Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ekológia Spoločnosť
23. jún 2020

Muráň

Práca alebo príroda?

O osud Muránskej planiny sa sporia nielen lesníci a miestni obyvatelia s ochranármi, ale aj politici vládnej koalície.

Práca alebo príroda?

FOTO TASR – Jakub Kotian

Gemer, kde sa Muránska planina nachádza, patrí medzi najchudobnejšie oblasti Slovenska. Pracovnými miestami neoplýva, medzi najväčších zamestnávateľov patria úrady a lesy.

Zonácia Národného parku Muránska planina podľa miestnych výrazne zasiahne do lokálnej ekonomiky. Bezzásahové pásmo sa má rozšíriť na 50 percent územia, s možnosťou budúceho rozšírenia o ďalších 24 percent. V bezzásahovom pásme je vylúčené akékoľvek hospodárenie s lesom či pôdou.

Miestni obyvatelia sa obávajú straty pracovných príležitostí a vedeniu národného parku vyčítajú, že o návrhu zonácie s nimi nerokovali.

Kollár a Budaj

Situáciu využíva aj predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý vyhlásil, že pokračovanie zonácie tak, ako je naplánovaná, chce zablokovať. „Tento proces musíme okamžite zastaviť a sadnúť si za rokovací stôl s tými ľuďmi,“ povedal Kollár minulý týždeň. Proti samotnej zonácii však nie je, no mala by byť podľa neho postupná.

Minister životného prostredia Ján Budaj však Borisovi Kollárovi odkazuje, aby si opäť prečítal programové vyhlásenie vlády, za ktoré hlasovali aj poslanci Kollárovej strany Sme rodina. Vláda sa podľa Budaja teda zaviazala, že 50 percent všetkých národných parkov bude v bezzásahovom pásme.

„Mnohé národné parky boli vyhlásené iba administratívne, ľudia od toho čakali viac. Zonácia za každej vlády sa skončila v slepej uličke a ja verím, že aj pán Kollár pomôže, aby to tentoraz tak nebolo,“ vyhlásil Budaj. Napríklad o zonácii Vysokých Tatier sa diskutuje už takmer dve desaťročia.

Diskusiu, tak ako ju navrhuje Boris Kollár, Ján Budaj neodmieta. Minister sa bude zaoberať aj petíciou, ktorú podpísalo zhruba 7-tisíc miestnych ľudí, ktorí navrhovanú zonáciu odmietajú.

Petičný výbor argumentuje udržaním zamestnanosti. Tvrdí, že v okresoch, kam Muránska planina zasahuje, sa po zonácii enormne zvýši nezamestnanosť.

„Žijeme v regióne s počtom takmer 34 500 občanov, z ktorých časť našla uplatnenie v lesnom hospodárstve, drevospracujúcom priemysle a iných oblastiach, ktoré ich priamo alebo nepriamo podporujú. Sme presvedčení, že navrhovaný zámer a návrh programu starostlivosti, ktorými sa navrhuje zásadné rozšírenie bezzásahového režimu na úkor dnešných hospodárskych lesov, spôsobí okamžité zvýšenie nezamestnanosti,“ napísal výbor.

Ochranári

Riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina Milan Boroš argumentuje zákonom. Od 1. januára 2020 totiž platí, že národným parkom môže byť len územie, kde na minimálne 50 percentách výmery platí bezzásahový režim.

Podľa Milana Boroša až 93 percent dotknutej výmery je v majetku štátnych lesov, teda ide o štátne pozemky. Ďalšie 4 percentá dali podľa neho neštátni vlastníci k dispozícii národnému parku dobrovoľne a len zvyšné tri percentá sa priamo dotýkajú súkromných vlastníkov.

Milan Boroš priznáva, že o súčasnom návrhu Správa národného parku s nikým nerokovala. Hovorí, že ju pripravovali v časovej tiesni.

„Zónujeme už od roku 2015. Minulý rok v auguste sme ukončili zonačný proces, ktorý sme začali v roku 2015 zbieraním údajov v teréne, a návrh sme odovzdali na ministerstve životného prostredia. Tým sme si úlohu splnili,“ povedal Boroš pre Postoj.

Vlani na konci septembra ich však pozvali na ministerstvo životného prostredia opäť. Rezort totiž pripravoval zmenu zákona, ktorá určila za národný park práve územie s 50-percentným bezzásahovým pásmom. Správa Národného parku tak musela vytvoriť nový návrh zonácie, na čo mala podľa Milana Boroša len pár mesiacov.

„Druhý návrh zonácie sme neprerokovali s nikým, to je pravda,“ priznáva Milan Boroš. „Avšak treba povedať to, že zmeny oproti pôvodnému návrhu sa najviac týkajú štátnych lesov – teda pozemkov vo vlastníctve štátu. Až 93 percent bezzásahového pásma.“

Druhý návrh zonácie postavila Správa Národného parku Muránska planina na programe záchrany hlucháňa hôrneho, vysvetľuje Boroš. Územie jeho výskytu prekryli s územím národného parku a z výsledku navrhli novú zonáciu.

Inzercia

Muránske plemeno koňa norik muránsky – FOTO TASR – Branislav Caban

Muránčania sa boja o prácu

S navrhnutou podobou zonácie nesúhlasia miestni obyvatelia. Starosta obce Muráň Roman Goldschmidt pre Postoj hovorí, že dôvodom je najmä obava o to, že ľudia prídu o prácu, ktorú majú v lese. So samotnou myšlienkou zonácie však problém nemá.

„Boli nejaké rokovania, ale tam sa debatovalo o rozšírení bezzásahového pásma zo 14 na 17 alebo 18 percent – s tým nemáme absolútne žiaden problém ani 20 alebo 22 percent by sme nemali problém. Ale 50 percent v prvej fáze s možnosťou rozšírenia na 74 percent územia, s tým nesúhlasíme,“ vysvetľuje Goldschmidt.

Roman Goldschmidt hovorí, že prospech má obec a jej obyvatelia hlavne z hospodárenia v lese, o čo pri navrhovanej zonácii prídu. Len na dani z nehnuteľností získava Muráň od lesov 100-tisíc eur ročne, čo je pre obec v tomto regióne mimoriadne zaujímavá suma.

Miestny turistický ruch je podľa starostu Muráňa v podstate len jednodňový. Ľudia si prídu pozrieť Muránsky hrad, kúpia si miestne muránske buchty a to je podľa Romana Goldschmidta všetko.

Správe Národného parku zazlieva Roman Goldschmidt aj to, že sa podľa neho nijako nepodieľa na rozvoji cestovného ruchu, ktorý by mal byť po utlmení hospodárenia v lesoch zdrojom obživy miestnych ľudí.

„V Muráni je informačné stredisko Správy národného parku, ktoré je 9 mesiacov v roku zatvorené, povedzte mi, je to normálne? A v začiatkoch, keď sa to rozbiehalo, obec platila chlapov, ktorí tam boli, mali sme s nimi uzatvorené dohody a my sme tých ľudí platili, aby aspoň aké-také informácie tým turistom dali,“ hovorí pre Postoj muránsky starosta.

Národný park podľa neho nesúhlasil ani s tým, aby obec vybudovala náučný chodník v Javorníkovej doline, s tým, že by samospráva platila aj sprievodcov.

Národné alebo zábavné parky?

Milan Boroš oponuje. Chce sa však vyhnúť takému rozvoju cestovného ruchu, aký nastal vo Vysokých a Nízkych Tatrách, kde sa z mnohých lokalít stali v podstate zábavné parky. Aj v piatom stupni ochrany – teda v bezzásahovom pásme – sa dajú budovať turistické a náučné chodníky či cyklotrasy. Na turizmus by sa mohlo využívať aj miestne plemeno koňa – norik muránsky.

Rozvoj nového typu turizmu je pre Muránsku planinu podľa Boroša šanca, ako sa nielen odlíšiť od iných národných parkov, ale zároveň aj zachovať pôvodný charakter krajiny.

Argumentuje napríklad svojimi skúsenosťami zo Šumavy, kde sa po zonácii národný park stal jedným z najväčších zamestnávateľov a nahradil tak dovtedajšiu obživu z hospodárenia s lesom.

A ak je väčšina územia, ktorá má byť bezzásahovým pásmom vo vlastníctve štátu, štát sa musí podľa Boroša rozhodnúť, či chce mať na tomto jedinečnom území národný park alebo zarábať na ťažbe dreva.


 

Odporúčame