Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. 03. 2020, 06:36

V nedeľu už nenakúpime. A nezvykneme si na to?

Po rozhodnutí vlády ostanú napokon v čase pandémie zatvorené aj obchody s potravinami, drogérie, trafiky. Dobrá vec.
V nedeľu už nenakúpime. A nezvykneme si na to?

FOTO TASR – Roman Hanc

Kedysi pred piatimi rokmi sme s kolegom zisťovali, či sa ľudia v tejto krajine ešte nenabažili dosť nakupovania a či by zvládli zatvorenie obchodov v nedeľu. A či by nebolo vhodné použiť model, aký napríklad ľudia z Bratislavy dôverne poznajú z Rakúska. V nedeľu sa nenakupuje.

Vtedy pred piatimi rokmi boli za zákaz nedeľného predaja odborári. „V čase, keď máme takmer všetci doma chladničky, mrazničky, predlžuje sa trvácnosť potravín, zvládneme podľa nej jeden deň aj bez otvorených obchodov,“ povedala nám vtedy šéfka odborového zväzu obchodu. Aj predstaviteľ COOP Jednoty Martin Katriak bol presvedčený, že nie je potrebné, aby mali otvorené sedem dní v týždni. Skonštatoval: „V obchode pracuje cca 300-tisíc zamestnancov, z ktorých 85 percent sú ženy a z nich 70 percent sú matky s deťmi.“ Jeho oponenti však tvrdili, že v obchode robí veľa ľudí, ktorí nemajú rodiny, sú osamelí a tak sú radi v práci cez víkend.

Cez víkend sme uvoľnenejší, prechádzame sa po obchode a máme väčšiu ochotu míňať len tak. Zdieľať

Vtedajší hovorca Tesca však priznal dôležitú vec, pre ktorú si obchodníci tak cenia víkendy. Cez pracovný týždeň totiž nakupujeme zväčša racionálne, ale cez víkend sme uvoľnenejší, prechádzame sa po obchode a máme väčšiu ochotu míňať len tak, urobiť si radosť a kúpiť aj veci, ktoré nutne nepotrebujeme.

Pred tými piatimi rokmi bolo jasné, že silná vôľa po zatvorení obchodov v nedeľu tu nebola. Zákazníci by to neprijali a ani silné zahraničné reťazce, ktoré v tom čase nemali problém s pracovnou silou a nemali na ňu ešte ani zvýšené náklady za nedeľnú prácu.

Slovensko však – napríklad v porovnaní s Českom – vcelku ústretovo prijalo zatvorenie obchodov počas sviatkov. Do roku 2008 sa totiž mohlo veselo nakupovať aj počas najväčších sviatkov.

V Bratislave každý vie, že na nákupy sa do Rakúska v nedeľu nechodí Zdieľať

Doba sa posunula. Sme možno trochu iní ako pred piatimi rokmi, veď kto vtedy počul o nejakom minimalizme? O hnutí zero waste? Kritika konzumnej spoločnosti bola menej silná, ekologickejší spôsob života nebol ešte až taký preferovaný. A možno sa ani nechodilo tak masovo nakupovať do susedného Rakúska, ako to dnes vidíme v Bratislave. Každý pritom vie, že na nákupy sa do Rakúska v nedeľu nechodí, a nejako sme sa s tým zžili. Nemáme pocit, že by práve pre zákaz nedeľného predaja mali Rakúšania ekonomické problémy či menšiu kvalitu životu.

Pred tými piatimi rokmi sme sa na nedeľné nakupovanie pýtali aj nášho rakúskeho kolegu Martina Leidenfrosta. Ten opísal, ako vyrástol v rakúskom „socíku“, kde ešte v 80-tych rokoch platil železný zákon – obchody boli zatvorené cez obed a bez výnimky po 18. hodine. A keď sa v sobotu na poludnie stiahli rolety na výkladoch, vydržalo to tak celý deň a pol. Až vstup do EÚ v roku 1995 vytvoril aj v Rakúsku tlak na liberalizáciu. Ale predaj v nedeľu sa nezaviedol ani vtedy. Martin Leidenfrost spomínal, ako kedysi v roku 2004 vodieval svojich rakúskych priateľov po nociach do bratislavských hypermarketov a užíval si ich „detsky začudované pohľady“. Ale potom to prestal robiť a začal rozmýšľať, či je naozaj také dobré „viesť život otroka“.

Aj v Rakúsku je však stály tlak na „flexibilnejšiu“ pracovnú dobu obchodov. Zväz priemyslu Rakúska, Zväz hotelierov a tamojšie obchodné komory sa usilujú o to, aby štát rozšíril otváracie hodiny v obchodoch aj na nedeľu. Sťažujú sa na silnú konkurenciu obchodov v blízkych prihraničných oblastiach v Maďarsku, Slovinsku, Taliansku aj na Slovensku. Zákaz nedeľného predaja však úspešne obraňuje rakúska Aliancia za voľnú nedeľu. Tá si dala urobiť vlani na prelome augusta a septembra prieskum a zistila, že šesť z desiatich Rakúšanov chce bezpodmienečne zachovať nedeľu ako spoločný voľný čas a nie sú pripravení v nedeľu pravidelne pracovať.

Pritom voľná nedeľa nie je agenda, ktorá je blízka iba kotlebovcom – aj v sekulárnom prostredí má svojich priaznivcov. Zdieľať

Aj na Slovensku funguje podobný lobistický spolok s názvom Aliancia za nedeľu. No keď sa človek zatúla na jeho webové stránky a nie je práve voličom Mariána Kotlebu, rýchlo z nich vycúva. Hneď mu udrie do očí plagát k 80. výročiu vzniku I. Slovenskej republiky aj veľký portrét Jozefa Tisa. Aliancia zároveň na stránke ďakuje poslankyni za Ľudovú stranu Naše Slovensko MUDr. Natálii Grausovej „za jej obetavú pomoc pri spracovaní petičných hárkov na predloženie do NRSR“. Išlo o iniciatívu z roku 2017, teda o petíciu na podporu ochrany voľnej nedele. Návrh vytvorila a predkladala Kotlebova strana.

Pritom tak ako interrupcie ani voľná nedeľa nie je agenda, ktorá je blízka iba kotlebovcom. Dokonca nie je to ani téma, ktorá by bola blízka výlučne veriacim ľuďom. Aj v sekulárnom prostredí je nemálo ľudí, ktorí by boli za to, aby sa v nedeľu nenakupovalo. Ale keď za to bude bojovať Marián Kotleba, radšej sa k tomuto svojmu postoju ani nebudú verejne hlásiť. Navyše, keď sa k nim pridá Ficov Smer,  je vymaľované.

Pred poslednými voľbami sa pritom úplne jednoznačne za zachovanie nedeľného predaja postavila iba Sulíkova SaS. Za rozšírenie zákazu predaja na všetky nedele boli jednoznačne kotlebovci a Smer. Opatrnejší postoj naznačili matovičovci: „Rozšírenie zákazu predaja na nedele by sme podporili po širokej verejnej diskusii. Dovtedy sme presvedčení, že treba využiť prirodzenú trhovú reguláciu nedeľného predaja cez povinné príplatky za nedeľnú prácu.“ No pred tromi rokmi práve Igor Matovič navrhol nedeľný zákaz predaja v parlamentnej rozprave k návrhu zákona, ktorý zakazoval maloobchodný predaj cez všetky sviatky.

Pandémia môže byť časom na pozitívne zmeny v našich prístupoch k životu. Zdieľať

Je možné, že práve čas pandémie je príležitosťou uvažovať nad niektorými zmenami v našom správaní, životnom štýle, v spôsobe fungovania.  
Možno sa na tému nedeľného zákazu predaja začneme po návrate k normálnemu životu po koronavíruse pozerať trochu inak. Najmä keď si tento stav vyskúšame nasledujúce týždne či mesiace. Je možné, že v júni to už budeme brať ako úplnú samozrejmosť.

A vôbec to nebudeme vnímať len ako Kotlebovu agendu či ako obmedzovanie svojho práva nakupovať. Môžeme to vnímať ako právo na trochu inú nedeľu, ku ktorej nepatrí nakupovanie.

Pandémia môže byť časom na pozitívne zmeny v našich prístupoch k životu. Keď sme pred piatimi rokmi uvažovali o tejto téme, bolo zjavné, že tu nie je žiadny silný popud k takejto zmene a zákazníci by to brali zväčša len ako obmedzenie svojich ľudských práv. Ale Martin Leidenfrost už vtedy o Slovensku, karpatskom tigrovi, poznamenal, že nedeľa bez nákupov by mohla byť začiatkom v zmene jeho správania. „Nech si tá štvaná mačkovitá šelma vydýchne aspoň na siedmy deň.“
 

Odporúčame