Pred 60 rokmi založili Open Doors. Z brata Andreja sa stal „Boží pašerák“

Marec 2015. Z Amsterdamu mierime smerom na východ do malého holandského mestečka Ermelo. Na parkovisku pred sídlom nadácie Open Doors nás už čaká Ben Companjen - muž v zrelom veku s bielou bradou a v kovbojskom klobúku.

Ben Companjen z Open Doors ukazuje tajné miesto v karavane, v ktorom do komunistického Československa prevážali Biblie

Z auta vystupuje jeho rovesník Jan Dekker, ktorý je odborníkom v poľnohospodárstve. Pred desiatkami rokov, popri svojich rodinných záväzkoch a profesii, začali s pašovaním Biblií do krajín, v ktorých boli prenasledovaní kresťania. Prichádzame na autentické „miesto pamäti“. „Tu sme balili prvé Biblie... a teraz poďte s nami do zadnej miestnosti ukážeme vám auto, v ktorom bol prepašovaný prvý tlačiarenský stroj do Československa,“  vstupujeme plní bázne a vďaky v stopách „Božích pašerákov“. Ich príbeh sa začal v júli 1955 a pokračuje dodnes.

Ako sa to začalo...

Ľudia, ktorí nesúhlasili s totalitným režimom v Československu, ako ani v ostatných krajinách za „železnou oponou“, mali niekedy pocit bezmocnosti. Veľmoci sa dohodli, rozhodli o sfére vplyvu. Darmo protestovali Nemci vo východnom Nemecku proti totalitným praktikám v roku 1953. Komunistická strana demonštrácie potlačila a v roku 1961 došlo k stavbe berlínskeho múru. Revolúcie v Poľsku i v Maďarsku boli kruto potlačené v roku 1956. Poprave neunikol ani jeden mládenec, ktorého „zákonne“ nemohli odsúdiť na trest smrti, lebo ešte nemal 18 rokov, a tak si režim počkal na deň jeho narodenín. V deň dovŕšenia veku dospelosti ho popravili.

V holandskom mestečku dodnes žije muž Andrew van der Bijl známy pod menom brat Andrej. V ťažkých päťdesiatych rokoch, ktoré doliehali na krajiny ovládané komunistickým totalitným režimom, mu nebol ľahostajný osud prenasledovaných kresťanov za hranicami železnej opony. Rozhodol sa, že im pomôže. Jeho prvé kroky viedli v roku 1955 do komunistického Poľska. Dôvod: „Kresťania za železnou oponou sa už viac nemôžu cítiť osamotení." Brat Andrej prišiel, aby im podal pomocnú ruku, hovoril s nimi, povzbudil ich. Osobne, autenticky, s láskou. Riskoval, aby stretol bratov a sestry vo viere.

Aj keď sme ho v čase svojho pobytu v Holandsku nenavštívili, nakoľko sa práve vrátil z pracovnej cesty, jeho myšlienky a postoje sú známe aj dnes: „Ako ľudia viery sa musíme naučiť vidieť to, čo je očiam neviditeľné, a potom konať." Akoby tieto jeho slová boli v jednej línii s tým, čo zažili mladí okolo profesora Kolakoviča na Slovensku v roku 1943: „vidieť, posúdiť, konať“... Príbeh brata Andreja si v angličtine prečítali milióny čitateľov v knihe s názvom: God's smuggler. One man's mission: to change the world (Boží pašerák. Misia jedného muža: zmeniť svet). Brat Andrej je zástancom toho, aby „radostná zvesť“ bola preložená do všetkých jazykov, no svoj príbeh až donedávna nedovolil vydať v inom ako v anglickom jazyku.

Za roky existencie Open Doors boli Biblie prepravované rôznym spôsobom. Raz v malých nákladoch cez osobnú zainteresovanosť spolupracovníkov Open Doors, no niekedy aj v riskantných operáciách, akou bola v osemdesiatych rokoch „operácia Perla“ - prepašovanie milióna Biblií do Číny (238 ton!) na rýchlych motorových člnoch (viac napr. v poľskom jazyku tu).

Ani v súčasnosti nie je jednoduché pomáhať prenasledovaným kresťanom. Na letiskách v niektorých moslimských krajinách turistov čakajú bilbordy s názvom: „Nepašujte k nám Biblie“, a tým, ktorí sa o to pokúsia, hrozí väzenie.

Ben Companjen, Jan Dekker a František Neupauer v "pašeráckom" karavane

Mapa rôznych miest vo svete, v ktorých pôsobil Ben Companjen z Open Doors

Československý príbeh

Vchádzame do miestnosti, v ktorej sú na dvoch stoloch súčiastky tlačiarenského stroja. Nad nimi fotografie z rôznych krajín, do ktorých bol tlačiarenský stroj prepašovaný. Väčšinou jedna – dve fotografie. V blízkosti karavanu, ktorý slúžil „Božím pašerákom“ na prepravu Biblií i tlačiarenských strojov do Československa, je celá sada fotografií zo Slovenska. Na jednej z nich Vladimír Jukl s Jozefom Romanom akoby odovzdávali svojmu priateľovi z Holandska vyznamenanie za jeho pomoc prenasledovaným v Československu. Sme milo prekvapení, že práve „slovenská misia“ tvorí podstatnú časť fotodokumentácie.

„Môžeme si to odfotiť?“ pýtam sa. „Teraz to už nie je tajné, tak pokojne môžete,“ usmeje sa Ben. Vstupuje do karavanu, aby nám názorne ukázal, ako skrývali Biblie. V čom bol problém a ako to technicky vyriešili. Do Československa pašoval Biblie aj mladomanželský pár počas svojej „svadobnej cesty“.

Ján Dekker i Ben niekoľkokrát vycestovali do našej krajiny. Spomínajú si na mestá, tváre, peripetie z ciest. „Cestovali ste niekedy aj s rodinou?“ pýtam sa. „Raz sme išli aj s deťmi, práve do Československa,“ zaspomínal Ben, „ale už sme to potom nikdy nezopakovali.“ Prehliadky na hraniciach, silné psychické napätie (ktoré vnímajú hlavne deti) ich od takejto „dobrodružnej dovolenky“ odradili.

Keď v Československu nastalo obdobie slobody, ich púť „Božích pašerákov“ sa neskončila. „Pokračovali sme v pašovaní Biblií do Jemenu a iných krajín,“ hovorili akosi samozrejme, no s pokorou. Ben nám ukázal svoju „kanceláriu“, v ktorej na stene visela mapa sveta plná špendlíkov. „Každý špendlík znázorňuje krajinu, do ktorej som priniesol ‚radostnú zvesť‘.“ Asi takto výstižne by sme mohli nazvať labyrint sveta označený špendlíkmi.

Strach a dôvera. Dôvera napriek strachu... to všetko sprevádzalo a sprevádza členov Open Doors na ich ceste prinášania Slova. Prechádzame priestorom, kde sú ďalšie kancelárie. Vchádzame do knižnice plnej kníh. „Tie, ktoré sme pašovali k vám, sú teraz asi na sklade. Tu máme ‚aktuálne‘ tituly.“ Na jednej zo stien je obraz symbolizujúci prenasledovaných kresťanov. Dívame sa naň očami viery, ktorá nám hovorí o spoločnej púti: cirkvi oslávenej, trpiacej, putujúcej. Opätovne sa zamýšľame nad slovami brata Andreja: „Ako ľudia viery sa musíme naučiť vidieť to, čo je očiam neviditeľné a potom konať."

Fotografie zo Slovenska - tajná pivnica,
v ktorej je až podnes "ukrytý" prepašovaný tlačiarenský stroj

Vladimír Jukl s mužom, ktorý ako prvý za Open Doors nadviazal kontakty so Slovákmi

Jan Dekker ukazuje fotografiu Vladimíra Jukla s Jozefom Romanom z doby svojej návštevy Československa

Prídu opäť aj na Slovensko

Keď pred pár rokmi navštívili členovia Open Doors Slovensko, ich cesta viedla na Košickú 30 do bytu Silvestra Krčméryho. Silvo ležal na lôžku. Oni stáli pri ňom a modlili sa. Navštívili priestor, kde bola ukrytá tajná tlačiareň, na ktorej naši ľudia tlačili samizdat. Oni - protestanti a cudzinci - pomáhali katolíkom, Slovákom. Vďaka bývalému ministrovi zahraničných vecí Pavlovi Demešovi a expremiérovi Jánovi Čarnogurskému ich na Slovensku čakal bohatý program: cesta na Devín, prehliadka tajného tlačiarenského stroja, večera u holandskej veľvyslankyne.

O pár týždňov prídu na Slovensko opäť (v mesiaci júl a august). No nie v trojici, ale na niekoľkých autobusoch s členmi a podporovateľmi Open Doors. Bude to okázalé stretnutie alebo len tichá spomienka? Prijmú ich zástupcovia cirkví alebo si to mnohí ani nevšimnú? Ostávajú dni, týždne, aby naša vďačnosť za pomoc prenasledovaným na Slovensku i vo svete bola adekvátne prejavená. Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety na základe rozhodnutia rektora prof. Mariana Karvaja a prof. Vladimíra Krčméryho, ktorý pomáhal pašovať Biblie v čase komunistického režimu do ZSSR, im udelí „medailu sv. Alžbety“. Pred mesiacom spustili facebookovú stránku, na ktorej informujú o činnosti Open Doors, a do budúcna plánujú aktivizovať dobrovoľníkov na Slovensku. Verím, že ministerstvo zahraničných vecí, prezident, cirkvi nájdu spôsob, ako prejaviť vďačnosť a uznanie. Šesťdesiate výročie vzniku Open Doors a cesta „Božích pašerákov“ je výzvou prejaviť vďačnosť. No uznanie so strany štátu nie je to najdôležitejšie. Rovnako dôležitá je otvorenosť pre poznanie a pomoc tým, ktorí sú dnes prenasledovaní.

František Neupauer

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo