Na Newmanovej univerzite nikomu nezáleží

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Na Newmanovej univerzite nikomu nezáleží

Thomas Aquinas College, Santa Paula, Kalifornia, USA. Foto: thecatholicthing.org

Pochvaly sú skvelé, no reči veľa nestoja. Newmana si naozaj uctíme vtedy, keď sa pokúsime vzdelávať mladých ľudí v súlade s jeho víziou. Momentálne to chce čo i len skúsiť iba málokto.

Uprostred nedávneho vŕšenia chvály na dnes už svätého Johna Henryho Newmana možno nevyšlo dosť času na to, aby sme si spytovali svedomie, prečo nedosahujeme jeho štandardy. Ľudia sa pretekali v tom, ako Newmana chválili. To je v poriadku. Koľkí sa však pretekajú v tom, že sa snažia vybudovať takú vzdelávaciu inštitúciu, akú Newman založil v Dubline a opisuje v Idei univerzity?

Niektorí rodičia sa tak urputne snažili dostať svoje dieťa na Harvard, Princeton a Juhokalifornskú univerzitu, že kvôli tomu dávali úplatky. Koľkí rodičia by sa úprimne rovnako snažili o to, aby sa ich syn či dcéra dostali na katolícku univerzitu, akú si predstavoval Newman, kde sa vyučujú slobodné umenia?

Koľkí správcovia katolíckych inštitúcií berú Newmanovu víziu katolíckeho vzdelávania ako čosi viac než len zdroj reklamných sloganov, ktoré len málo, ak vôbec, súvisia s kurikulom, ktoré škola v skutočnosti odovzdáva? Dokonca aj írski katolícki biskupi po štyroch rokoch Newmana vyhodili. Ani oni neverili v Newmanovu víziu. Podobný nedostatok viery je prítomný aj vo veľkej časti súčasného katolíckeho vzdelávania.

Namiesto Newmanovej vízie „katolíckych slobodných umení“ dominuje hrubo „inštrumentálne“ chápanie vzdelávania. Podľa toho je jedným z cieľov katolíckeho vzdelávania jednoducho „dostať decká do neba“. „A nato netreba čítať veľa kníh,” tvrdieva sa. Zdieľať

Namiesto Newmanovej vízie „katolíckych slobodných umení“ dominuje hrubo „inštrumentálne“ chápanie vzdelávania. Podľa tohto chápania je jedným z cieľov katolíckeho vzdelávania jednoducho „dostať decká do neba“. „A nato netreba čítať veľa kníh,” tvrdieva sa. Naopak, často sa zdá, že medzi niektorými katolíckymi vychovávateľmi je čosi ako antiintelektuálna predpojatosť. Nechcú, aby sa z katolíkov stali príliš veľkí „intelektuáli“.

Je tu obava, že vážne myslenie – skutočná teológia zameraná na múdrosť s metafyzickou hĺbkou, po akej volal pápež Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio – bude odvádzať od spirituality pocitov, ktoré, ako sa predpokladá, majú v Cirkvi vládnuť. Radšej zostať „pri zemi“ a dokázať „hovoriť jazykom robotníkov“.

To nás privádza k druhému veľkému cieľu väčšiny katolíckych univerzít. Potom čo svojim študentom dáme povrchné poznatky z katolíckeho katechizmu, prípadne z katolíckej sociálnej náuky, je primárnym cieľom vyškoliť ich tak, aby získali dobrú prácu a mali úspešnú kariéru.

Trik je v tom, že nemôžeme dovoliť, aby sa tieto dva ciele príliš prekrývali. Ak sa nám nepodarí dať im nevyhnutné povrchné poznatky z katolíckeho myslenia a praxe, stratíme ich pre Cirkev. Ale pozor, ak im dáme priveľa katolíckeho myslenia a praxe – ak príliš preniknú do ostatných disciplín – potom: (a) by sme mohli stratiť rešpekt medzi mainstreamovými sekularizovanými inštitúciami, na ktoré tak zúfalo chceme zapôsobiť a (b) z našich študentov by sa možno nestali úspešní profesionáli, ktorí nám budú môcť darovať peniaze, a tie potrebujeme, aby sme dokázali držať krok so svojimi bohatšími sekulárnymi partnermi.

Neviem ani povedať, koľko som počul prednášok o sociálnej spravodlivosti na bohatých, dobre vybavených univerzitách (niektoré z nich boli aj katolícke), financovaných z darov tých, ktorí svoje multimilióny získali z potu pracujúcej triedy. Tie „katolícke“ sa prezentovali ako „katolícke“ preto, lebo (a) mali na svojej pôde katolícku kaplnku a (b) stále mali jednu katedru alebo jedno centrum pre katolícke myslenie a katolícku prax, ktoré mohli ukazovať darcom.

Ľudia chvália Newmana, no len zriedka nájdeme kampus, kde sú presvedčení, že kaplán by mal kázať ako Newman. Akoby mali predsudok, že kaplán má byť „priamy“ a „neintelektuálny“. Božechráň, aby študenti začali myslieť ako Akvinský či písať ako Newman! Zdieľať

A pokiaľ ide o každý iný program či disciplínu na škole, akákoľvek myšlienka, že by mali byť „katolícke“ v tom zmysle, že by sa súvisle, hlboko a vážne zaoberali katolíckou intelektuálnou tradíciou, sa považovala za „neoprávnené zasahovanie“, za „bremeno, ktoré by nemali niesť“, nie za výhodu, ktorú my katolíci máme, a ostatní nie – prípadne za „prekročenie“ príslušných hraníc.

Newman mal odlišné „idey“ pre univerzitu.

Ale i tak, Newmana pravdepodobne preto vyhodili z univerzity, ktorú založil, lebo biskupi mali podozrenie, že jeho štýl a výchovno-vzdelávacia vízia sú príliš „britské“. Na ich vkus to bol až priveľmi anglikánsky klerik vzdelaný na Oxforde. Len ich nauč katechizmus a priprav ich do roboty.

Podobná antiintelektuálna predpojatosť sa dá nájsť aj v mnohých katolíckych inštitúciách. Ľudia chvália Newmana, no len zriedka nájdeme kampus, kde sú presvedčení, že kaplán by mal kázať ako Newman. Akoby mali predsudok, že kaplán má byť „priamy“ a „neintelektuálny“, ako akýsi korektív nebezpečného „intelektualizmu“, ktorý by mohol ovládnuť život študentov.

Božechráň, aby začali myslieť ako Akvinský či písať ako Newman!

Takýto typ kázania však študentov „skoriguje“ len zriedka. Potrebujú niekoho ako sv. Bazil, sv. Augustín či sv. Filip Neri – niekoho, kto ich ohúri svojou vlastnou láskou k vzdelaniu a ukáže im, že „vzdelanie“ a „viera” nemusia byť proti sebe.

V kultúre, ako je tá naša, kde sa tešíme vysokej úrovni sekulárneho vzdelávania, potrebujeme viac než kedykoľvek predtým kázne newmanovských kaplánov a vyučovanie newmanovských inštitúcií. Väčšinou nemáme ani jedno.

Dostali sme skutočne ohromnú vzdelávaciu víziu a máme dôležité povolanie. Prečo potom nie sú naše katolícke vzdelávacie inštitúcie tie najlepšie v krajine – a na svete? Musíme byť voči sebe úprimní – nie sú.

Dostali sme skutočne ohromnú vzdelávaciu víziu a máme dôležité povolanie. Prečo potom nie sú naše katolícke vzdelávacie inštitúcie tie najlepšie v krajine – a na svete? Musíme byť voči sebe úprimní – nie sú. Zdieľať

Možno máte obľúbenú školu. To mám i ja. No hoci ich mám rád, uvedomujem si, ako ďaleko zaostávajú za cieľmi, ktoré predstavil Newman v Idei univerzity a ktoré sa snažil podporiť Ján Pavol II., keď písal konštitúciu Ex corde Ecclesiae a encykliku Fides et ratio.

Pochvaly sú skvelé, no reči veľa nestoja. Týchto mužov si uctíme vtedy, keď sa vážne pokúsime vzdelávať mladých ľudí v súlade s ušľachtilou víziou skutočne katolíckeho vzdelávania, ktorú sme dostali. Momentálne to chce čo i len skúsiť iba málokto.

Nikdy to nebolo ľahké ani populárne. Títo muži však boli dosť múdri na to, aby vedeli, že s ľahkými cestami, so skratkami k „svätosti“ a s „úspechom“ vo svete by Cirkev zostala bez mužov a žien v kostolných laviciach a bez múdrosti, ktorú veriaci potrebujú, aby slúžili ako kvas v sekulárnej spoločnosti.

Svätí John Henry Newman a Ján Pavol II., orodujte za nás.

Randall Smith
Autor je profesor teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: No Heart for Newman’s University.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo