Politika Rozhovory 24. jún 2020

Sulík po 100 dňoch Krízový balík EÚ nemá ďaleko k šialenosti, ale ešte neviem, čo spravím

Jozef Majchrák Martin Hanus
Jozef Majchrák Martin Hanus

Rozhovor s Richardom Sulíkom o hrozbe superštátu, o pomoci podnikateľom aj o teplých rožkoch v nedeľu, ktoré si nedá vziať.

Rozhovor s Richardom Sulíkom o hrozbe superštátu, o pomoci podnikateľom aj o teplých rožkoch v nedeľu, ktoré si nedá vziať.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Martin Hanus

Krízový balík EÚ nemá ďaleko k šialenosti, ale ešte neviem, čo spravím

Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík hovorí v rozhovore pre Postoj o pomoci slovenským firmám, ktorým chce ušetriť nervy s byrokraciou, o dotácii na nájomné podnikateľom, ktorí od polovice marca do začiatku júna museli mať uzatvorené prevádzky. Hovorí aj o tom, v čom mu masívny 750-miliardový balík EÚ pripomína morálny hazard, akým bol euroval, aj to, či si vie predstaviť, že európsky plán pomoci jeho SaS odmietne.  

Predložili ste zákon, ktorého podstatou je 114 opatrení, ktoré majú pomôcť podnikateľom. Väčšinou sú to užitočné drobnosti, tie ste mali už vo volebnom programe, teraz ste to však nazvali honosným názvom lex korona – čo to má však spoločné s dramatickými výzvami, ktorým čelí ekonomika v čase koronakrízy?

Po prvé, áno, sú tam aj drobnosti, ale keď platí, že 100-krát nič umorí vola, 114 takýchto opatrení pomôže podnikateľom. Mali sme ich síce v našom predvolebnom programe, ale nebolo to také akútne ako teraz, keď je každá pomoc dôležitá.

Počas vlád Smeru sme sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti postupne prepadali na 57. miesto (ide o rebríček švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu – pozn. red.), v Doing Business si dal Smer za cieľ posunúť nás o 15 priečok. To sa im aj podarilo, len opačným smerom, dnes sme na 45. mieste. Dereguláciu potrebujeme ako soľ.

To všetko je v poriadku, ale prečo sa to volá lex korona?

Na tých opatreniach ďalej pracujeme, zbierame ďalšie dáta, ako hovorím, bude to pomoc, ktorú majú podnikatelia pocítiť čo najskôr, preto to robíme v skrátenom období.

Máte odhad, o koľko to odbremení podnikateľov?

Áno, máme odhad: ušetrí im to asi jednu tonu nervov.

Teda priznávate, že finančne to bude obrazne povedané plus pár centov…

...ale tu nejde primárne ani tak o finančné odbremenenie, ale o to, že trháme úradníkom z rúk mučidlo. Bude im chýbať fundament na rôzne kontroly, výkazy, na vydávanie rôznych príkazov, to všetko je veľmi dôležité.

Niektoré z predstavených opatrení pôsobia skôr ako bizarnosti, napríklad odstránenie označenia Zákaz fajčenia.

Sú však ľudia, ktorých to strašne vytáča. Písal mi jeden majiteľ optiky, že 12 rokov u neho nikto nefajčil, nikomu nikdy ani len nenapadlo opýtať sa, či tam môže fajčiť, no jedného dňa sa zjavili dve panie s otázkou, kde má nálepku Zákaz fajčenia? On im vraví, predsa tu nikdy nikto nefajčil, ich však zaujímala len tá nálepka, nemal ju, dostal pokutu. Samozrejme, je to „prkotina“, majiteľ optiky pre tú pokutu nezbankrotuje, ale je to tak donebavolajúca…

...nazvime to buzerácia. Váš štátny tajomník Ján Oravec tiež rieši podobné prípady, tu by však stačil už pokyn vašim inšpektorom, aby najmä v týchto časoch upustili od podobných kontrol.

Úzko spolupracujem s riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadeždou Machútovou, áno, dožadujem sa toho, aby sa kontrol vykonávalo menej, najmä aby boli účelnejšie, teda nech chodia kontrolovať pri vážnych podnetoch. Ale nie plošne chodiť a hľadať, kde by sme mohli niečo na podnikateľoch zarobiť.

Medzi opatreniami je napríklad vrátenie spotrebnej dane pri exspirovanom pive, na aký vážny problém to reaguje?

Na jar sme zavreli všetky reštaurácie, obchodník s pivom zaplatil desiatky tisíc eur na dani do reštaurácií, ktoré boli zatvorené, a to pivo exspiruje. Samozrejme, že daň za takéto exspirované pivo treba vrátiť. Iste, pomôže to možno piatim firmám na Slovensku, ale pomôže.

Ktoré z tých opatrení má najmasovejší dosah?

Účinnosť daňových a odvodových zákonov len k 1. januáru. Dnes sa takéto zákony prijímajú mirnix-dirnix, zamestnávatelia nemajú prehľad a musia pátrať, či náhodou nebudú platiť pokuty. Som rád, že sa podarí konečne odbúrať tento chaos. 

Oveľa masovejšia pomoc, ktorú manažujete, je dotovanie nájomného obchodníkom, ktorí pre koronu museli zatvoriť svoje prevádzky. Vy ste sa ocitli v zaujímavej pozícii, keď ste azda prvýkrát vo svojej kariére naliehali na masívnu štátnu pomoc a čelili ste skepse vnútri koalície, kde to niektorí brali ako príliš veľkorysú pomoc bohatým prenajímateľom. 

Tá debata vnútri koalície bola o hľadaní čo najlepšieho riešenia.

To, v akej podobe sa presadilo dotovanie nájomného, je blízke vašej ideálnej predstave?

 Toto je moja ideálna predstava, ale rovnako aj ideálna predstava Igora Matoviča…

...ktorého ste zjavne presvedčili.

Bavili sme sa o tom a teraz si zoberte, čo všetko sa muselo udiať až po realizáciu. Najskôr predbežná dohoda s premiérom, potom v koalícii, vypracovanie zákona, ktorý musel prejsť vládou, parlamentom, potom podpis prezidentky, uverejnenie v zbierke zákonov. Potom sme mohli požiadať o schému v Európskej komisii, kde bolo dosť veľa vyjednávania, ale schválili nám to, ďalej sme museli naprogramovať aplikáciu. Bolo s tým roboty ako na kostole, dnes to bolo spustené (rozhovor sa uskutočnil včera – pozn. red.), tak sme veľmi zvedaví, koľko príde žiadostí.

Nie je to nárokovateľný príspevok, ale dotácia, na ktorú je zo spomínanej európskej schémy vyčlenených 200 miliónov eur. Teda teoreticky, ak nejaký prenajímateľ s nájomcom pošlú spoločnú žiadosť príliš neskoro, dotácia už nemusí prísť. Viete odhadnúť, či tá pomoc pokryje všetkých nájomcov?

Tu sa to nedá presne prepočítať, ani to nechcime. Ak by sme takúto informáciu chceli mať, museli by sme povedzme raz za kvartál obchodníkom poslať výkazy s tabuľkou, kde by pod hrozbou pokuty vypĺňali, kto podniká vo vlastných a kto v prenajatých priestoroch.

Vy teda nemáte odhady, aká môže byť reálna potreba?

Samozrejme, máme hrubé odhady, ktoré robili rezortní analytici, vychádzame z toho, že na Slovensku máme 50-tisíc obchodov a 20-tisíc reštaurácií. Lenže netuším, koľko z tých obchodov je vo vlastných priestoroch, s už vonkoncom netuším, v koľkých percentách dôjde k dohode medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy zo strany prenajímateľa, ktorá je nevyhnutná pre žiadosť o štátnu dotáciu.

So zavedením dotácie na nájomné bolo roboty ako na kostole, teraz to bolo spustené, tak sme veľmi zvedaví, koľko príde žiadostí.Zdieľať

Ale tých 200 miliónov eur by malo podľa našich odhadov stačiť na pokrytie potreby. Jedna vec sú bratislavské ceny nájomného, ale zoberte si povedzme pani z Hriňovej, ktorá predáva zákusky a platí nájom 800 eur mesačne. Takýchto žiadostí bude veľa, ale kým sa priblížime k vyčerpaniu 200 miliónov eur, budeme mať čo robiť.

Tam je podmienka, že prenajímateľ aj nájomca musia mať žiadosť zabezpečenú elektronickým podpisom. Nehrozí, že väčšia skupina živnostníkov sa pre túto prekážku k dohode ani nedopracuje?

Tu neočakávam zásadný problém, tí, ktorí to nemajú, si to dorobia. Prenajímatelia sú niekedy aj fyzické osoby, tí to teda nemusia vždy mať, nájomcovia sú podnikatelia, veľká väčšina z nich to má. Ak to nemajú, oplatí sa im to spraviť, x-krát to využijú aj v budúcnosti, keďže prechádzame na elektronizáciu.

Časť prenajímaných priestorov je vo vlastníctve veľkých developerov, budú všetci z nich ochotní nájomcom poskytnúť zľavu a na zvyšok využiť dotačnú schému?

S nimi som už dohodol, že nájomcom poskytnú 50-percentnú zľavu, takže tu to bude fungovať.

Teda si myslíte, že systém bude funkčný a pomôže väčšine nájomcov?

Verím tomu aj preto, že sme to urobili čo najjednoduchšie, aby s tým bolo čo najmenej byrokratickej záťaže.

S tým je však spojené aj riziko podvodov, keď povedzme prenajímateľ s nájomcom predložia žiadosť s falošnými údajmi o výške nájomného, aby tak prenajímateľ stratil z ponúknutej zľavy čo najmenej a nájomca získal na dotácii čo najviac. Nebojíte sa veľkého zneužívania?

Samozrejme, desaťtisíce žiadostí sa nedajú jednotlivo kontrolovať, prípadných podvodných podnikavcov budeme odchytávať tak, že sa zameriame na nejaké extrémne hodnoty a tie hneď odseparujeme. Súčasťou žiadosti je čestné vyhlásenie, kvôli jednoduchosti nevyžadujeme naskenovanie nájomnej zmluvy, takže ak má niekto reálne nájomné 542 eur a zaráta si tam ešte nejaký výdavok a v žiadosti uvedie trebárs vyše 600 eur, doprajeme mu to, vytrpel si dosť.

Urobili sme to čo najjednoduchšie, aby s tým bolo čo najmenej byrokratickej záťaže, pokusy o veľké podvody odchytíme.Zdieľať

Ale ak si tam niekto uvedie namiesto 500 eur ako výšku nájomného 5000 eur, toho hneď odchytíme a, samozrejme, nič nedostane.

Takže v princípe, ak príde žiadosť, okamžite to budete vedieť sprocesovať, aby žiadatelia nečakali mesiace.   

Majú čas podávať žiadosti do novembra. Mnohokrát už nájomcovia uhradili nájomné za apríl či máj, v takom prípade sa môžu dohodnúť s prenajímateľom, že za júl a august dostanú od neho 50 percentnú zľavu s tým, že zvyšných 50 percent zaplatí štát. Takže niektorí ešte budú čakať na to, aby uplynuli júl a august. Nevieme preto celkom odhadnúť, kto a kedy bude žiadať o dotáciu, ale, samozrejme, po predložení žiadosti bude vyplatenie rýchlo sprocesované.

Toto opatrenie má charakter jednoduchej a plošnej pomoci. Počas pandémie sa viedla debata, či má zmysel adresná alebo plošná pomoc v podobe takzvaných helikoptérových peňazí. My sme išli pomalou, adresnou cestou, rozhodli sme sa správne?

Išli sme dobrou cestou, princíp bol správny, isteže, mohlo sa to uskutočniť lepšie aj rýchlejšie. Nezabúdajte, že sme boli nielen novou vládou, ale aj vládou ministrov, ktorí predtým nemali exekutívne skúsenosti, v lepšom prípade boli poslancami. Takže vzhľadom na to, za akých okolností sme začínali, to ide dobre. Ale netvrdím, že to nemohlo byť ešte lepšie.

Finančný manažér Ivan Bošňák napísal pre Denník N šokujúci pohľad, podľa ktorého Slovensko využilo len kvapky z mora peňazí, ktoré sme mali od marca k dispozícii od EÚ. Podľa neho sme nemali po nástupe novej vlády žiadnu prázdnu špajzu, ale mohli s pomocou Únie veľmi rýchlo doručiť pomoc vo výške troch miliárd eur. Bošňák sa ešte ponúkol, že spolu s ďalšími odborníkmi sú pripravení pomôcť úradníkom, aby sa v nových európskych schémach pomoci vedel orientovať, údajne sú veľmi jednoduché, len im treba rozumieť. Ak je to tak, ako píše Bošňák, bolo by to veľké zlyhanie.

Trochu to beriem s rezervou, že by to bolo všetko také jednoduché. Faktom je, že z EÚ máme aj budeme mať k dispozícii obrovský balík peňazí, nedávno som o tom hovoril podrobnejšie s naším komisárom Marošom Šefčovičom. V najbližších rokoch to prinesie masívny prísun peňazí, ktoré budeme môcť využiť aj na dôležité reformy.

Nejde len o osem miliárd, pozhŕňa sa to zo všetkých strán, jednak pôjde o nevyčerpané peniaze, ktoré nebudeme musieť vrátiť, ďalej rôzne granty, pôžičky a ďalšie zdroje, dokopy to budú neuveriteľné sumy. Našou výzvou bude preto pripraviť dobrú reformu verejnej správy a podobne.

Tým už prichádzame k balíku 750 miliárd grantov a pôžičiek, ktorý predstavila Európska komisia, ešte ho musia v lete odsúhlasiť členské štáty. Ale už teraz je jasné, že tento plán zvaný Next Generation v niečom zmení Európu. Václav Klaus varuje, že takéto masívne prerozdelenie vlastných peňazí členských štátov povedie k vytvoreniu superštátu. Vy ste pred desiatimi rokmi klausovskými slovami hovorili, že euroval je cestou do socializmu, teraz však mlčíte. Je to tak preto, že hoci si o Next Generation myslíte to isté čo o eurovale, viete, že aj tak budete prevalcovaný? Alebo máte na tento plán podstatne lepší názor než na euroval?

Nemyslím si o tom pláne niečo iné než o eurovale, je to veľký morálny hazard. Ani o tom nemlčím, minule som na vláde ministrom rozdal krátku informáciu, kde som napísal, že je to nebezpečná hra, ktorá môže viesť k rozpadu Únie. 

Takže keď pôjde do tuhého, opäť sa vráti antibruselský bojovník Sulík, ako sme ho poznali pred desiatimi rokmi?

Pozor, významný rozdiel oproti eurovalu je v tom, že Slovensko bude v tomto prípade beneficientom. V roku 2010 som bol zásadne proti, pretože na výrazne bohatšiu spoločnosť, ktorá bola zle spravovaná, malo Slovensko prispievať svojimi garanciami. To bolo absurdné.

V tomto prípade sa ideme masívne zadlžovať, Európska komisia plánuje zdvojnásobiť európsky rozpočet, čo je obrovský hazard, ktorý nemá k šialenosti ďaleko, ale má to pomôcť všetkým. Pod rúškom tohto sa budú presadzovať aj vlastné príjmy EÚ, čo by sme mali odmietnuť. Treba vedieť, že Európska komisia nás ide zadlžiť, toto by sme nemali zamlčiavať. Bolo by však zvláštne, keby Slovensko ako jediná krajina bola proti.

Rakúšania či Švédi vznášajú námietky, ten plán sa ešte bude minimálne čiastočne meniť.

...a Slovensko by sa malo k týmto kritikom pridať. 

Oni budú presadzovať asi nielen skresanie toho 750-miliónového balíka, ale aj to, aby sa pomer medzi grantmi a pôžičkami presunul čo najviac k pôžičkám, teda to je podľa vás dobrá cesta?

Áno, mali by sme sa pridať k rozumnej skupine krajín a s nimi ťahať.

Keď to príde na vládu, zahlasujete proti?

Ešte neviem proti čomu, treba si počkať na konkrétny návrh.

Zrejme ešte dôjde k istým korekciám, už teraz je však zrejmé, že pôjde o veľmi masívny balík, aký tu ešte nebol, viete si teda predstaviť, že poviete EÚ opäť „nie“?

Ak by bola konečná dohoda veľmi zlá, musel by som na vláde najskôr požiadať o hlasovanie, keďže zvyčajne sa rozhoduje konsenzuálne. Ak by som o to požiadal, samozrejme, bolo by to s účelom, že za takúto dohodu nebudem hlasovať. 

Ešte stále vám to nepripomína roky 2010 a 2011 s eurovalom?

Nie, pretože vtedy išlo o financovanie bohatších krajín chudobnejšími, teraz je to iný typ problému…

...keď už nemáte obavy o peniaze Slovákov, ale o osud EÚ?

Iste, celá EÚ je zasiahnutá touto krízou. Ak európsky mainstream ide niečo pretláčať a krajiny ako Slovensko majú možnosť spojiť sa s inými, ktorí majú výhrady, aby dosiahli lepší pomer grantov k úverom, tak sa treba pridať. Mňa prekvapilo, že Nemci s týmto súhlasili, od nich by som očakával iný postoj.

Európska komisia plánuje zdvojnásobiť európsky rozpočet, čo je obrovský hazard, ktorý nemá k šialenosti ďaleko, celý balík je nebezpečná hra.Zdieľať

Najväčšiu pomoc vo výške 80 miliárd eur má dostať Taliansko, ktoré robí najviac dlhov a najmenej reforiem.

Ale máte pocit, že EÚ mohla reagovať v ére pandémie s katastrofálnymi ekonomickými následkami najmä pre krajiny ako Taliansko principiálne inak než takýmto mohutným balíkom?

EÚ mala desať rokov na to, aby eurozónu aj celú EÚ dostala do lepšieho stavu, celé roky sa prehliadalo, že Taliansko, Španielsko či Francúzsko neplnia maastrichtské kritériá alebo dostatočne nereformujú.

To je však debata včerajška. Teraz nikoho netrápia maastrichtské kritériá, keďže je zjavné, že na prekonanie veľkej krízy bude nevyhnutné aj veľké zadlžovanie.

Ale keby sa dodržiavali, tie krajiny by boli oveľa lepšie pripravené na problémy, ktorým dnes čelia.

Nerozbilo by EÚ, keby teraz žiadna masívna pomoc organizovaná Bruselom neprišla?

V extrémnej kríze, akú teraz zažívame, by sa to naozaj mohlo stať, preto aj ja sám s pomocou súhlasím, ale tá má mať rozumnú mieru, nie takúto extrémnu podobu.

Čo je tou rozumnou mierou – keby mal 750-miliardový balík polovičnú hodnotu? Či ešte menej?

Nemá zmysel to takto pitvať.

Len skúste vysvetliť, čo si máme pod vašimi slovami predstaviť.

Samozrejme, že by mala byť menej rozsiahla, no najmä by malo byť lepšie určené, ako sa budú tie peniaze využívať.

Povedali ste, že je to nebezpečná hra, ktorá hrozí rozpadom EÚ, v čom spočíva to nebezpečenstvo?

V tom, že jedného dňa prestanú investori veriť euru, lebo si pozrú mieru zadlženia južanských krajín. Tie teraz dostanú desiatky miliárd peňazí, ich ochota reformovať bude ešte nižšia. To je historická skúsenosť možno posledných 30 rokov. Jedného dňa si tak investori povedia, že tomu euru už neveria, alebo voliči severných krajín si povedia, že už nechcú financovať juh Európy. Nemeckí voliči majú teraz súhlasiť s o 40 percent vyšším odvodov do EÚ, no fúha…

Sám ste však povedali, že časť tých peňazí je nasmerovaná na reformy, ktoré môže Slovensko urobiť, to isté sa však týka aj Talianska.

Ale prosím vás.

Neveríte, že aj Taliani to môžu využiť na niečo zmysluplné, čo zefektívni fungovanie krajiny?

Jasné, že nie, kde by sa tam nabrali reformy? Úplne vylúčené. 

Sám ste však predtým hovorili, že táto pomoc má byť naviazaná aj na reformy.

Ale tie neboli. Naozaj veríte, že v takom Taliansku k ním dôjde?

Ak tá pomoc bude podmienená, niečo budú musieť spraviť.

Taliani sa tomu akurát zasmejú.

Ako sa z vášho pohľadu zmení EÚ, ak sa tento plán schváli?

Bude to jednak ďalší krôčik k dlhovej únii, ktorá je realitou už dnes, ale aj k tomu superštátu, ktorý bude mať vlastné príjmy. Tam bude porušený ďalší princíp „no taxation without representation“. To znamená, že nemôže byť zdaňovanie bez politickej reprezentácie.

V čom sa tento princíp poruší?

Napríklad v tom, že Európska komisia nie je reprezentatívnym orgánom. Nemeckých voličov sú desiatky miliónov a majú jedného komisára rovnako ako Malta, kde volia stovky tisíc ľudí. Plus títo voliči nerozhodujú o komisárovi priamo, ale robia to vlády.

Bude to jednak ďalší krôčik k dlhovej únii, ktorá je realitou už dnes, ale aj k tomu superštátu, ktorý bude mať vlastné príjmy.Zdieľať

O nejakej reprezentatívnosti typu, že tu máme Európsku komisiu, ktorá dostala od voličov mandát vyberať dane, sa nedá hovoriť. Nehovoriac o tom, že šéfku Európskej komisie, ktorá je najsilnejším hráčom, nevolil už vôbec nikto. Bola tu nejaká hra na spitzenkandidátov, ale potom sa za zatvorenými dverami dohodli Merkelová s Macronom a zrazu tu máme na čele komisie osobu, ktorá v Nemecku zlyhala ako ministerka obrany. Tú nielenže nikto nevolil, ale nebola ani k dispozícii.

Pohľad zvonku na vládnu koalíciu vyzerá tak, že tu máme expanzívnu stranu Sme rodina, stranu Za ľudí, ktorá rieši vnútorné problémy, a SaS zahĺbenú do svojich rezortov. Výsledkom toho je, že koalíciu lídrujú Igor Matovič s Borisom Kollárom. Zodpovedá to realite?

Nie. Vzťahy v koalícii sú korektné a nemôžem sa sťažovať na žiadne konkrétne porušenie dohody. Jasné je, že k nejakým nedorozumeniam dochádzalo, ale potrebovali sme čas, aby sme sa zohrali. V tomto vnímam pokrok a cítim vôľu dodržiavať dohody a základnú ochotu spolupracovať.

Hovoríte, že sme zahrabaní na ministerstvách. Je to tak, ja som zahrabaný na ministerstve a venujem tomu prakticky všetok svoj čas. Ale stojí mi to zato. Je to veľa fascinujúcej roboty, pri ktorej vidím reálne výsledky.

Ste však aj lídrom strany a konflikt s Igorom Matovičom vám v niečom aj vyhovoval. Počas koronakrízy ste sa mohli profilovať ako strana otvárania, čo časť verejnosti kvitovala. V ostatnom čase ste v koalícii akoby stratili jasnejšiu identitu.

Takéto diskusie rád prenechám politológom. Skutočnosť je taká, že k ekonomickým veciam sa, samozrejme, aktívne vyjadrujem a budem tak robiť ďalej. S Igorom Matovičom sme v niečom mali odlišné názory. Ja som niektoré veci vnímal viac ekonomicky, on skôr zohľadňoval zdravotnícke hľadiská. To sa skončilo a teraz nemám dôvod vyjadrovať sa k neekonomickým veciam.

To, v akej podobe budú otvorené školy, aké budú kontroly na hraniciach, ako bude vyzerať domáca karanténa, nech riešia príslušní ministri. Ekonomiky sa to priamo netýka.

Ale sú tu aj politické témy, ako napríklad obsadzovanie prednostov okresných úradov. To vás ako predsedu koaličnej strany nezaujíma?

Opakovane som sa k tomu vyjadril. OĽaNO má na obsadenie týchto miest nárok. Nie je dôvod o tom viac filozofovať. Na koaličnej rade sme urobili dohodu, že ak strana menuje na nejaký rezort ministra, má právo na obsadenie všetkých pozícií, ktoré spadajú pod toto ministerstvo.

Nesúvisí tá vaša zmierlivosť aj s tým, že Igor Matovič vám dal voľnú ruku pri nomináciách v desiatkach štátnych firiem, ktoré spadajú pod vaše ministerstvo? Niekde síce prebiehajú výberové konania, ale vieme, že občas ide o tak trochu formálnu záležitosť.

Viete čo, práve teraz prebieha výberové konanie na šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, môžete si tam ísť sadnúť. Prebieha to úplne korektne. Nie všade bolo výberové konanie, niekde som si dal ľudí, ktorých som tam chcel mať.

Ale je to teda dôvod, prečo nemáte problém s tým, že minister vnútra a OĽaNO si vyberú prednostov?

Jasné. Ja preberám politickú zodpovednosť za to, čo sa deje v rezorte hospodárstva. Roman Mikulec a následne Igor Matovič preberajú politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na ministerstve vnútra. Nech tie okresné úrady obsadia, keď niekde vznikne problém, budem sa ministra pýtať.

V minulosti sa posty prednostov okresných úradov rozdeľovali na základe dohody pomerne medzi všetky koaličné strany.

Bolo to zle.

V čom?

V tom, že nikdy nebolo jasné, kto komu zodpovedá.

Ale však vždy bolo jasné, kto je čí nominant.

Nebolo to vždy zrejmé. Nejako to síce vždy vyliezlo na povrch, ale všetci sa tvárili, že sa nič nedeje. Keď som v roku 2010 pri nejakom probléme hovoril, že toto je predsa niekoho nominant, tak sa všetci tvárili, že s tým nič nemajú, a odvolávali sa na výberové konanie. Nakoniec nebol nikto zodpovedný za nič. Teraz mi to je oveľa milšie.

Roman Mikulec a následne Igor Matovič preberajú politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na ministerstve vnútra. Zdieľať

Keď niekto v nejakom okresnom meste niečo vyvedie, presne viem, koho sa mám pýtať. Romana Mikulca alebo Igora Matoviča. Oni zase vedia, za kým majú ísť, keď bude problém v mojom rezorte.

Hovoríte, že sa nechcete starať do vecí, ktoré majú riešiť iní, napríklad režim na hraniciach. Mali sme tu však aj situácie, že o niektorých dôležitých politických otázkach rozhodovala expertokracia tvorená hygienikmi a epidemiológmi a premiér sa tým hájil aj v súboji s niektorými vašimi námietkami. Prednedávnom sa vo veľkom spúšťala inteligentná karanténa, ktorá však fungovala iba chvíľu. Teraz už nie je, pričom najväčším rizikom v súvislosti s epidémiou je práve import zo zahraničia. Situácia sa môže zhoršiť a opäť vznikne tlak na zatváranie, ktoré postihne aj ekonomiku. To pre vás nie je dôvod na väčšie politické angažovanie?

Ale veď my o tom na koaličnej rade diskutujeme, moja poradkyňa Jana Kiššová chodí pravidelne na krízový štáb, kde sa to rieši. Len teraz nemám žiaden dôvod sa vymedzovať voči mojim koaličným partnerom a súťažiť s nimi. Verejne som sa vyjadroval aj s vedomím, že to povedie ku konfliktom, keď išlo o niečo, za čo mám zodpovedať. To boli predajne, reštaurácie, nájmy. Ale to už je vyriešené. Nemám dôvod do všetkého rýpať.

SaS však politicky zodpovedá aj za ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v tomto má nejakú pozíciu.

Ivan Korčok je jeden z najlepších ľudí, akých sme na tomto poste mali. Je to dostatočný profík na to, aby vedel, čo má robiť. Ponuku stať sa ministrom som mu dal s tým, že pri riadení rezortu bude mať absolútne voľné ruky. Dohodli sme si základné mantinely, že sme proti väčšej federalizácii EÚ a nechceme na Slovensku cudzie vojenské jednotky. Ale okrem toho je riadenie rezortu jeho záležitosťou.

O režime na hraniciach, ktorý je kľúčový z hľadiska epidemiologickej stability, ste sa s ním bavili?

Ale veď on to rieši. Na vláde, kde to vidím, a potom aj na bilaterálnych stretnutiach. Keď chcete vedieť detaily, obráťte sa na neho. Naozaj je fyzické nemožné, aby som riešil všetko. To by môj deň musel mať päťdesiat hodín.

Vy ste boli zástancom rýchlejšieho uvoľňovania, ku ktorému nakoniec aj prišlo.

Keby som mlčal, tak by k nemu prišlo neskôr.

Nie je to však teraz v otázke hraníc až príliš uvoľnené?

Tam treba zaviesť špeciálny režim, ale na to sú tu lepší odborníci. Môj osobný a laický názor je, že by sa mali testovať prinajmenšom cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko. Mali by odovzdať kontaktné údaje, aby sme ich pri pozitívnom výsledku vedeli rýchlo vyhľadať a stiahnuť z obehu. Keď mi však na to minister vnútra povie, že to je technicky veľmi náročné, musím to rešpektovať.

Ja o tom nerozhodujem ani nemám ambíciu sa do všetkého montovať. Zároveň verím, že ministri vnútra, zdravotníctva a krízový štáb majú veci pod kontrolou.

Keď ste pred niekoľkými týždňami mali prestrelky s Igorom Matovičom, tak ste vyhlásili, že z tejto vlády neodídete. Bola to z vašej strany dobrá taktika, nezúžili ste si tým príliš priestor v prípade budúcich konfliktov?

Možno som si ho zúžil, ale nevadí mi to. Okrem toho hovoríte o prestrelkách. Žiadne neboli.

Ale boli, možno by sa dalo použiť aj silnejšie slovo.

Povedzte mi konkrétne.

Asi vám netreba opakovať slová premiéra na vašu adresu ani vám pripomínať vaše video o zápchach spred Veľkej noci, čo bol útok na vlastnú vládu aj premiéra.

Veď na tých cestách bola aj katastrofa, k tomu som sa musel vyjadriť. Ale povedzte mi nejaký osobný útok z mojej strany. Nielen na premiéra, ale aj na ktoréhokoľvek koaličného partnera, nič také nenájdete. Tú otázku by ste mali preformulovať. Nezačali sa prestrelky, ale osobné útoky Igora Matoviča na moju adresu. Na to, aký mal k tomu dôvod, sa pýtajte jeho. Mne išlo o to, aby sa otvorili predajne. To sa podarilo.

Asi však existujú dôvody, pre ktoré by ste odišli z koalície.

Nevidím ich, pretože vnímam, že ostatní koaliční partneri chápu, že sme spoločne na jednej lodi. Pokiaľ ide o kvalitu vzťahov, tak je to neporovnateľne iná situácia, než bola v roku 2010.

Tento kabinet získal kvôli niektorým témam v liberálnejších médiách imidž konzervatívnej vlády. Konkrétne voľné nedele sú témou, na ktorú máte iný názor ako Igor Matovič. Viete si v tejto veci predstaviť nejaký typ kompromisu?

Veľmi ma prekvapuje, kde takí inteligentní a súdni ľudia ako vy berú to presvedčenie zakazovať mi ísť si v nedeľu kúpiť teplé rožky. Lebo mne by v živote nenapadlo vám prikazovať niečo robiť alebo nerobiť.

Beriete nakupovanie v nedeľu ako základné ľudské právo?

Vysvetlite mi, čo je vás do toho, čo v nedeľu robím? Z akého titulu beriete túto nadradenosť nad ostatnými ľuďmi?

To nie je nadradenosť. Štát reguluje veľa vecí a nikto nehovorí o nadradenosti, je to celkom legitímna politická otázka.

Veď nechoďte do tých obchodov. Máme tu sedemdesiat percent ľudí, ktorí hovoria, že sú veriaci. Keby nechodili v nedeľu do obchodov, tak sa reťazcom neoplatí ich mať otvorené. Áno, štát reguluje, ale pozrite si moje výroky alebo skutky a nájdite, kde by som pretláčal niečo, čo by iných ľudí obmedzovalo.

Aj my sme sa mohli pýtať, kde sa vo vás berie nadradenosť, keď vlastne žiadate, aby sme všetci boli ekonomickí liberáli.

Kedy som niečo také žiadal?

Keď spochybňujete našu súdnosť, lebo máme iný pohľad na voľnú nedeľu.

Ja len ostro protestujem proti vašej nadradenosti mi niečo zakazovať.

Debata sa vedie o istých prevádzkach.

Ja chcem chodiť práve do tých prevádzok, ktoré chcete zakázať.

Ale to celé sa nekončí len vaším záujmom kúpiť si teplé rožky v hypermarkete akurát v nedeľu, sú tu aj ľudia, ktorí tam pracujú a napokon sú tu aj samotné reťazce, ktoré hovoria, že s voľnou nedeľou pre všetkých nemajú problém.

Však nech zavrú, nikto im neprikazuje mať otvorené.

Vidíme, že je teda úplne zbytočné pýtať sa, či ste v tejto veci ochotný pristúpiť na kompromis. Opýtame sa preto inak: ak by vás v tejto veci v koalícii prehlasovali, bol by to pre SaS dôvod na odchod?

Nebudem teraz riešiť hypotetické otázky. Dal som vám dostatočne jasnú odpoveď.

 

Foto: Andrej Lojan

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0