahraničných investícií“.

Ako ďalej vysvetľuje v pravidelnom týždennom analytickom komentári, atraktivitu znižujú štrukturálne problémy ekonomiky, ako aj nevhodne nastavené verejné politiky. 

Jedným z dlhodobých štrukturálnych problémov je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Zamestnávatelia to už roky označujú za najväčšiu ťažkosť, s ktorou sa stretávajú a ktorá im bráni v ďalšom rozvoji.

Koršňák zároveň dodáva, že nevyhnutná konsolidácia verejných financií – alebo, lepšie povedané, forma, akou sa bude realizovať – „bude atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov len ďalej znižovať. Jej štruktúra totiž vytvára dodatočné náklady pre podnikateľský sektor, i na úkor vyšších výdavkov štátu a vyšších sociálnych transferov“.

Vláda sa rozhodla zachovať rôzne sociálne dávky, ako napríklad plnohodnotné trináste dôchodky, a aby tieto výdavky vykryla, musí viac zaťažiť firmy. 

To síce môže na prvý pohľad vyzerať ako lepšie riešenie, no z dlhodobého hľadiska to môže znamenať spomalenie ekonomického rastu, neatraktivitu pre nových investorov, a teda aj spomalenie rastu príjmov.

Štatistiky o tom, že máme najnižšie príjmy z celej Európskej únie, tak možno zatiaľ nesedia, ak však nezatraktívnime našu pozíciu a nepodporíme ekonomický rast – na čo by boli potrebné rôzne štrukturálne reformy –, môže sa stať, že o niekoľko rokov už sedieť budú.