Materská dovolenka nerobí nápor len na psychický stav matky, ale odráža sa aj na jej výzore.

img_7926_1.jpg

Neraz sa mi stalo, že som videla ženu, predtým vždy nastajlovanú, ako po pôrode kráča tlačiac kočík s nepríčetným pohľadom a s vlasmi, o ktorých váhate, či sú mastné alebo mokré. Tepláky pripomínajú plachetnicu a na pleci má ešte zvyšok pretráveného mlieka od nového člena rodiny.

Hoci mi manžel príležitosť o mojej kráse pochybovať nedával, okolie bolo natoľko pozorné, že ma na to taktne upozornilo. Stála som v obchode vedľa svojej známej, ktorá ma akosi nespoznávala. A potom dodala: “To si ty? Keď si ešte nemala deti, vyzerala si lepšie.” V tej chvíli mi boli útechou slová jedného partnerského poradcu, že každým narodeným dieťaťom žene stúpa IQ. Keď nie pekná, reku, aspoň múdra. Príhoda z obchodu ma namotivovala niečo pre svoj vzhľad urobiť. A tak som prišla na prevratné tri kroky, ako zo svojej vizáže vytĺcť maximum za minimum času a úsilia.

Zamerala som sa na tri oblasti - vlasy, tvár a oblečenie:

1. Vlasy

Jediný povolený účes na doma, ktorý mám, je tzv. kvixina – je to nesúrodo pohúžvaný drdol vysoko na hlave. Z lásky k svojmu manželovi si ho pred jeho príchodom rozpúšťam a veľakrát sa stihnem prezliecť aj z pyžama. Keďže večer predposledné, na čo mám chuť, je ísť si umyť vlasy (kto číta, nech pochopí), výborný vylepšovák som objavila v čiapke a šiltovke. Počas jari a jesene si zas češem vlasy nahladko do "copu". Taký dobrý fixátor účesu ako masť na vlasoch, nezoženiete.

2. Tvár

Po prebdených nociach sa pre stabilizáciu svojho psychického stavu do zrkadla ani nepozerám. Zuby si umývam poslepiačky alebo cez zrkadlo prehadzujem deku. Problém nastane vtedy, keď musím ísť von. Ale aj tu som prišla na úžasný nápad – slnečné okuliare s čiernymi sklami. Doteraz som si okuliare vyberala ako náhradu čelenky – čiže podľa toho, ako mi držia vlasy – ale keď som si ich dala na oči, zistila som, že ani sa nemusím líčiť a vyzerám celkom dobre. Líčenie môže tiež výrazne pomôcť, ale komu by sa chcelo večer odmaľovávať, pravda…

3. Oblečenie

Kedysi som mala doma fajný sveter. Bol našou jedinou povolenou antikoncepciou. Hrubý, dlhý, s takými bielymi gombíkmi ako slonie kly. To, že som ním konečne zaplnila odpadkový kôš, mal môj manžel ako darček k narodeninám. Zásada je – oblečenie musí byť pohodlné a bavlnené. V rámci vlastnej psychohygieny a ďalšieho zlepšenia manželského vzťahu som prišla s revolučným nápadom – keď tepláky, tak pekné tepláky! Z veľkých plachetníc som presedlala na tepláky kopírujúce postavu a z veľkosti XL tričiek som prešla na svoju klasickú veľkosť.

A tak, keď sa ráno postavím pred zrkadlo s mastnou hlavou, krvavými očami v pyžame po dedkovi, pár ťahov rukou po vlasoch, štýlové okuliare a coolové tepláky zo mňa opäť spravia kočku spred rokov.

Monika Krčmáriková

Foto: Marián Juristý