Zabudnite na anexiu Grónska. USA sú už príliš veľké

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zabudnite na anexiu Grónska. USA sú už príliš veľké

Americký prezident Donald Trump. Foto: TASR/AP

Problémy USA nespôsobuje nedostatok územia, ale čoraz väčšie prehĺbenie kultúrnych rozdielov.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Prezident Donald Trump chce kúpiť Grónsko, samosprávne územie Dánska. „Zo strategického hľadiska je to zaujímavé“, hoci to podľa neho „nie je priorita“.

Dánov to však neoslovilo. „Grónsko nie je na predaj. Grónsko nie je dánske. Grónsko patrí Grónsku,“ vyjadrila sa dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Grónčania boli ostrejší. Inuitka Maya Sialuková pre Wall Street Journal povedala: „Stále sa snažíme zotaviť z obdobia kolonizácie spred 300 rokov. A potom príde biely týpek z USA a hovorí, že nás chce kúpiť.“

Trump v súlade so svojou povahou v stredu označil dánsku premiérku za „protivnú“ a náhle zrušil bilaterálne stretnutie s jej vládou naplánované na budúci mesiac.

Základňa Thule nie je ohrozená

Kúpu Grónska navrhol už v roku 1867 americký minister zahraničných vecí William Seward, ktorý zorganizoval pripojenie Aljašky. V roku 1946 tak urobila aj vláda Harryho Trumana. V oboch prípadoch povedali Dáni „nie“.

Hodnotu americkej základne Thule v Grónsku netreba preceňovať. Tajný útok Rusov alebo Číňanov vedený z Arktídy nevyzerá byť veľmi pravdepodobný. Zdieľať

Grónsko nie je iba oblasť. Je to územie 56 tisícov ľudí, ktorí si s vlastným parlamentom a premiérom vládnu sami vo všetkých veciach okrem zahraničnej politiky, ktorú má na starosti Dánsko (po konzultácii s miestnym obyvateľstvom). Z medzinárodného hľadiska sa Grónčania v skutočnosti považujú za nezávislých. Pôvodnými obyvateľmi boli Inuiti. V 10. storočí sa objavili Vikingovia a územie následne pripadlo Nórsku, neskôr Dánsku.

Grónsko je evidentne strategické – je blízko k Amerike a je hostiteľom leteckej základne Thule. Jej hodnota pre Ameriku by sa však nemala preceňovať. Časopis Washington Examiner veľkolepo vyhlásil, že Thule „poskytuje americkej armáde prostriedky odvrátiť a poraziť potenciálnu agresiu“. Čiu agresiu? Tajný útok Rusov alebo Číňanov vedený z Arktídy nevyzerá byť veľmi pravdepodobný.

Tak či onak, nikto neočakáva, že by Dánsko ako člen NATO odovzdalo tento ostrov nepriateľskej mocnosti. Washington minulý rok kritizoval čínske financovanie troch letísk a dánska vláda našla iných donorov. Kanada a Mexiko sú omnoho strategickejšie a USA sa nepokúšajú kúpiť ich. (Hoci Američania sa o dobytie Kanady raz neúspešne pokúsili a zvažovali aj anexiu celého Mexika namiesto jeho polovice, ktorú si Washington pripojil po mexicko-americkej vojne.)

Amerika môže v Grónsku podnikať aj dnes

Takmer každý sa pri Amerike háda. Aj Examiner pripomenul, že USA by si v tomto prípade kupovali ľudí. Ale ako vysvetlili: netreba sa báť, „nejde iba o americké záujmy. Malé grónske obyvateľstvo by z masívneho prílevu amerických investícií mohlo veľa získať. Iba samotný nárast turistického ruchu by určite prebudil obrovský nevyužitý potenciál“.

Nie je jasné, prečo by americké firmy mali zrazu investovať do oblastí väčšinou pokrytých ľadom ležiacich za polárnym kruhom. Čo bráni turistom cestovať tam dnes? Možno len Grónčania nechcú byť zaplavení svojimi omnoho početnejšími susedmi.

Komentátor Quin Hillyer v diskusii o potenciálnych výhodách pre Dánsko vyhlásil: „Treba zvážiť želania súčasného grónskeho obyvateľstva.“ Iba „zvážiť“? Vládnu si sami. Naozaj by USA vážne plánovali obsadenie, ak by sa oni k americkému kolosu nechceli pripojiť? S tisíckami ľudí by sa celkom určite nemalo obchodovať tak, akoby to boli ropné polia či uhoľné bane.

Grónčania vôbec nemusia túžiť po americkej vláde. Amerika je v mnohých veciach stále výnimočná, ale vládne jej hrubá, pokrytecká, nezodpovedná elita žijúca vo veľkej izolácii a s minimálnym záujmom o „rodinné“ dobro. Zdieľať

Hoci Examiner víta možnosť, že by sa grónski „obyvatelia pripojili do nášho národa“, oni po vláde z imperiálneho Washingtonu, D. C., nemusia túžiť rovnako. Ani by som im to nemal za zlé. Amerika je v mnohých veciach stále výnimočná, ale vládne jej hrubá, pokrytecká, nezodpovedná, svätuškárska a nekompetentná elita žijúca vo veľkej izolácii a s minimálnym záujmom o „rodinné“ dobro.

Moc sa čoraz viac sústreďuje do Washingtonu. Federálna vláda si privlastňuje čoraz väčší dohľad nad čoraz početnejšími aspektmi života Američanov. Politika záujmových skupín sa zintenzívnila a je čoraz divokejšia.

USA sa v posledných rokoch stávajú aj ekonomicky menej slobodnými. Hoci v hodnotení ekonomickej slobody vo svete zostávajú pred Dánskom, Dánsko je iba o jednu pozíciu a zlomok bodu za Amerikou. Väčšina škandinávskych krajín je skôr prerozdeľovačská ako socialistická a zavádza menej rušivé regulácie ako USA.

USA sú priveľké a už je ťažké hovoriť o jednom národe

Už dlho sa vymýšľajú nové schémy, ako americké impérium rozšíriť. Washington vo svojich prvých dňoch dobyl okolité územia, neskôr si pripájal vzdialenejšie oblasti. Dnes sa otvorená agresia považuje za niečo odpudivé, expanzionisti si to preto musia vymyslieť lepšie. Napríklad predtým, než sa rozhodlo o zanechaní Kanady, aj Patrick Buchanan, dlhoročný kritik amerických vojen, uvádzal odtrhnuté oblasti, ktoré by sa Washington mal usilovať získať späť.

USA sú už príliš veľké. Pri počte 330 miliónov obyvateľov už neexistuje „národ“. Kalifornia je skvelé miesto, ale väčšina jej občanov chce mať politiku založenú na riadenej ekonomike a identitárstve. Zdieľať

USA sú však už príliš veľké. Pri počte 330 miliónov obyvateľov už neexistuje „národ“. Kalifornia je skvelé miesto, ale väčšina jej občanov chce mať politiku založenú na riadenej ekonomike a identitárstve. Prečo nie je lepšie nechať ich ísť vlastnou cestou, než od nich počúvať nárek, keď im Zbor voliteľov bráni uvaliť ich fantázie na všetkých ostatných?

Podobne kontroverzné rozhodnutia by sa dali urobiť aj pri iných častiach Ameriky, ako sú Juh, Hrdzavý pás (štáty na severovýchode USA od Atlantického oceánu po Veľké jazerá, pozn. prekl.) a Nové Anglicko (šesť štátov na severovýchodnom cípe USA, pozn. prekl.). O rozdelení USA sa napísalo mnoho kníh. V tomto prípade by secesia (alebo „oddelenie“) nemala nič spoločné s rasou či otroctvom. Skôr by sa to týkalo vecí komunity, záväzkov, rodiny, komunikácie, jednoty, súcitu, zodpovednosti, ľudskosti a miery.

Všetci Američania by mali žiť v mieri. Ale niet dôvodu, aby bol každý nútený patriť do toho istého masívneho politického zoskupenia, v ktorom sa jedna či druhá frakcia neustále pokúša zmocniť sa celku.

Tvorivé uvažovanie by mohlo priniesť ďalšie výhody. Prečo neodpredať Kaliforniu tomu, kto dá najvyššiu ponuku? Mohlo by to priniesť veľký balík peňazí na splatenie štátneho dlhu. Dajte na trh Havaj. Mark Zuckerberg, Bill Gates alebo možno niektorí ruskí alebo blízkovýchodní miliardári by mohli vybudovať tichomorský raj. Ak nie Havaj, možno Americkú Samou a Severné Mariany.

Stredozápad by bol so svojou veľkou poľnohospodárskou produkciou veľmi žiadaný. Vysokú cenu by vedela ponúknuť Čína, ktorá potrebuje nakŕmiť množstvo ľudí. Mohol by existovať trh aj pre progresívne enklávy: San Francisco, Austin, Madison, New York City, Atlanta a ďalšie. Dajte ich dokopy a uvidíte, čo trh prinesie. Možno by britská vláda pod vedením Jeremyho Corbyna dala nejakú ponuku. Podriadiť si vedúci americký ľavicový progresivizmus by bola životná príležitosť.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Dánsko je malé a prosperuje

Inou alternatívou by bolo, keby sa americké komunity dali na cestu Grónska – to znamená, že by sa stali autonómnymi územiami pod vládou Dánska. Napríklad Spriengfield vo Virgínii, kde žijem, by sa mohol ponúknuť na predaj Dánsku. Nebol by už nútený podporovať americké impérium.

Prezident Trump by mal Grónsko nechať na pokoji. Problémy Ameriky nevyplývajú z nedostatku územia, ale z jej premeny z demokratickej republiky na globálne impérium. Zdieľať

Čo je zlé na dnešnej situácii Grónska? Dánsko bola kedysi aktívna, militaristická a koloniálna mocnosť, ale to je minulosť. Dnes je malou, neútočnou konštitučnou monarchiou. Prežilo druhú svetovú vojnu a ochránilo svoju populáciu židov. Je malým štátom s menej ako šiestimi miliónmi obyvateľov. Je bohaté, demokratické a podľa prieskumu OSN je najšťastnejšou krajinou na svete.

A čo je možno najdôležitejšie, dánska armáda má iba 27-tisíc členov. New York City samotné má 37-tisíc policajtov. To znamená, že Dánsko naozaj nemôže bombardovať, napádať a okupovať iné štáty. Na rozdiel od Washingtonu, ktorý je zrejme presvedčený, že Američania nedokážu byť šťastní bez toho, aby viedli vojnu.

Dánsko preukázalo výnimočne dobrý úsudok, keď v prvej svetovej vojne, zrejme najhlúpejšej modernej vojne s najväčšími dlhodobými následkami, zostalo neutrálne. Na rozdiel od neho sa Amerika vedená Woodrowom Wilsonom dobrovoľne či dokonca nadšene do tohto konfliktu zapojila. Prvá svetová vojna zrodila vzostup komunizmu, fašizmu, nacizmu a druhú svetovú vojnu.

Ak by Washington zostal mimo, pravdepodobne by sa uzavrel kompromisný mier. Výsledok by nebol uspokojivý, ale bol by pre ľudstvo omnoho lepší. Perspektíva Dánska bola tá správna a tvorcovia americkej politiky sa mýlili.

Prezident Trump by mal Grónsko nechať na pokoji. Nie je v dánskom záujme predať ho a nie je ani v tom americkom ho kúpiť. Problémy Ameriky nevyplývajú z nedostatku územia, ale z jej premeny z demokratickej republiky na globálne impérium. Niet divu, že Mute Bourup Egede, ktorý vedie Grónsku nezávislú stranu, poznamenal: „Amerika bude mať stále o Grónsko záujem. Naša krajina bude vždy našou.“ Mala by takou byť.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Forget Annexing Greenland, Start Breaking Up America. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Viac článkov z The American Conservative nájdete tu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo