Fejtón: Diagnóza – sladkožrútka

Nedávno som čítala na internete milú príhodu, v ktorej jedna mamička pustila deťom rozprávku, aby mohla ísť v pokoji na toaletu. Ako si tak rozbaľuje nový kotúč toaletného papiera, zrazu za dverami počuje svojho syna s podozrievavým tónom v hlase: „Mami, ty tam ješ sladkosti?!“ I keď jeho matka v tom bola nevinne, chlapec odkryl neojedinelú charizmu žien na materskej dovolenke - sladkožrútstvo.

Našim deťom dávame sladké len v nedeľu. Jednak si to potom viacej vážia, neničia si tak zuby a učia sa niečo si aj odoprieť. Ich matka má však s posledným uvedeným zjavne problém. Moje výčitky už nedokáže potlačiť ani nevyvrátiteľný fakt, že čokoláda je zelenina, pretože sa vyrába z kakaa, kakao je produktom kakaových bôbov a bôb patrí medzi zeleninu.

Pred pár dňami som šla do obchodu kúpiť papierové vreckovky, a aby im na tom čiernom páse pri pokladníčke nebolo smutno, prihodila som aj dve čokoládové tyčinky. Svedomie sa mi ozvalo cez pani za mnou: „Niekto má chuť na sladké, však?” Zaskočená som sa len usmiala. Pani pokračovala: „Ja som tiež mala stále chuť na čokoládu, keď som dojčila.” „Veď to je aj môj prípad,” pomyslela som si s úľavou a na paniu som sa usmiala na znak vďaky, že našla ospravedlnenie pre moju slabosť. Moje telo to teraz asi nenahraditeľne potrebuje…

Svedomie sa mi upokojilo a tyčinky padli skôr, ako som vyšla z obchodu. Nie však nadlho. Keď som prišla domov, syn mi vyšiel v ústrety a po tom, ako zacítil môj dych, opýtal sa: „Mami, čo si mala?” Vlastnou krvou prichytená takmer in flagranti! Klamať som nechcela, nuž musela som priznať farbu.

Sladká neresť mi však nepriniesla len zopár nepríjemných situácií, ale spôsobila aj povážlivé zmeny v mojom správaní – keď deti zaspia, potajomky sa vkradnem do tajnej zásuvky na sladkosti a zjem, čo tam nájdem. Keď ma niekto pozve na svadbu, krstiny a iné oslavy, všetci sú dojatí, ako sa teším. Ale ja sa teším na zákusky. Keď idem niekomu na sviatok kúpiť bonboniéru, tak len moju obľúbenú značku, dúfajúc, že ju oslávenec rovno otvorí. Keď sa ma opýtajú, koľko chcem lyžičiek cukru do kávy, tak poviem tri, ale dúfam, že myslia polievkové…

Nuž, zdá sa, že pedagogické opatrenie, ktoré veselo uplatňujem na svojich deťoch – sladké iba v nedeľu – musím vyskúšať sama na sebe. Ale granko nie je sladkosť, však?

Monika Krčmáriková

Foto: Flickr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo