Lekcia z Novembra

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Lekcia z Novembra

FOTO – TASR

Napíš, ako to vyzeralo v novinách pred novembrom 1989, vyzvali ma kolegovia. Najprv mi táto objednávka pripadala absurdná.

A spomenula som si, ako mi kedysi dávno starí ľudia rozprávali svoje spomienky na Povstanie. Aké vzdialené i nepochopiteľné mi to všetko bolo! Možno tak, ako keď sa teraz mladí ľudia pozerajú na aktérov či pamätníkov Novembra a nerozumejú, čo ich na tej spomienke tak dojíma.

No dobre, tak niečo skúsim. Bola som krátko po škole a pracovala som v rodinnom časopise. Nemali sme písať o politike, na to boli iné periodiká, u nás boli dôležité krížovky, recepty, rozhovor s hercom či ľudské príbehy.

Ale aj tento časopis bol straníckym orgánom. A aj tu dokonale fungoval strach, poslušnosť, vnútorná cenzúra a zároveň vnútorný rozklad. Tak vyzerali asi všetky redakcie, pretože v nich pracovali iba ľudia, ktorí sa dokázali prispôsobiť. Oddaných komunistov presvedčených o správnej línii strany už bolo v redakciách naozaj málo.

Ani náš šéfredaktor nebol horlivý komunista, bol to milý človek, ale nesmierne bojazlivý. Úzkostlivo strážil, čo sa v časopise objaví, len aby nemusel ísť niekde na stranícky sekretariát niečo vysvetľovať. Mal dva roky do dôchodku, tušil, že niečo sa už v spoločnosti deje, aj tomu rozumel, ale jeho najväčšou a jedinou ambíciou bolo, aby nič nepokazil, nikoho nenahneval, nevyrobil žiaden problém.

Dokonale fungovala autocenzúra redaktorov, vedeli presne, čo sa môže napísať. Zdieľať

V tom čase už cenzúra fungovala len ex post, lebo to stačilo. Dokonale fungovala autocenzúra redaktorov, vedeli presne, čo sa môže napísať a čo nie. A keď niekto uletel alebo ešte nemal celkom vytvorené mantinely, čo sa týkalo najmä mladých, tak texty vždy čítali aj traja šéfovia a spoľahlivo vyhodili všetko nevhodné.

Redakcia bola riadená dvojako. Na jednej strane bol šéfredaktor a jeho zástupcovia, na druhej závodný výbor komunistickej strany. Členmi strany neboli všetci redaktori. V tom čase už totiž do strany nechceli vstupovať robotníci – no a pracujúca inteligencia nemohla tvoriť v komunistickej strane väčšinu. Dostať sa do strany bol pre redaktora problém. Ambiciózni mladí novinári zháňali aj protekciu, aby sa do strany dostali a mohli získať prestížne miesta.

Havel a Dubček pred prvými slobodnými voľbami v Komárne. FOTO – TASR

Redakciu politicky riadil závodný výbor KSS. Bola to úzka skupinka, ktorú viedol muž, ktorý bol kedysi robotníkom, a tak mal najlepší kádrový profil. Urobili z neho novinára, ale tým mu zničili život. Nebol v tejto robote šťastný, nemal rešpekt a od rána do večera pil. O nič sa nestaral a stranícku prácu prenechal svojej zástupkyni. Kedysi to bola milenka významného komunistického bossa, vďaka čomu mala špecifické postavenie a všetci sa jej báli. Najviac šéfredaktor.

Robiť novinára v časoch normalizácie bolo značne devastujúce. Zdieľať

Redakcia bola výrazne prestarnutá, väčšina ľudí už len dožívala, nemala veľké ambície, ničomu neverila, dosť ľudí bolo závislých od alkoholu. Možno dakedy koncom šesťdesiatych rokov mali títo ľudia aj ideály, mnohí sa ešte pamätali na vzopätie z roku 1968, ale robiť žurnalistiku dvadsať rokov v časoch normalizácie bolo značne devastujúce.

Keď sa začala Nežná revolúcia a námestia sa zaplnili, v redakcii bol stále pokoj, akoby sa nič nedialo. Bolo vidieť strach, najmä strach niečomu uveriť. Lebo to by mohlo znamenať aj popáliť sa a prísť o vcelku príjemné miesto.

Ale keď boli redakcie vyzvané, aby si sami redaktori zvolili nových šéfov, objavila sa zrazu malá akčná skupinka. Zašla za svojím bývalým kolegom, ktorého v časoch normalizácie odstavili od novín a ponúkla mu miesto šéfredaktora. Tým si ho zároveň aj zaviazala.

Prebehlo to rýchlo, za pár minút bol odvolaný starý šéfredaktor a zvolil sa nový. Úloha splnená. Všetko ide ďalej. Akurát nešťastný predseda strany začal piť ešte viac a zo svojej kancelárie takmer nevychádzal.

Nový šéf mal aj snahu urobiť z časopisu čosi ako Newsweek, ale pomerne rýchlo pochopil, že by musel vyhodiť minimálne polovicu redakcie. Navyše prijal ešte niekoľko nových funkcií, na redakciu neostával čas a po pár mesiacoch odišiel za lepšou ponukou. Ja som odišla ešte pred ním.

Ale keď dnes spomínam na tie novembrové dni, a som približne v tom veku, ako boli vtedy moji kolegovia, možno viac chápem, aké ťažké obdobie to pre nich bolo. Aj oni boli kedysi mladí, aj oni niečomu verili, ale pomaly sa prispôsobili, rezignovali, zmierili sa s tým, že nič sa nedá robiť. A zrazu pár rokov pred dôchodkom im niekto začne tvrdiť, že žili v omyle, v klame, že uverili lži a všetko robili zle. Ako sa toto dá stráviť?

Ja som mala nezaslúžené šťastie, bola som v tom čase mladá, plná ideálov a tešila som sa na nový život v demokracii, v slobode. To nadšenie som si nosila so sebou aj do práce. A vtedy sa stala taká čudná vec. Viacero starších kolegov ma vyhľadalo. Asi sa báli odsudzovania mladosťou, možno mali potrebu vyviniť sa, podať vysvetlenie. Rozprávali mi, čo všetko ako novinári museli v čase normalizácie preglgnúť, aké to mali ťažké a ako nebolo iné riešenie. A že aj oni boli obeťou, nielen tí, čo sa vzopreli. Boli obeťou? Toto som nevedela stráviť. Okolo mňa boli samé obete.

Môj bývalý šéfredaktor mi povedal vetu, na ktorú nikdy nezabudnem: Som veľmi rád, že ten komunizmus padol, ale mohlo to vydržať ešte dva roky. Potom by som už bol v dôchodku.

Cítila som sa v tejto pozícii akéhosi spovedníka trápne a nepatrične. Nemohla som dávať ani rozhrešenie, ani utešenie a už vôbec som nemala chuť ľutovať všetky tieto „obete“. Len som si v duchu opakovala, že treba žiť autentický život, život v pravde a že sa nemám hrať na obeť pri vlastnom zlyhaní či pri vlastnej pohodlnosti. Dnes viem, že to bola asi najsilnejšia lekcia z novembra 1989. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo