Nastal čas oprášiť výhradu vo svedomí

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nastal čas oprášiť výhradu vo svedomí

Anton Neuwirth

Prečo je práve dnes aktuálne dokončiť dielo Antona Neuwirtha.

Minulé týždne priniesli mediálne šialenstvo v súvislosti s účasťou kotlebovcov na Národnom pochode za život. Dalo sa to čakať. Témy ľudských práv, hodnôt, kultúry a etiky kazia rodinné oslavy a firemné večierky, skrátka rozdeľujú inak blízkych ľudí v dnešnej dobe aj bez toho, že by bolo tesne pred voľbami.

Pro-life a pro-family hnutie čakajú do volieb ešte ďalšie skúšky. V kuloároch sa hovorí najmä o pláne Roberta Fica ústavne obmedziť adopcie detí homosexuálmi. Ak na to príde, môžeme očakávať podobné šialenstvo. Pre mainstreamovú mediálnu bublinu boli po septembrovej nedeli všetci prolajferi hnedí.

V prípade, že Robert Fico naozaj návrh takéhoto ústavného zákona prinesie, budú pre našu mainstreamovú mediálnu bublinu pre zmenu všetci prolajferi červení, neslušno-slovenskí a legitimizujúci čokoľvek v spektre od sofistikovaného zla Mariána Kočnera až po nekončiace strápňovanie sa Andreja Danka.

Slovenské hnutie za život a za rodinu by sa na túto situáciu malo pripraviť a mať vopred svoju odpoveď. Tá odpoveď sa volá výhrada vo svedomí a jej posilnenie.

Skôr než vysvetlím, prečo nastal čas na znovuotvorenie debaty o posilnení výhrady vo svedomí, tu je krátky pokus o zblíženie našich svetov.

Dôvod, prečo je náš liberálny mainstream v takom amoku z kotlebovcov či Fica, je jednoduchý. Pre nich je súčasnosť epickým zápasom o zachovanie politického zriadenia ústavnej demokracie proti populistom. O tom svedčí Šimečka, o tom svedčí celý progresívny fejsbúk.

A nielen pre nich, pre ľavicovo-liberálnu elitu naprieč Západom sú dnešné dni epickým zápasom o zachovanie ústavnej demokracie proti populistom – pozrite napríklad posledné články Applebaumovej či Gartona Asha, ktoré v N-ku pravidelne prekladajú.

Je tu však aj druhá strana mince. Dôvod, prečo na poplach bije slovenský konzervativizmus od Hlavných správ až po Postoj, od Palka až po Kuffu, je postupný nástup progresívneho liberalizmu. Ten sa už desiatky rokov zdá nezastaviteľný na Západe a jeho príchod na Slovensko oprávnene budí obavy – obavy predovšetkým o náboženskú slobodu. Konzervatívna predstavivosť vo svojej primitívnej, ale aj v kultivovanej forme je tiež bohato sýtená zo zahraničia, od Breitbartu až po First Things.

Dôvod, prečo na poplach bije slovenský konzervativizmus od Hlavných správ až po Postoj, od Palka až po Kuffu, je postupný nástup progresívneho liberalizmu. Zdieľať

Obava z progresívneho liberalizmu, pod ktorým myslím kombináciu indentitárnej politiky, radikálnych interpretácií rodových teórií či neustále rozširovanie takzvaných reprodukčných práv, tkvie v čoraz väčšmi oprávnenom presvedčení (pozri napr. Anderson či Eberstadt), že tento postmoderný mix politík je bičom na kresťanov, ktorí chcú ostať verní učeniu svojich cirkví v rôznych profesiách a povolaniach.

O tom, že byť napríklad katolíkom a gynekológom je čoraz ťažšie aj na Slovensku, nedávno v azda najčítanejšom článku pred Pochodom ilustratívne hovoril Matúš Chuda z ružinovskej nemocnice.

Medzi konzervatívcami vo svete diskusia o ohrození náboženskej slobody z pozícií progresivizmu dnes vedie k zaujímavej dileme, ktorú v súčasných USA predstavuje spor Davida Frencha a Sohraba Ahmariho, o ktorom nedávno pre Postoj písal Lukáš Krivošík. Podstata sporu väzí vo vzťahu kresťanov (verných učeniu svojich cirkví, čím sa dostávajú na pranier progresu) k zriadeniu ústavnej demokracie.

Ahmari považuje za jediný efektívny spôsob zápasu s progresivizmom podporu populizmu, a to aj za cenu posunu na hranu mechanizmov ústavnej demokracie v štýle Trumpa. French, naopak, tvrdí, že súčasné mechanizmy americkej ústavnej demokracie stále poskytujú dostatočné príležitosti na substantívnu odpoveď progresivizmu – za čo ho Ahmari považuje za naivného. Pred pár týždňami sa obaja páni stretli v plamennej diskusii na pôde Catholic University of America v D. C. – a je to teda naozaj zážitok.

Na túto debatu veľmi efektne a podnetne reagoval Ryan Anderson, spoluautor titulu Čo je to manželstvo?, ktorý pred pár rokmi vyšiel aj na Slovensku. Ako konzervatívni kresťania sa musíme vyhnúť falošnej dileme. Tá spočíva v redukovaní politickej debaty na výber medzi alianciou s alternatívnou pravicou proti ústavnej demokracii a na druhej strane alianciou s progresívnou ľavicou, ktorá je naivne a nekriticky za ústavnú demokraciu v súčasnej podobe.

Ústavná demokracia nie je sterilný kus plastu. Sama poskytuje legitímne možnosti pre posilnenie svojich kľúčových inštitútov, slobôd a práv, z ktorých dnes ide kresťanským konzervatívcom na Západe predovšetkým o náboženskú slobodu. Jej mechanizmy nesmieme ohýbať. Za žiadnu cenu sa však nesmieme vzdať ani úsilia o legitímne posilnenie mechanizmov, ktoré udržia jej životaschopnosť. Anderson pokračuje s konkrétnymi návrhmi v americkom kontexte, ako napríklad posilnenie First Amendment Rights, ktoré sa týkajú slobody slova a slobody vierovyznania.

Späť na Slovensko – aj my by sme mali reagovať konkrétnymi návrhmi v našom kontexte. Ten konkrétny návrh sa volá posilnenie výhrady vo svedomí.

Ústavná demokracia nie je sterilný kus plastu. Sama poskytuje legitímne možnosti pre posilnenie svojich kľúčových inštitútov, slobôd a práv, z ktorých dnes ide kresťanským konzervatívcom na Západe predovšetkým o náboženskú slobodu. Zdieľať

Ústavný zákon o zákaze adopcií detí homosexuálmi totiž rámcuje debatu naozaj tak, ako keby tu celá krajina LGBT komunitu z duše neznášala a politici sa predbiehali v tom, čo všetko im zakážu. V záujme tejto komunity a v našom vlastnom záujme nedovoľme, aby sa debata viedla takýmto spôsobom.

Nám nejde o zákazy, ide nám predovšetkým o ochranu možnosti slobodne vyznávať učenia našich cirkví. A to bez toho, že by nám hrozilo, že nás vyrazia z roboty, ako to bolo za komunizmu a ako sa to dnes čoraz častejšie deje na Západe.

Žijeme v dobe pluralizmu a k nemu neoddeliteľne patrí politické zriadenie ústavnej demokracie. Ako kresťanskí konzervatívci, samozrejme, stojíme na strane ústavnej demokracie. Práve toto zriadenie prinieslo od konca vojny desiatky rokov mieru, pokoja a prosperity celej Európe.

Posilnenie výhrady vo svedomí je náš spôsob, ako túto etapu pokoja predĺžiť a uchovať.

Na záver jedna osobná poznámka. Pri písaní tohto článku som oprášil Palkove Levy prichádzajú a našiel som tam jeden úryvok Fera Mikloška, ktorý zacitujem v plnom znení. Hovorí o originalite myslenia Antona Neuwirtha, ktorý je otcom myšlienky medzinárodnej zmluvy o výhrade vo svedomí.

„Ja osobne vidím jeho životný vrchol v objave, zakomponovaní a sprítomnení problému výhrady vo svedomí vo vyspelých demokratických krajinách. Anton Neuwirth tu presiahol horizont slovenskej reality a zasiahol týmto svojím činom do novodobých európskych a svetových dejín. Zároveň Anton Neuwirth ukotvil Slovensko do najnovších dejín Európy v zápase o jej kresťanskú tvár.“

Kolégium Antona Neuwirtha má už vyše 11 rokov a vyše 160 absolventov. Mnohí z nás sa dnes angažujú na rôznych úrovniach verejného života, sme aktívni v pro-life a pro-family organizáciách, pracujeme v neziskovkách, v novinách či v parlamente, každý na svojom políčku. Čo tak spoločne dokončiť dielo doktora Neuwirtha?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo