Pohľad do duše skauta

Až do maturity naša rodina bývala v Nitre na kraji mesta na Kalvárii. Tu som strávil celé svoje detstvo a mladosť. Neboli vtedy ešte autá, neboli televízory, bola príroda, šport, knihy.

Rád som sám chodieval na kalvarský kopec, rád som sa šplhal po stromoch, počúval vtákov, pozeral sa na mesto alebo len tak do diaľky. Nehovorím to preto, aby som teraz nariekal, že dnešné deti a mládež to už nepoznajú. Že poznajú už len mobily, internet a počítačové hry. Hovorím to preto, lebo táto skúsenosť z detstva a mladosti ma celý život až do dnešných dní sprevádza. Kedykoľvek som mal alebo mám možnosť pozerať sa do diaľky na polia a kopce, kedykoľvek počujem vtáčí spev, vracajú sa mi tie dávne pocity, intimita a sny detského sveta, v ktorých sa človek dotýka samého seba i Božej blízkosti. Toto deti netreba učiť ako matematiku, husle alebo cudzí jazyk. Toto treba deťom len ukázať, umožniť im to a ony to spontánne nachádzajú, zamilujú si tento svet a on sa pre ne stáva spoločníkom a sprievodcom na celý život.

"Kedykoľvek počujem vtáčí spev, vracajú sa mi tie dávne pocity, intimita a sny detského sveta, v ktorých sa človek dotýka samého seba i Božej blízkosti. Toto deti netreba učiť ako matematiku, husle alebo cudzí jazyk. Treba im to len ukázať."

Zdieľať

Toto hovorím, aby som vás, košických skautov, s úctou a obdivom mohol osloviť. To, čo robíte, prečo sa obetujete, sa nedá vyčísliť ani zhodnotiť. Budujete detské duše na celý život, raz a navždy. Človek sa môže v živote zamotať, môže poblúdiť, zlyhať, ale odrazu uvidí alebo začuje nejaký obraz alebo hlas, alebo ešte viac počuje všade prenikajúce ticho, a zrazu sa mu vráti celý jeho stratený svet, prihovorí sa mu jeho dávna istota a má sa kam vrátiť.

Samozrejme, svet sa zmenil. Raz nám hovoril knieža Karel Schwarzenberg, že dnes skoro každý dôchodca v Rakúsku žije na takej životnej úrovni ako milionári v prvej polovici 20. storočia. Západná spoločnosť sa dostala na vrchol svojej civilizácie. Sociálne zabezpečenie ľudí, starostlivosť o nich pri strate zamestnania, v nemocniciach, v starobincoch, ale rovnako slušnosť človeka k človeku v obchodoch, pri službách i na ulici, to je niečo, čo stojí pred nami ako méta, ako smer, ktorým by sme sa chceli uberať.

Je jednoduché vysloviť spoločný menovateľ tohto sveta. Sú to peniaze. Dostatok peňazí pre ľudí tak, aby mohli poskytnúť a dovoliť každému aspoň primeraný životný štandard. Ale napriek tomuto úspechu cítime, že práve na vrchole tohto všetkého niečo chýba. Čo je to? V Evanjeliu podľa Marka, kapitola 12, verš 41-44 čítame, ako si Ježiš sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže do nej peniaze. Viacerí boháči vhadzovali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince. A Ježiš potom povedal svojim učeníkom, že táto vhodila viac ako všetci ostatní. Nebolo to len preto, že vhodila všetko, čo mala, ale Ježiš v nej videl tú hlbokú ľudskosť, ku ktorej sa vypäla.

"Skauti pri všetkých hrách a problémoch učia svojich zverencov v prvom rade ľudskosti. A o tom je kniha Jany Vinterovej 'Spoľahni sa'."

Zdieľať

Áno, v tom je tá obrovská zásluha vás, košických skautov, že pri všetkých hrách, pri všetkých problémoch, s ktorými sa na svojich táboroch i počas roka stretáte, učíte svojich zverencov v prvom rade ľudskosti.

A o tomto všetkom je aj kniha Jany Vinterovej „Spoľahni sa“, s podnadpisom „Pohľad do duše skauta“. Je to dvanásť poviedok z prostredia skautov. Jana Vinterová síce na začiatku píše, že „všetky postavy, mená a prezývky sú vymyslené“, ale je jasné, že vychádzajú z jej 17-ročného angažovania sa v skautingu na úrovni oddielovej vodkyne, inštruktorky Slovenského skautingu a z množstva dvojtýždňových stanových skautských táborov. Tá mládež je dnes iná: má mobily, laptopy, rodičia im občas požičajú aj auto. Ale keď človek číta túto knihu, vidí, že je stále rovnaká. Jej problémy, jej hľadanie svojho miesta medzi kamarátmi a hľadanie seba, keď sa im svet otvára, je rovnaké ako za našich „starých“ čias. A takto to bude vždy.

Každá poviedka sa začína vybraným citátom zakladateľa skautingu Roberta Baden-Powella a okrem obálky v každej je jedna ilustrácia Michala Dudláka. Aké úžasné dielo pred viac ako sto rokmi založil tento Angličan a ako stále žije v jeho nasledovníkoch, aj tu v Košiciach a na celom Slovensku!

Uvedenie knihy je vždy udalosť. Autor položí na stôl svoje dielo a ostatné už nie je v jeho moci. Každá kniha žije potom svojím životom. Je šťastím mať vo svojej blízkosti človeka, ktorý vám správnu knihu v správny čas vloží do rúk. Inokedy je kniha roky zabudnutá v domácej knižnici. Odrazu k vám príde hosť, trochu sa nudí a v takomto rozpoložení nazrie do knižnice a zistí, že práve takúto knihu teraz hľadá. Zrejme je to jeho anjel strážny, ktorý ho k tejto knihe priviedol. Chráňme si tento krásny svet a tešme sa z každej novej, peknej knihy.

Želáme Janke Vinterovej a jej prvej, oficiálne vydanej knihe „Spoľahni sa“ takýto pekný príbeh. Želáme jej mnoho čitateľov, ktorí v nej objavia neopakovateľný svet skautingu, prírody a kamarátstva, alebo v nej jednoducho nájdu seba takého, po akom v skrytosti túžia.

František Mikloško

Odznelo v Košiciach 25. júna 2015 na uvedení knihy Jana Vinterová: Spoľahni sa. Pohľad do duše skauta. Bratislava, Hlbiny 2015.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo