Manželia, čo sa našli na zoznamke: Len nezačnite písať štýlom „Ahoj, ako sa máš?“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Manželia, čo sa našli na zoznamke: Len nezačnite písať štýlom „Ahoj, ako sa máš?“

Foto: Jozef Brajer

Rozhovor s manželmi Makovými o zoznamovaní sa na internete.

Manželia Lenka a Jozef Makoví sa spoznali na internetovej zoznamke. Pýtali sme sa ich, ako si spomínajú na online zoznamovanie a aké rady by dali tým, ktorí si tiež hľadajú životného partnera týmto spôsobom. 

Obaja ste mladí, sympatickí a spoločenskí ľudia. Prečo ste išli na internetovú zoznamku? 

Lenka: U mňa išlo predovšetkým o zvedavosť, či sa nájde aspoň trochu kompatibilný človek, s ktorým budem mať niečo spoločné. Keďže som bola všade obklopená samými ženami – či už v škole a neskôr v práci – možností na prirodzené zoznámenie veľa nebolo. Navyše, moja hanblivosť tomu tiež nepomáhala. 

Doba pokročila, a tak som si povedala, prečo neskúsiť aj takúto možnosť. Človek môže byť sám sebou, vie si vopred premyslieť, čo napíše, dokonca aj profilovú fotku si môže dať z toho krajšieho uhla (úsmev).

Jozef: Zoznamku som vnímal ako ďalší spôsob rozšírenia si možností spoznania nových ľudí. Čím viac možností človek má, tým má väčšiu šancu, že stretne niekoho, kto mu takpovediac padne do oka. Hľadal som tiež vo svojom prirodzenom okolí a spoločenstve. Zo zvedavosti som skúsil aj speed dating. Dokonca, keď som dostal možnosť ísť na rande naslepo, zo srandy som kývol aj na to. Moju teraz už manželku som mohol stretnúť pri hociktorej z týchto možností. Nakoniec sa tak stalo na online zoznamke.

Ako ste k tomu pristupovali? Mali ste nejaký plán? Na čo ste sa sústredili viac – na fotku či profil? 

Lenka: Nemala som žiadnu stratégiu. Spočiatku som to brala skôr ako zábavu či vyplnenie voľného času, pričom som, samozrejme, tajne dúfala, že by to mohlo klapnúť a nakoniec by sa našiel pre mňa nejaký zúfalec (smiech). 

„Rada pre chlapov: ak chcete nadviazať skutočnú konverzáciu, nezabite to hneď otrepanou frázou ,Ahoj, popíšeš?‘“ Zdieľať

Keď už bolo z čoho vyberať, tak som sa sústredila hlavne na mužov s fotkami, aby som vedela, s kým mám tú česť si písať, a určite mi dáte za pravdu, že keď vidíte človeka aspoň na fotke a výzorovo vás zaujme, je ľahšie a príjemnejšie nadviazať konverzáciu. Komunikácia medzi vami sa potom stane akousi ľahšou a sympatiami sa len prehlbuje.

Jozef, vy ste mali premyslený nejaký plán?

Áno, išiel som na to dosť analyticky. Najprv som si pozrel najsledovanejšie profily iných mužov, aby som si urobil prieskum svojej konkurencie. Vďaka tomu som zhruba vedel, čo zaberá na ženy na zoznamke a tiež ako sa odlíšiť od ostatných, aby som zvýšil svoje šance. Okrem toho som sa rozprával s kamarátkami, ktoré boli na zoznamke. Vďaka tomu som vedel, čomu sa vyvarovať a na čo sa zamerať.

Ako ste riešili fotku?

Jozef: Profilová fotografia je základ. Našiel som si nejaké analýzy o tom, aký typ fotografie dobre funguje, dnes na to existujú pomaly celé štúdie. Zároveň som si testoval, ako fungujú konkrétne fotky, a ako profilovú fotografiu som si nastavil tú, ktorá mala najlepší pomer videní a hodnotenia. 

Tiež je podstatné čo najširšie vyplniť svoje záujmy v profile – zvyšuje to šance, že niekto nájde s vami spoločnú zhodu. Mojou hlavnou zbraňou však bola prvá správa, ktorou som ženu oslovoval. Na tej som si dal naozaj záležať.

Ako hodnotíte skúsenosť zo zoznamovania na internete? 

Lenka: Určite pozitívne. Je pravda, že na zoznamke sa nájdu všelijakí ľudia, z môjho pohľadu niekedy až zvláštni, ktorí neboli celkom podľa môjho gusta, ale takých nájdete v podstate aj bežne na ulici. 

Niektoré situácie, s ktorými som sa na zoznamke stretla, boli viac-menej úsmevné, ale za mňa môžem povedať, že zoznamka splnila moje tajné očakávania a hoci som tomu nepripisovala až taký význam, predsa len sa našiel človek, ktorý je dnes už mojím manželom. 

Jozef: Umožnilo mi to spoznať moju skvelú manželku, takže nadmieru pozitívne. 

Je známe, že v priestore online zoznamiek dominujú ženy. Ony sú tie, ktoré si vyberajú a riešia pretlak záujmu. Je to tak, Lenka?

Áno. Ak je žena pre muža svojím spôsobom zaujímavá alebo na základe fotky sympatická, tak ten na druhej strane urobí aj nemožné, aby dokázal zaujať. Sama s tým mám skúsenosť, záujemcov bolo viac než dosť.

Čo robili ostatní okrem Jozefa zle?

Ak by sa malo opačné pohlavie poučiť v tom, ako zaručene odplašiť ženu, tak sú to otázky typu: „Ahoj, ako sa máš, popísmenkuješ? Čo máš nové?“ Takéto otázky, pri ktorých nie je nutné zapojiť mozgové závity, aby človek vymyslel nejakú zmysluplnú odpoveď, boli pre mňa úplne nepochopiteľné a nezaujímavé, a preto som takýchto nudných „týpkov“ úplne vyradila. 

Takže rada pre chlapov: ak chcete nadviazať skutočnú konverzáciu, nezabite to hneď otrepanou frázou „Ahoj, popíšeš?“

Čo prekvapilo vás, Jozef? 

Veľkým prekvapením pre mňa bolo, že mi na základe môjho profilu písali ženy ako prvé. Dokonca takmer každý deň mi nejaká iniciatívne napísala. Negatívom však bolo, že zo zásady nemali nikdy vyplnený profil, nemali ani fotku a správa bola vždy v štýle, aký už spomínala Lenka, čiže „Ahoj, ako sa máš?“ Prišlo mi to sebecké a neslušné, keďže vedeli, komu píšu, ale ich profil bol prázdny a ani sa nepredstavili. Tieto správy som ignoroval.

„Ak som si s niekým dobre rozumel pri písaní, snažil som sa o čo najskoršie stretnutie.“ Zdieľať

Zarážala ma tiež podobnosť takýchto správ. Bol som však zvedavý, aký je to typ človeka, a skúsil som na jednu takúto správu odpovedať. Dokonca sme sa aj stretli, bola to veľmi milá a pekná medička.

Spomínate si na prvé správy, ktoré ste si vy dvaja vymenili? 

Lenka: To, čo som písala ja, si už nepamätám a vlastne ani neviem, či by som ešte chcela spätne vedieť, čo som tam o sebe popísala (úsmev). Avšak to, čo mi písal Jozef, viem presne, lebo zvolil iný prístup ako ostatní. 

Najskôr sa mi predstavil, takže som si mohla o ňom vytvoriť predstavu. Potom sa začal zaujímať aj o mňa. 

Jozef: Lenka práve predstavila základ mojej stratégie. Najprv som si dobre pozrel profil dievčaťa, ktorému som písal. V správe som sa v úvode predstavil a napísal stručne niečo o sebe. Potom som ozrejmil, čím ma zaujal jej profil, pričom som sa snažil upriamiť na naše spoločné záujmy. Na záver som položil nejakú otázku, ktorá ma v súvislosti s profilom daného dievčaťa zaujímala.

Ako to fungovalo? 

Jozef: Takmer vždy to vyšlo a dostal som odpoveď, po ktorej sme si začali viac písať. Ženy, s ktorými som sa aj osobne stretol, mi potvrdili, že ich moja prvá správa veľmi zaujala. Videli totiž, že sa o ne skutočne zaujímam už len tým, že som si dal námahu pozrieť si podrobne ich profil a napísať im unikátnu správu – nikdy som nepoužil dvakrát tú istú správu.

Medzi výhradami, ktoré smerom k online zoznamkám zaznievajú, sú také, ktoré hovoria o tom, že ľuďom dnes už stačí len kontakt na internete, počet správ, lajkov a podobne. Ako ste prežívali prechod z internetu na skutočné rande? Bol to pre vás problém?

Jozef: Pri prvom stretnutí som bol celkom nervózny. Zistil som, že keď si s niekým dlho píšem, tak si o ňom vytváram predstavu, ktorá sa nemusí zhodovať s realitou. Preto ak som si s niekým dobre rozumel pri písaní, snažil som sa o čo najskoršie stretnutie. Rýchlo som si na to zvykol a nervozita opadla. 

Často sa ukázalo, že s niekým, s kým sa mi výborne píše, si zoči-voči nemám čo povedať. Preto čím skôr sme sa stretli, tým bolo menšie riziko sklamania a nehrozilo, že si budeme zbytočne písať celé týždne či mesiace s neistým výsledkom.

Objavujú sa názory, že online zoznamky priťahujú vo väčšej miere zvláštne typy ľudí, aká je vaša skúsenosť?  

Jozef: O tom by som vedel dlho rozprávať (úsmev). Stretol som tam všelikoho. Napríklad dievča, ktoré keď zistilo, že nie som vegán, tak mi už nenapísalo. Pritom v profile nemala uvedené, že hľadá vegánskeho partnera. Alebo dievča, ktoré sa považovalo za dobrú praktizujúcu katolíčku, ale hneď v prvej odpovedi písalo, že je za eutanázie a potraty, hoci som sa na to vôbec nepýtal. 

Najčastejším problémom sú však ľudia, ktorí nemajú usporiadané predchádzajúce vzťahy. 

V akom zmysle? 

Stalo sa mi asi dva razy, že hoci sme si výborne rozumeli, nakoniec sa vrátili k bývalým partnerom a do pár mesiacov sa aj vydali. Ak niekto nemá uzatvorenú svoju minulosť, nemal by zoznamku vôbec skúšať.

Musím však povedať, že väčšina boli celkom normálni ľudia, s ktorými som si dobre rozumel. Tak ako všade okolo seba natrafíte na zvláštne typy ľudí, tak aj na zoznamke. Nemám pocit, že by to bol nejaký rozdiel.

Niektorí sa obávajú vyskúšať zoznamku, aby neprišli o diskrétnosť, ak ich tam nájde trebárs kolega či známy. Vy ste nemali túto obavu? 

Lenka: Nemala som tento problém. Dokonca som sa s tým pochválila aj známym a niektorých to tak zaujalo, že začali zvažovať, či to sami nakoniec nevyskúšajú. Samozrejme, nevyhla som sa zvedavým otázkam.

„Pokiaľ niekto nemá uzatvorenú svoju minulosť, nemal by zoznamku vôbec skúšať.“ Zdieľať

Jozef: Vôbec som nemal obavy zo straty diskrétnosti. Online zoznamky sú celosvetovo na vzostupe. Videl som štatistiku, podľa ktorej sú v USA dokonca už na prvom mieste v spôsobe zoznamovania sa párov. Nechávajú za sebou zoznamovanie v baroch, škole či v práci. V zámorí je to už štandard a u nás tiež celkom bežná vec. Okrem toho, väčšina zoznamiek je zamknutá a prístupná len pre platiacich členov, takže tam nemôže nazrieť len tak hocikto. 

Nechápem však, prečo by na tom malo byť niečo zahanbujúce. Veľa ľudí si píše v profile na Facebooku, že sú nezadaní, čím verejne chcú dať najavo, že niekoho hľadajú.

Poďme trochu k vzťahu. Máte pocit, že vaše zoznámenie sa na internete malo vplyv na samotný vzťah? 

Jozef: Zrejme áno, ale nie zásadne. Zoznamka môže fungovať ako katalyzátor vzťahu. S Lenkou sme z písania pomerne rýchlo začali randiť a následne spolu chodiť. Už len prítomnosťou na zoznamke je jasné, že máme záujem o vzťah. Vďaka profilom možno vopred poznať vzájomné hodnoty a záujmy, takže ak sa pri prvých stretnutiach ukážu sympatie z oboch strán, už to ide prirodzene samo. Dôležité je ten vzťah prehlbovať.

Ako vzala zoznamovanie na internete vaša rodina? 

Lenka: Moji rodičia boli voči tomu spočiatku dosť skeptickí. Predsa len, v niečom sú ešte stará škola a týmto zoznamkám vôbec neverili a báli sa, aby som nenatrafila na nejakého čudáka. Neviete, kto sa skrýva za obrazovkou monitora. Keď som ich ale ubezpečila, že sa s tým človekom nestretnem, ak sa mi bude zdať zvláštny, tak sa upokojili a s odstupom času, keď som im bližšie hovorila o človeku, ktorý sa mi páči, začali mne a teraz už aj môjmu manželovi dôverovať a prirodzene ho chceli spoznať.

Jozef: V našej rodine túto cestu už vyšliapal môj brat. Takže v mojom prípade to už všetkým prišlo celkom normálne.

Rozmýšľali ste, ako to poviete deťom? Budete na to hrdí? 

Lenka: Nemám ešte premyslené, akým štýlom im to oznámim, ale určite im to poviem. Pre mňa je to svojím spôsobom malý veľký zázrak a často sa zamýšľam nad tým, aké zvláštne spôsoby si vyberá Boh na spojenie dvoch ľudí. Jemu vlastne nič nie je nemožné.

Jozef: Som nesmierne vďačný, že som takto našiel svoju nádhernú a milujúcu manželku. No i tak predpokladám, že o pár rokov bude zoznamovanie cez internet také prirodzené, že to našim deťom príde ako nuda. Najmä ak to porovnám s mojimi rodičmi, ktorí sa zoznámili v autobuse – to je poriadna „story“ (smiech).

Foto: Jozef Brajer

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo