Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Komentáre a názory
19. máj 2020

Matovičova vláda

Slovensko obchádza strašidlo „kresťanského štátu“

Medzi progresívnou úzkosťou a komunikačnou ťarbavosťou vládnej koalície.

Slovensko obchádza strašidlo „kresťanského štátu“

Vlajka asi jediného skutočného „cirkevného štátu“ – Vatikánu. FOTO TASR/AP

„Farská republika“, „druhý Vatikán“, „teokracia“ či „cirkevný“, prípadne „kresťanský štát“: Na tieto pojmy môžete naraziť, ak na sociálnych sieťach občas zakopnete o komentáre z ľavicovo-liberálneho názorového prostredia.

Všetko toto nám vraj hrozí zo strany vládnej koalície pod vedením Igora Matoviča. Presnejšie, od jej konzervatívnej časti.  

K premene Slovenska na „teokraciu“ stačí podľa týchto hlasov málo. Napríklad obmedzenie nedeľného predaja alebo akýkoľvek návrh, ktorý by posilnil postavenie nenarodeného života a zmenšil by priestor pre vykonávanie interrupcií.

Byť takou „teokraciou“ ako Rakúsko

Pritom takto postavená debata je absurdná. O kladoch a záporoch nedeľného predaja sa akiste dá diskutovať, no sotva by jeho obmedzenie premenilo Slovensko na „cirkevný štát“.

Rovnako ako nie sú „cirkevnými štátmi“ Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko, kde (až na výnimky) majú v nedeľu obchody zatvorené. Navyše, aj niektoré ekonomicky liberálne krajiny ako USA alebo Holandsko delegujú reguláciu predaja na svoje nižšie správne či samosprávne jednotky, takže tam v jednotlivých lokalitách možno naraziť v nedeľu na zatvorené obchody, hoci nejde o výsledok plošného celonárodného zákazu.

Voľná nedeľa sa najčastejšie považuje za čosi, čo vyplýva z kresťanského kultúrneho dedičstva Európy. Svoje argumenty však pre ňu majú aj odborári.

Slovensko počas pandémie prechádza experimentom s obchodmi, ktoré sú v nedeľu zatvorené. Výsledky tejto skúsenosti by mali vplývať aj na rozhodnutie, či s tým pokračovať, alebo nie. Prípadne, v akej podobe.

Interrupcie bez prerušenia

Potraty sú podstatne emocionálnejšou témou. No aj tu bola debata posledných týždňov bizarná. Vznikol mediálny dojem, že ministerstvo zdravotníctva chce pandémiu využiť, aby potraty zastavilo.

Avšak v Postoji sme si urobili diskrétny nereprezentatívny prieskum medzi lekármi v niektorých zdravotníckych zariadeniach. Potraty na požiadanie sa na Slovensku počas koronakrízy stále vykonávali. Navzdory debate medzi ombudsmankou a ministerstvom zdravotníctva o tom, či ide o odkladný alebo neodkladný zákrok.

Inzercia

Ľavicovo-liberálne prostredie sa snaží spor o potraty vykresľovať ako úsilie „náboženských fanatikov“ či „fundamentalistov“ obmedziť ľudské práva žien. V skutočnosti ide o spor dvoch ľudských práv: práva na život nenarodenej ľudskej bytosti a práva ženy podstúpiť potrat.  

Hoci väčšia časť odporcov potratov zrejme pochádza z kresťanského prostredia, nejde nevyhnutne o náboženský problém a odporcovia potratov sa nachádzajú aj medzi neveriacimi. Napokon, položte si otázku, kedy ste naposledy počuli proliferov argumentovať proti potratom štýlom „zjavil mi to Duch Svätý“ alebo „v Biblii sa píše, že“.

Je to v prvom rade racionálny spor o to, kedy sa začína ľudský život (od počatia, od narodenia, niekde medzi tým). A tiež, odkedy si zaslúži ochranu práva.

Pokiaľ ide o väčšinové zastúpenie kresťanov medzi prolifermi, kontroverzie okolo potratov sa dajú historicky prirovnať k boju proti otrokárstvu vo Veľkej Británii na prelome 18. a 19. storočia. Aj nositeľmi toho zápasu boli prevažne evanjelikálni kresťania, oslovení vtedy prebiehajúcim náboženským prebudením, a ich vodca William Wilberforce. To však neznamená, že na nesúhlase s otrokárstvom je niečo výlučne náboženské. Ani nič, pre čo by odporcom otrokárstva nemohol byť tiež neveriaci. A podobne je to aj s nesúhlasom s potratmi... 

Trpezlivejšie vysvetľovať

Hystéria okolo údajnej snahy časti koaličných poslancov zavádzať na Slovensku „náboženský štát“ je pre vládnu koalíciu nepríjemná, lebo ju môže časom destabilizovať. Liberálnejší členovia vládnych strán vrátane OĽaNO môžu zacítiť príležitosť politicky rásť prostredníctvom vymedzovania sa voči akýmkoľvek konzervatívnym návrhom.

Aj preto, aby sa predchádzalo podobným situáciám a tiež virtuálnym mediálnym hystériám, by malo vedenie vládnej koalície vrátane jednotlivých ministrov jasnejšie komunikovať svoje postoje a zámery.

Zavedenie „teokracie“ na Slovensku naozaj nehrozí. Ani zo strany tejto vládnej koalície nikdy nehrozilo. 

Odporúčame