To, čo hovorí Matovič, dáva z Česka zmysel

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
To, čo hovorí Matovič, dáva z Česka zmysel

FOTO TASR – Jakub Kotian

Nového slovenského premiéra by som nevolil. Ale nemôžem nevidieť, že sa zjavne od 1. marca snaží urobiť čiaru za svojou minulosťou.

Nie, výsledky slovenských volieb skutočne nevzbudili v Česku nadšenie. Vyhral „totálny politický exot“ (napísal komentátor Daniel Kaiser na Echo24.cz), v slovenskom parlamente bude „menej hlasov rozumu a viac katolíctva“ (diplomat a bývalý veľvyslanec vo Francúzsku Petr Janyška na Aktualne.cz), zloženie novej koalície je „nebezpečné“, pretože najväčšiu silu v nej majú „dve populistické hnutia ovládané svojimi lídrami“ (bývalý český šéfredaktor denníka Pravda Petr Šabata na webe Českého rozhlasu).

Ani ja by som Igora Matoviča nevolil. Mám mu za zlé skryté nahrávania: je to metóda oprávnená proti zločincom, nie proti kolegom. Kto nahráva, prisvojuje si neprimeranú moc nad iným človekom; nie nadarmo ju smie aj v trestných veciach použiť za striktných podmienok len ten, komu to schváli sudca.

Ale budúci premiér sa zjavne snaží od 1. marca urobiť čiaru za svojou minulosťou. A treba dodať, že to, čo hovorí, dáva z Česka zmysel.

300 miliónov eur navyše

Igor Matovič v rozhovore pre Aktuality.sk na otázku, odkiaľ naplní štátnu pokladnicu, povedal, že z boja proti daňovým únikom. Odvolával sa v tejto súvislosti na Česko: „Andrej Babiš presadil takzvané reverse charge. (...) Len toto môže Slovensku priniesť 300 až 500 miliónov eur. (...) Babiš si to vyšliapal a od tohto roku to nasadzujú v Českej republike.“

Drobná korekcia: Nie, v Česku to od tohto roku nenasadzujú – teda nie v plošnej podobe, ako si to po piatich rokoch rokovaní v Európskej únii vybojoval český premiér. (Keby Igor Matovič neveril, sám Andrej Babiš uviedol, že tento rok novinku zavádzať nebude. Európska komisia mu povolila výnimku do polovice roku 2022 a on zatiaľ nemá pripravené daňové zákony.) Reverse charge je opatrenie, keď sa povinnosť predávajúceho priznať a zaplatiť DPH prenáša na koncového kupujúceho: dnes sa v Česku používa pri nákupoch zlata, stavebných prácach alebo telekomunikačných službách.

Babiš ju chcel rozšíriť plošne, kvôli daňovým únikom pri cezhraničných obchodoch, keď tovar obehne v kolotoči mnohých firiem a povinnosť odviesť daň sa prehodí na bieleho koňa (odtiaľ názov kolotočové či karuselové podvody).

Ale Matovič má pravdu v tom, že Česko skutočne zlepšilo výber daní a že Slovensko má v tomto smere čo doháňať. Najlepšie to opisuje pravidelná správa Európskej komisie o tzv. VAT gap, teda „medzere“ medzi tým, koľko by sa podľa stavu ekonomiky malo vyberať na DPH a koľko sa reálne vyberie. Táto medzera sa uvádza v chýbajúcom percente z ideálneho výberu, pričom Česko ju medzi rokmi 2012 a 2017 znížilo zo 17 na 12 percent, čo je už na úrovni Belgicka (Nemecko má 10 %, takmer dokonalý výber DPH má len Švédsko s 1,5 % a Luxembursko s 0,7 %).

Slovensko patrí k najhorším s chýbajúcimi 23 percentami: keby sa dokázalo cez noc stať Švédskom a vybrať tuto chýbajúce DPH, získalo by rýdzo teoreticky 1,7 miliardy eur.

Ako to Česi dosiahli? Nepríjemnou byrokraciou: kontrolnými hláseniami o všetkých operáciách s DPH a elektronickou evidenciou tržieb. A tiež – o čom české ministerstvo financií príliš nehovorilo – prémiami pre daňových úradníkov, ktorí odhalia úniky (či už skutočné alebo domnelé).

Česká opozícia kritizuje Babiša za zbytočné škrtenie malých podnikateľov a zatváranie vidieckych krčiem; Babiš to považuje za zanedbateľné vedľajšie straty v záujme lepšieho výberu daní. Tento spor rozsúdil Najvyšší kontrolný úrad (v Česku veľmi rešpektovaná inštitúcia), podľa ktorého sa o vyššie daňové výnosy zaslúžil hlavne ekonomický rast, spotreba domácností a nízka nezamestnanosť.

Menšiu zásluhu však majú aj Babišove sprísnenia, ktoré podľa opatrného odhadu NKÚ priniesli navyše 2 – 10 miliárd korún, teda 77 – 390 miliónov eur. Ale za cenu toho, že priemerná lehota pre splnenie daňových povinností sa v Česku predĺžila na 230 hodín, pričom priemer EÚ je 161 hodín.

Matovičov odhad dodatočného výnosu 300 – 500 miliónov eur teda nie je úplný úlet. Slovensko by dôraznejším výberom daní mohlo získať viac, no bolo by to za cenu veľkej nepopularity a zatvárania menších firiem, keď ľavicová opozícia bude možno vládu paradoxne označovať za antibiznisovú.

Nenahradiť jednu rodinu druhou

Rovnako tak dávajú zmysel jeho plány v súdnictve: previerky sudcov a personálne zmeny. Opäť to nesie veľké riziká, pretože musí odolať pokušeniu podmaniť si justíciu a obsadiť ju vládnymi ľuďmi. Ale Slovensko skutočne viac ako iné krajiny EÚ trpí extrémnou nedôverou v justíciu, podľa Eurobarometra je dokonca druhá najnižšia. Súdnictvo je prerastené rodinkárstvom, ako opakovane ukazuje slovenskáTransparency International. Ako z toho von, aby to nebolo len nahradenie jednej rodiny druhou?

Takúto zmenu by mohol priniesť externý prvok: českí emeritní sudcovia. V Česku zohrali po roku 1989 dôležitú úlohu navrátilci z exilu, teraz si možno predstaviť vo výberových komisiách aj v samotnej Súdnej rade Čechov.

Česi bez mihnutia oka akceptovali Slovákov vo vysokých funkciách. Najlepším príkladom je slovenský profesor Pavel Holländer ako podpredseda českého Ústavného súdu. Niekdajší minister dopravy Gustáv Slamečka mal dokonca pri nástupe do vlády len slovenské občianstvo. Praha mala donedávna slovenskú primátorku Adrianu Krnáčovú (to bol o dosť menej šťastný prípad, ale to, čo sa jej vyčítalo, nikdy nebol jej silný prízvuk). A príkladom je koniec koncov aj Babiš sám.

Pokiaľ je slovenská verejnosť natoľko zrelá, aby uniesla český vplyv na rozhodovanie, potom sa priamo ponúka, aby sa na výberoch sudcov podieľali autority ako bývalá česká ústavná sudkyňa Eliška Wagnerová, niekdajší predseda Najvyššieho správneho súdu Josef Baxa alebo predsedníčka Sudcovskej únie Daniela Zemanová.

V tejto súvislosti však dlhodobo upozorňuje člen Súdnej rady Pavol Žilinčík, že podľa doterajšieho zákona je Súdna rada voľnočasová záujmová aktivita (na odmenu má nárok iba jej predsedníčka).

To je absurdné: kontrola justície je náročná a vážna práca, ktorá musí byť adekvátne zaplatená.

Nie vládne granty, ale nižšiu DPH

Úplný nezmysel nie je ani myšlienka fondu na podporu žurnalistiky, akokoľvek ju odmietli všetky významné slovenské médiá. Chyba bola iba v tom, že by to mal robiť štát: vláda ani jej agentúra nemajú triediť médiá na lepšie a horšie, kvalitné a mizerné, ale vytvárať lepšie novinárske prostredie pre všetkých.

Je to rovnako neprimerané ako hromada peňazí na stole pri tlačovke vtedajšieho predsedu vlády po vražde mladého novinára: odmeny za dolapenie zvyčajne vypisujú súkromníci – štátny aparát je tu primárne nato, aby zabezpečil účinné vyšetrovanie a spravodlivý proces.

Z českého pohľadu sa však osvedčil súkromný Nadačný fond nezávislej žurnalistiky, založený tunajšími filantropmi ako protiváha Babišovým médiám. Medzi zakladateľov patria majitelia najväčšieho knižného vydavateľstva, úspešní internetoví podnikatelia, advokáti alebo audítor. Fond vypisuje pravidelné grantové výzvy (s externými hodnotiteľmi) až do 10-tisíc eur, ktoré umožnia reportérovi sústrediť sa na jeden veľký projekt.

Takto už získal ad hoc podporu magazín Reportér, týždenník Echo, český Deník N, server Hlídací pes, ľavicové A2larm.cz aj Denník Referendum, ale aj spravodajstvo o Číne Sinopsis.cz.

Ak by to Igor Matovič myslel s podporou žurnalistiky vážne, potom by mal znížiť DPH na tlačoviny – a pozvať Nadačný fond nezávislej žurnalistiky, aby rozšíril svoju pôsobnosť na Slovensko.

Zatiaľ neurobil chybu

Teraz v zárodku novej vlády ešte nejde určiť, či nebudú mať viac pravdy tí, ktorí vopred mávli rukou nad politickým exotom, obávali sa oslabenia rozumu v parlamente a varovali pred nebezpečenstvom populizmu. Ale Igor Matovič neurobil zatiaľ od volieb žiadnu vážnu chybu. Na záberoch z prezidentského paláca vidím človeka, ktorý vníma svoju zodpovednosť. A hoci tomu ani slovenskí novinári nechcú po mnohoročných skúsenostiach veriť, netára hlúposti.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo