Konflikty novej Komisie

Konflikty novej Komisie

Ursula von der Leyenová počas tlačovej konferencie, na ktorej oznámila rozdelenie portfólií v novej EK v sídle EÚ v Bruseli 10. septembra 2019. Foto: TASR/AP

Von der Leyenová hovorí o rovnováhe, ale čaká nás doba prudkej nerovnováhy.

Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes predstavila návrh zloženia novej Komisie, ten teraz zamieri do Európskeho parlamentu, kde budú jednotliví komisári čeliť otázkam a napokon schvaľovaniu.

Hoci nejaké zmeny nie sú vylúčené, možno pribudne napr. britský komisár (ak Londýn neodíde k 31. októbru z Únie), celková rovnováha je daná. Práve poňatie rovnováhy považuje zjavne samotná von der Leyenová za kľúčové: na tlačovke zdôrazňovala rovnovážne zastúpenie žien (13) a mužov (14), geografickú, ideologickú či mocenskú rovnováhu.

Každú krajinu zaujíma najmä ich post, Maroš Šefčovič zostal podpredsedom Komisie, ale v každom možnom ohľade oslabil – jednak je podpredsedov až osem, jednak nie je medzi výkonnými podpredsedami (ťažké váhy ako Timmermans alebo Vestagerová), jednak nemá závažnejší rezort (ako napr. Jourová z Prahy). Asi by sa dalo povedať, že Šefčovič ťažil zo svojho osobného renomé, váha Slovenska oslabila. Inými slovami, keby bol býval kandidát ešte slabší, mohol dopadnúť ešte horšie, napríklad ako maďarský či grécky kandidát.

Najslabšie rezorty majú Maďari (susedská politika a rozširovanie), Bulhari (inovácie a mládež), Slovinci (krízový manažment), Gréci (ochrana európskeho životného štýlu), Cyprus (zdravotníctvo) či Fíni (medzinárodné partnerstvá). Šefčovič patrí do tohto zoznamu s poznámkou, že je k tomu jedným z 8 podpredsedov Komisie.

Budúcu Komisiu čaká viacero vážnych sporov, o niektorých ešte nevieme povedať nič, pretože vyplynú z vývoja, tri-štyri vieme popísať už teraz. Tri sa nás týkajú priamo, štvrtý sa týka brexitu.

Brexit je primárne politická otázka, obzvlášť v čase obavy z možnej recesie, čoho sú si politici vedomí. Najväčší ekonomický dosah má odchod Británie na Nemecko a Írsko, Ír Phil Hogan má byť komisárom pre obchod, čo je hlavná otázka po odchode Londýna, Ursula von der Leyenová bude niesť zodpovednosť za podobu kompromisu zo strany EÚ. Tieto dve mená by mali byť primeranou garanciou toho, že sa téma nebude ideologizovať a vyhraňovať, uvidíme.

Zloženie novej Komisie, ako ho predložila von der Leyenová. Foto: EC/twitter

Druhou veľkou témou je Taliansko, tamojšia ekonomika a najbližšia očakávaná kríza dotýkajúca sa eura. Hlavnú zodpovednosť bude niesť ECB s Francúzkou Christine Lagardovou na čele, v Komisii bude najdôležitejší rezort na čele s Paolom Gentilonim (hospodárstvo), pod ktorý až doteraz spadalo riešenie dodržiavania talianskych rozpočtových záväzkov. Denník Financial Times už upozorňuje na konflikt záujmov a žiada vyňatie tejto témy spod dohľadu bývalého talianskeho socialistického premiéra, ktorého strana je momentálne členom vládnej koalície.

Talianska ekonomika je potenciálne najväčší problém pre eurozónu, pre vládu so silnou Salviniho opozíciou je riziko násobné. Uvidíme, čo na to europoslanci a ďalší vývoj.

Tretia téma sa týka superambicióznej agendy novej Komisie s názvom Green Deal. Šéfka Komisie ju označila za najväčšiu prioritu vo funkcii. Téma má navyše obrovský význam pre vnútornemeckú politiku, kde Zelení nahrádzajú SPD v role hlavnej ľavicovej strany, Zelenú dohodu si možno podčiarknuť nie dva-, ale trikrát – dôvod sa volá Frans Timmermans, holandský socialista, ktorý bol kandidátom červených na post šéfa Komisie, vetovali ho štáty V4. Timmermans sa má stať podpredsedom Komisie zodpovedným za Green Deal, čítaj celý systém nových daní, ciel a politík, zameraných na ochranu životného prostredia.

Keď som bol minulý týždeň na Ekonomickom fóre v Krynici, systematicky som navštevoval práve zelené panely, sledujúc, ako ďaleko je už debata v týchto témach. Ak hrozí nejaká politická revolúcia v najbližších rokoch, je to práve táto oblasť. Timmermansovo meno je zárukou, že urobí pre ňu všetko.

Von der Leyenová si toho musí byť vedomá, pretože Timmermansa čiastočne vyvážila inými návrhmi na obsadenie funkcií, ide najmä o Rumunku Rovanu Plumbovú, ktorá by mala zodpovedať za dopravu (Green Deal bude znamenať nové dane a nové regulácie dopravy a autopriemyslu či letectva), ale tiež rezorty energetiky a životného prostredia, za ktoré majú niesť zodpovednosť dve Východoeurópanky – Estónka Kadri Simsonová (energetika) a 28-ročný litovský ekonóm Virginijus Sinkevičius (životné prostredie).

Čeliť regulačnej smršti Green Dealu si bude vyžadovať viac než blokovanie a odvahu, pôjde možno o najťažšie spory naprieč Európou, ktoré majú potenciál rozdeliť EÚ nanovo, stačí si uvedomiť, kde majú zelené strany podporu a kde nie.

A napokon poslednou témou, o ktorej vieme s istotou predpovedať, že bude znamenať konflikt, je téma právneho štátu. Podpredsedníčkou Komisie, ktorá za tému má zodpovedať, je nominantka Andreja Babiša Věra Jourová, podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť. Jourová bola až doteraz lojálna bruselská byrokratka, riešila ale témy, ktoré nemali priamy konfliktný potenciál pre českú politiku, teraz sa to zmení.

Zárukou je aj Didier Reynders, ostrieľaný belgický politik, ktorého portfólio sa týka súdnictva a právneho štátu.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

A teraz k pointe: Podľa informácií zo súkromných rozhovorov, ktoré viedla nová šéfka Komisie Ursula von der Leyenová s nemeckými novinármi (hovoril o nich minulý týždeň v Krynici hlavný redaktor Die Welt v Bruseli Christian Schiltz), nová Komisia plánuje zaviesť pravidelné každoročné hodnotiace správy o stave právneho štátu v EÚ. Týkať sa majú všetkých členských štátov, nielen Maďarska či Poľska.

Je to cesta, ako zmierniť konflikt vnútri EÚ? Christoph Schiltz počas diskusie v Krynici tvrdil, že áno, osobne sa domnievam, že je to presne naopak.

Nielenže to nanovo oživí, a nie utíši konflikt s Poľskom a Maďarskom, nielenže tento prístup nerobí rozdiel medzi Poľskom a Maďarskom (ktorý je oprávnený), ale začne aj konflikt s Rumunskom, Bulharskom, ďalších adeptov bude dosť. Věra Jourová určite dostane sériu otázok týkajúcich sa kauzy Andreja Babiša, ktorého vládu v Komisii zastupuje.

Naplno sa otvoria nielen politické spory (napr. väznenie katalánskych nacionalistov), ale aj ideologické spory, keďže štáty EÚ nemajú rovnaký pohľad na viaceré základné inštitúcie – od definície manželstva cez súdny aktivizmus po jednotlivé práva a celý katalóg bioetických otázok. Netreba zabúdať, ako práve nemeckí politici svojho času odmietli odkaz na prirodzené právo v dokumentoch EÚ.

Spory k politike a EÚ patria a bude ich viac ako tie štyri nakreslené vyššie. Ak Ursula von der Leyenová nadviaže na svoje doterajšie pôsobenie v nemeckej vláde a politike, na čo sú všetky predpoklady, bude ich riešiť v rámci mentality nemeckej veľkej koalície – dohody stredovej CDU, ľavicovej SPD a agendy zelených.  

Rovnováha žien a mužov bude vedľajšia. Politický konflikt je primárne hodnotový a hoci nová šéfka Komisie hovorí tromi jazykmi, ani jeden z nich nie je východoeurópsky.

Všimnite si ten rozdiel už na začiatku: Brexit a Taliansko majú v portfóliu najmä politici z krajín, na ktoré to má najväčší dosah. Pri zelenej politike to neplatí, pri právne-ideologických sporoch tiež menej. Čosi to napovedá, všakže.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Jaroslav Daniška

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo