Rozhovor s Richardom Sulíkom o hrozbe superštátu, o pomoci podnikateľom aj o teplých rožkoch v nedeľu, ktoré si nedá vziať.
Rozhovor s Richardom Sulíkom o hrozbe superštátu, o pomoci podnikateľom aj o teplých rožkoch v nedeľu, ktoré si nedá vziať.
Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík hovorí v rozhovore pre Postoj o pomoci slovenským firmám, ktorým chce ušetriť nervy s byrokraciou, o dotácii na nájomné podnikateľom, ktorí od polovice marca do začiatku júna museli mať uzatvorené prevádzky. Hovorí aj o tom, v čom mu masívny 750-miliardový balík EÚ pripomína morálny hazard, akým bol euroval, aj to, či si vie predstaviť, že európsky plán pomoci jeho SaS odmietne.
Po prvé, áno, sú tam aj drobnosti, ale keď platí, že 100-krát nič umorí vola, 114 takýchto opatrení pomôže podnikateľom. Mali sme ich síce v našom predvolebnom programe, ale nebolo to také akútne ako teraz, keď je každá pomoc dôležitá.
Počas vlád Smeru sme sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti postupne prepadali na 57. miesto (ide o rebríček švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu – pozn. red.), v Doing Business si dal Smer za cieľ posunúť nás o 15 priečok. To sa im aj podarilo, len opačným smerom, dnes sme na 45. mieste. Dereguláciu potrebujeme ako soľ.
Na tých opatreniach ďalej pracujeme, zbierame ďalšie dáta, ako hovorím, bude to pomoc, ktorú majú podnikatelia pocítiť čo najskôr, preto to robíme v skrátenom období.
Áno, máme odhad: ušetrí im to asi jednu tonu nervov.
...ale tu nejde primárne ani tak o finančné odbremenenie, ale o to, že trháme úradníkom z rúk mučidlo. Bude im chýbať fundament na rôzne kontroly, výkazy, na vydávanie rôznych príkazov, to všetko je veľmi dôležité.
Sú však ľudia, ktorých to strašne vytáča. Písal mi jeden majiteľ optiky, že 12 rokov u neho nikto nefajčil, nikomu nikdy ani len nenapadlo opýtať sa, či tam môže fajčiť, no jedného dňa sa zjavili dve panie s otázkou, kde má nálepku Zákaz fajčenia? On im vraví, predsa tu nikdy nikto nefajčil, ich však zaujímala len tá nálepka, nemal ju, dostal pokutu. Samozrejme, je to „prkotina“, majiteľ optiky pre tú pokutu nezbankrotuje, ale je to tak donebavolajúca…
Úzko spolupracujem s riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadeždou Machútovou, áno, dožadujem sa toho, aby sa kontrol vykonávalo menej, najmä aby boli účelnejšie, teda nech chodia kontrolovať pri vážnych podnetoch. Ale nie plošne chodiť a hľadať, kde by sme mohli niečo na podnikateľoch zarobiť.
Na jar sme zavreli všetky reštaurácie, obchodník s pivom zaplatil desiatky tisíc eur na dani do reštaurácií, ktoré boli zatvorené, a to pivo exspiruje. Samozrejme, že daň za takéto exspirované pivo treba vrátiť. Iste, pomôže to možno piatim firmám na Slovensku, ale pomôže.
Účinnosť daňových a odvodových zákonov len k 1. januáru. Dnes sa takéto zákony prijímajú mirnix-dirnix, zamestnávatelia nemajú prehľad a musia pátrať, či náhodou nebudú platiť pokuty. Som rád, že sa podarí konečne odbúrať tento chaos.
Tá debata vnútri koalície bola o hľadaní čo najlepšieho riešenia.
Toto je moja ideálna predstava, ale rovnako aj ideálna predstava Igora Matoviča…
Bavili sme sa o tom a teraz si zoberte, čo všetko sa muselo udiať až po realizáciu. Najskôr predbežná dohoda s premiérom, potom v koalícii, vypracovanie zákona, ktorý musel prejsť vládou, parlamentom, potom podpis prezidentky, uverejnenie v zbierke zákonov. Potom sme mohli požiadať o schému v Európskej komisii, kde bolo dosť veľa vyjednávania, ale schválili nám to, ďalej sme museli naprogramovať aplikáciu. Bolo s tým roboty ako na kostole, dnes to bolo spustené (rozhovor sa uskutočnil včera – pozn. red.), tak sme veľmi zvedaví, koľko príde žiadostí.
Tu sa to nedá presne prepočítať, ani to nechcime. Ak by sme takúto informáciu chceli mať, museli by sme povedzme raz za kvartál obchodníkom poslať výkazy s tabuľkou, kde by pod hrozbou pokuty vypĺňali, kto podniká vo vlastných a kto v prenajatých priestoroch.
Samozrejme, máme hrubé odhady, ktoré robili rezortní analytici, vychádzame z toho, že na Slovensku máme 50-tisíc obchodov a 20-tisíc reštaurácií. Lenže netuším, koľko z tých obchodov je vo vlastných priestoroch, s už vonkoncom netuším, v koľkých percentách dôjde k dohode medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy zo strany prenajímateľa, ktorá je nevyhnutná pre žiadosť o štátnu dotáciu.
So zavedením dotácie na nájomné bolo roboty ako na kostole, teraz to bolo spustené, tak sme veľmi zvedaví, koľko príde žiadostí.Zdieľať
Ale tých 200 miliónov eur by malo podľa našich odhadov stačiť na pokrytie potreby. Jedna vec sú bratislavské ceny nájomného, ale zoberte si povedzme pani z Hriňovej, ktorá predáva zákusky a platí nájom 800 eur mesačne. Takýchto žiadostí bude veľa, ale kým sa priblížime k vyčerpaniu 200 miliónov eur, budeme mať čo robiť.
Tu neočakávam zásadný problém, tí, ktorí to nemajú, si to dorobia. Prenajímatelia sú niekedy aj fyzické osoby, tí to teda nemusia vždy mať, nájomcovia sú podnikatelia, veľká väčšina z nich to má. Ak to nemajú, oplatí sa im to spraviť, x-krát to využijú aj v budúcnosti, keďže prechádzame na elektronizáciu.
S nimi som už dohodol, že nájomcom poskytnú 50-percentnú zľavu, takže tu to bude fungovať.
Verím tomu aj preto, že sme to urobili čo najjednoduchšie, aby s tým bolo čo najmenej byrokratickej záťaže.
Samozrejme, desaťtisíce žiadostí sa nedajú jednotlivo kontrolovať, prípadných podvodných podnikavcov budeme odchytávať tak, že sa zameriame na nejaké extrémne hodnoty a tie hneď odseparujeme. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie, kvôli jednoduchosti nevyžadujeme naskenovanie nájomnej zmluvy, takže ak má niekto reálne nájomné 542 eur a zaráta si tam ešte nejaký výdavok a v žiadosti uvedie trebárs vyše 600 eur, doprajeme mu to, vytrpel si dosť.
Urobili sme to čo najjednoduchšie, aby s tým bolo čo najmenej byrokratickej záťaže, pokusy o veľké podvody odchytíme.Zdieľať
Ale ak si tam niekto uvedie namiesto 500 eur ako výšku nájomného 5000 eur, toho hneď odchytíme a, samozrejme, nič nedostane.
Majú čas podávať žiadosti do novembra. Mnohokrát už nájomcovia uhradili nájomné za apríl či máj, v takom prípade sa môžu dohodnúť s prenajímateľom, že za júl a august dostanú od neho 50 percentnú zľavu s tým, že zvyšných 50 percent zaplatí štát. Takže niektorí ešte budú čakať na to, aby uplynuli júl a august. Nevieme preto celkom odhadnúť, kto a kedy bude žiadať o dotáciu, ale, samozrejme, po predložení žiadosti bude vyplatenie rýchlo sprocesované.
Išli sme dobrou cestou, princíp bol správny, isteže, mohlo sa to uskutočniť lepšie aj rýchlejšie. Nezabúdajte, že sme boli nielen novou vládou, ale aj vládou ministrov, ktorí predtým nemali exekutívne skúsenosti, v lepšom prípade boli poslancami. Takže vzhľadom na to, za akých okolností sme začínali, to ide dobre. Ale netvrdím, že to nemohlo byť ešte lepšie.
Trochu to beriem s rezervou, že by to bolo všetko také jednoduché. Faktom je, že z EÚ máme aj budeme mať k dispozícii obrovský balík peňazí, nedávno som o tom hovoril podrobnejšie s naším komisárom Marošom Šefčovičom. V najbližších rokoch to prinesie masívny prísun peňazí, ktoré budeme môcť využiť aj na dôležité reformy.
Nejde len o osem miliárd, pozhŕňa sa to zo všetkých strán, jednak pôjde o nevyčerpané peniaze, ktoré nebudeme musieť vrátiť, ďalej rôzne granty, pôžičky a ďalšie zdroje, dokopy to budú neuveriteľné sumy. Našou výzvou bude preto pripraviť dobrú reformu verejnej správy a podobne.
Nemyslím si o tom pláne niečo iné než o eurovale, je to veľký morálny hazard. Ani o tom nemlčím, minule som na vláde ministrom rozdal krátku informáciu, kde som napísal, že je to nebezpečná hra, ktorá môže viesť k rozpadu Únie.
Pozor, významný rozdiel oproti eurovalu je v tom, že Slovensko bude v tomto prípade beneficientom. V roku 2010 som bol zásadne proti, pretože na výrazne bohatšiu spoločnosť, ktorá bola zle spravovaná, malo Slovensko prispievať svojimi garanciami. To bolo absurdné.
V tomto prípade sa ideme masívne zadlžovať, Európska komisia plánuje zdvojnásobiť európsky rozpočet, čo je obrovský hazard, ktorý nemá k šialenosti ďaleko, ale má to pomôcť všetkým. Pod rúškom tohto sa budú presadzovať aj vlastné príjmy EÚ, čo by sme mali odmietnuť. Treba vedieť, že Európska komisia nás ide zadlžiť, toto by sme nemali zamlčiavať. Bolo by však zvláštne, keby Slovensko ako jediná krajina bola proti.
...a Slovensko by sa malo k týmto kritikom pridať.
Áno, mali by sme sa pridať k rozumnej skupine krajín a s nimi ťahať.
Ešte neviem proti čomu, treba si počkať na konkrétny návrh.
Ak by bola konečná dohoda veľmi zlá, musel by som na vláde najskôr požiadať o hlasovanie, keďže zvyčajne sa rozhoduje konsenzuálne. Ak by som o to požiadal, samozrejme, bolo by to s účelom, že za takúto dohodu nebudem hlasovať.
Nie, pretože vtedy išlo o financovanie bohatších krajín chudobnejšími, teraz je to iný typ problému…
Iste, celá EÚ je zasiahnutá touto krízou. Ak európsky mainstream ide niečo pretláčať a krajiny ako Slovensko majú možnosť spojiť sa s inými, ktorí majú výhrady, aby dosiahli lepší pomer grantov k úverom, tak sa treba pridať. Mňa prekvapilo, že Nemci s týmto súhlasili, od nich by som očakával iný postoj.
Európska komisia plánuje zdvojnásobiť európsky rozpočet, čo je obrovský hazard, ktorý nemá k šialenosti ďaleko, celý balík je nebezpečná hra.Zdieľať
Najväčšiu pomoc vo výške 80 miliárd eur má dostať Taliansko, ktoré robí najviac dlhov a najmenej reforiem.
EÚ mala desať rokov na to, aby eurozónu aj celú EÚ dostala do lepšieho stavu, celé roky sa prehliadalo, že Taliansko, Španielsko či Francúzsko neplnia maastrichtské kritériá alebo dostatočne nereformujú.
Ale keby sa dodržiavali, tie krajiny by boli oveľa lepšie pripravené na problémy, ktorým dnes čelia.
V extrémnej kríze, akú teraz zažívame, by sa to naozaj mohlo stať, preto aj ja sám s pomocou súhlasím, ale tá má mať rozumnú mieru, nie takúto extrémnu podobu.
Nemá zmysel to takto pitvať.
Samozrejme, že by mala byť menej rozsiahla, no najmä by malo byť lepšie určené, ako sa budú tie peniaze využívať.
V tom, že jedného dňa prestanú investori veriť euru, lebo si pozrú mieru zadlženia južanských krajín. Tie teraz dostanú desiatky miliárd peňazí, ich ochota reformovať bude ešte nižšia. To je historická skúsenosť možno posledných 30 rokov. Jedného dňa si tak investori povedia, že tomu euru už neveria, alebo voliči severných krajín si povedia, že už nechcú financovať juh Európy. Nemeckí voliči majú teraz súhlasiť s o 40 percent vyšším odvodov do EÚ, no fúha…
Ale prosím vás.
Jasné, že nie, kde by sa tam nabrali reformy? Úplne vylúčené.
Ale tie neboli. Naozaj veríte, že v takom Taliansku k ním dôjde?
Taliani sa tomu akurát zasmejú.
Bude to jednak ďalší krôčik k dlhovej únii, ktorá je realitou už dnes, ale aj k tomu superštátu, ktorý bude mať vlastné príjmy. Tam bude porušený ďalší princíp „no taxation without representation“. To znamená, že nemôže byť zdaňovanie bez politickej reprezentácie.
Napríklad v tom, že Európska komisia nie je reprezentatívnym orgánom. Nemeckých voličov sú desiatky miliónov a majú jedného komisára rovnako ako Malta, kde volia stovky tisíc ľudí. Plus títo voliči nerozhodujú o komisárovi priamo, ale robia to vlády.
Bude to jednak ďalší krôčik k dlhovej únii, ktorá je realitou už dnes, ale aj k tomu superštátu, ktorý bude mať vlastné príjmy.Zdieľať
O nejakej reprezentatívnosti typu, že tu máme Európsku komisiu, ktorá dostala od voličov mandát vyberať dane, sa nedá hovoriť. Nehovoriac o tom, že šéfku Európskej komisie, ktorá je najsilnejším hráčom, nevolil už vôbec nikto. Bola tu nejaká hra na spitzenkandidátov, ale potom sa za zatvorenými dverami dohodli Merkelová s Macronom a zrazu tu máme na čele komisie osobu, ktorá v Nemecku zlyhala ako ministerka obrany. Tú nielenže nikto nevolil, ale nebola ani k dispozícii.
Nie. Vzťahy v koalícii sú korektné a nemôžem sa sťažovať na žiadne konkrétne porušenie dohody. Jasné je, že k nejakým nedorozumeniam dochádzalo, ale potrebovali sme čas, aby sme sa zohrali. V tomto vnímam pokrok a cítim vôľu dodržiavať dohody a základnú ochotu spolupracovať.
Hovoríte, že sme zahrabaní na ministerstvách. Je to tak, ja som zahrabaný na ministerstve a venujem tomu prakticky všetok svoj čas. Ale stojí mi to zato. Je to veľa fascinujúcej roboty, pri ktorej vidím reálne výsledky.
Takéto diskusie rád prenechám politológom. Skutočnosť je taká, že k ekonomickým veciam sa, samozrejme, aktívne vyjadrujem a budem tak robiť ďalej. S Igorom Matovičom sme v niečom mali odlišné názory. Ja som niektoré veci vnímal viac ekonomicky, on skôr zohľadňoval zdravotnícke hľadiská. To sa skončilo a teraz nemám dôvod vyjadrovať sa k neekonomickým veciam.
To, v akej podobe budú otvorené školy, aké budú kontroly na hraniciach, ako bude vyzerať domáca karanténa, nech riešia príslušní ministri. Ekonomiky sa to priamo netýka.
Opakovane som sa k tomu vyjadril. OĽaNO má na obsadenie týchto miest nárok. Nie je dôvod o tom viac filozofovať. Na koaličnej rade sme urobili dohodu, že ak strana menuje na nejaký rezort ministra, má právo na obsadenie všetkých pozícií, ktoré spadajú pod toto ministerstvo.
Viete čo, práve teraz prebieha výberové konanie na šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, môžete si tam ísť sadnúť. Prebieha to úplne korektne. Nie všade bolo výberové konanie, niekde som si dal ľudí, ktorých som tam chcel mať.
Jasné. Ja preberám politickú zodpovednosť za to, čo sa deje v rezorte hospodárstva. Roman Mikulec a následne Igor Matovič preberajú politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na ministerstve vnútra. Nech tie okresné úrady obsadia, keď niekde vznikne problém, budem sa ministra pýtať.
Bolo to zle.
V tom, že nikdy nebolo jasné, kto komu zodpovedá.
Nebolo to vždy zrejmé. Nejako to síce vždy vyliezlo na povrch, ale všetci sa tvárili, že sa nič nedeje. Keď som v roku 2010 pri nejakom probléme hovoril, že toto je predsa niekoho nominant, tak sa všetci tvárili, že s tým nič nemajú, a odvolávali sa na výberové konanie. Nakoniec nebol nikto zodpovedný za nič. Teraz mi to je oveľa milšie.
Roman Mikulec a následne Igor Matovič preberajú politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na ministerstve vnútra. Zdieľať
Keď niekto v nejakom okresnom meste niečo vyvedie, presne viem, koho sa mám pýtať. Romana Mikulca alebo Igora Matoviča. Oni zase vedia, za kým majú ísť, keď bude problém v mojom rezorte.
Ale veď my o tom na koaličnej rade diskutujeme, moja poradkyňa Jana Kiššová chodí pravidelne na krízový štáb, kde sa to rieši. Len teraz nemám žiaden dôvod sa vymedzovať voči mojim koaličným partnerom a súťažiť s nimi. Verejne som sa vyjadroval aj s vedomím, že to povedie ku konfliktom, keď išlo o niečo, za čo mám zodpovedať. To boli predajne, reštaurácie, nájmy. Ale to už je vyriešené. Nemám dôvod do všetkého rýpať.
Ivan Korčok je jeden z najlepších ľudí, akých sme na tomto poste mali. Je to dostatočný profík na to, aby vedel, čo má robiť. Ponuku stať sa ministrom som mu dal s tým, že pri riadení rezortu bude mať absolútne voľné ruky. Dohodli sme si základné mantinely, že sme proti väčšej federalizácii EÚ a nechceme na Slovensku cudzie vojenské jednotky. Ale okrem toho je riadenie rezortu jeho záležitosťou.
Ale veď on to rieši. Na vláde, kde to vidím, a potom aj na bilaterálnych stretnutiach. Keď chcete vedieť detaily, obráťte sa na neho. Naozaj je fyzické nemožné, aby som riešil všetko. To by môj deň musel mať päťdesiat hodín.
Keby som mlčal, tak by k nemu prišlo neskôr.
Tam treba zaviesť špeciálny režim, ale na to sú tu lepší odborníci. Môj osobný a laický názor je, že by sa mali testovať prinajmenšom cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko. Mali by odovzdať kontaktné údaje, aby sme ich pri pozitívnom výsledku vedeli rýchlo vyhľadať a stiahnuť z obehu. Keď mi však na to minister vnútra povie, že to je technicky veľmi náročné, musím to rešpektovať.
Ja o tom nerozhodujem ani nemám ambíciu sa do všetkého montovať. Zároveň verím, že ministri vnútra, zdravotníctva a krízový štáb majú veci pod kontrolou.
Možno som si ho zúžil, ale nevadí mi to. Okrem toho hovoríte o prestrelkách. Žiadne neboli.
Povedzte mi konkrétne.
Veď na tých cestách bola aj katastrofa, k tomu som sa musel vyjadriť. Ale povedzte mi nejaký osobný útok z mojej strany. Nielen na premiéra, ale aj na ktoréhokoľvek koaličného partnera, nič také nenájdete. Tú otázku by ste mali preformulovať. Nezačali sa prestrelky, ale osobné útoky Igora Matoviča na moju adresu. Na to, aký mal k tomu dôvod, sa pýtajte jeho. Mne išlo o to, aby sa otvorili predajne. To sa podarilo.
Nevidím ich, pretože vnímam, že ostatní koaliční partneri chápu, že sme spoločne na jednej lodi. Pokiaľ ide o kvalitu vzťahov, tak je to neporovnateľne iná situácia, než bola v roku 2010.
Veľmi ma prekvapuje, kde takí inteligentní a súdni ľudia ako vy berú to presvedčenie zakazovať mi ísť si v nedeľu kúpiť teplé rožky. Lebo mne by v živote nenapadlo vám prikazovať niečo robiť alebo nerobiť.
Vysvetlite mi, čo je vás do toho, čo v nedeľu robím? Z akého titulu beriete túto nadradenosť nad ostatnými ľuďmi?
Veď nechoďte do tých obchodov. Máme tu sedemdesiat percent ľudí, ktorí hovoria, že sú veriaci. Keby nechodili v nedeľu do obchodov, tak sa reťazcom neoplatí ich mať otvorené. Áno, štát reguluje, ale pozrite si moje výroky alebo skutky a nájdite, kde by som pretláčal niečo, čo by iných ľudí obmedzovalo.
Kedy som niečo také žiadal?
Ja len ostro protestujem proti vašej nadradenosti mi niečo zakazovať.
Ja chcem chodiť práve do tých prevádzok, ktoré chcete zakázať.
Však nech zavrú, nikto im neprikazuje mať otvorené.
Nebudem teraz riešiť hypotetické otázky. Dal som vám dostatočne jasnú odpoveď.
Foto: Andrej Lojan