Prorocký príbeh arménskej genocídy, ktorý Hitler zakázal

Rok 2015 predstavuje sté výročie arménskej genocídy rukami osmanských Turkov, jednej z mnohých genocíd dvadsiateho storočia. Zahynulo počas nej niečo medzi 1 a 1,5 milióna Arménov, zväčša na následky vyčerpanosti a chorôb po tom, čo ich vyhnali z domovov a vyslali na pochod smrti naprieč sýrskou púšťou.

Archívna fotografia bojovníkov na Mojžišovej hore.

Táto tragédia má svoj literárny pomník – svoju Vojnu a mier – v podobe románu Štyridsať dní Musa Daghu od rakúskeho spisovateľa Franza Werfela (1890-1945), publikovaného v roku 1933.

Musa Dagh, alebo Mojžišova hora, je arménsky názov malého vrchu v blízkosti Stredozemného mora na hranici so Sýriou, neďaleko Cypru. Práve tam sa v roku 1915 uchýlili obyvatelia niekoľkých arménskych dedín v nádeji, že odolajú Turkom, až do príchodu francúzskej a britskej pomoci. Turci sa o útok pokúsili trikrát a trikrát im odolali. Po 56-dňovom obliehaní sa objavili francúzske bojové lode a evakuovali približne 5000 arménskych mužov, žien a detí. Werfel vo svojom románe zúžil udalosti do štyridsiatich dní, aby podčiarkol náboženskú symboliku tohto hrdinského dedinského odboja.

Hitler knihu ihneď zakázal

Arménska genocída predstavuje len jednu z mnohých tragédií prvej svetovej vojny. Napriek jej ozrutnosti na ňu vojnou unavení Európania a Američania rýchlo zabudli. Týždeň pred inváziou Poľska v roku 1939 Hitler povedal veliteľom Wehrmachtu: "Kto už dnes hovorí o vyhladení Arménov?“

"Román bol kontroverzný už od svojho vydania v novembri 1933. Jeho odkaz židom bol jasný: to, čo Turci urobili Arménom, môžu Nemci urobiť vám."

Zdieľať

Muž, čo tieto udalosti udržiaval pri živote, nebol ani Armén. Franz Werfel, rakúsko-český žid, bol jeden z najznámejších spisovateľov medzivojnového obdobia. V roku 1929 putoval po Sýrii, kde videl „zmrzačené a vyhladované utečenecké deti, ktoré pracovali vo fabrike na koberce.“ Povedali mu, že šlo o arménske siroty, ktorých rodičia zahynuli počas masakier a deportácií. To ho primälo k tomu, aby preskúmal zložité pozadie osudu Arménov a aby po dôkladnom štúdiu napísal knihu, ktorá sa stala jeho majstrovským dielom.

Román bol kontroverzný už od svojho vydania v novembri 1933. Bol to práve rok, keď sa v Nemecku dostal k moci Hitler a Štyridsať dní sa pokojne mohlo chápať ako nepriama kritika nacistického fanatizmu a rasizmu. Sen Mladoturkov o rasovo čistom Turecku bol obdobou Hitlerových prejavov o čisto árijskej ríši. Jeho odkaz židom bol jasný: to, čo Turci urobili Arménom, môžu Nemci urobiť vám.

Vo februári 1934 knihu zakázali v Nemecku a neskôr v Turecku. Jej anglický preklad sa však stal bestsellerom. MGM zakúpila filmové práva a Clark Gable mal hrať Gabriela Bagradiana, vodcu Arménov. Pobúrená turecká vláda však začala na americké ministerstvo zahraničných vecí a MGM vyvíjať obrovský tlak. Projekt sa zrušil.

Štyridsať dní Musa Daghu bol v angličtine mnoho rokov vypredaný. Pred niekoľkými rokmi však knihu opäť vydali v revidovanom 900-stranovom preklade, doplnenom o pasáže, ktoré z pôvodného vydania odstránili. (Niektoré pasáže museli byť pre naivných čitateľov tridsiatych rokov prisilné.)


Kniha vyšla v slovenčine v roku 1951 a 1967.

Zrejme ju čítal aj Tolkien

Kto sa chce dozvedieť o arménskom nešťastí, neexistuje lepší úvod do problematiky ako Štyridsať dní Musa Daghu. Werfela v Arménsku pokladajú za hrdinu. Tvrdo pracoval na tom, aby sa kniha stala verným odrazom vtedajších politických a spoločenských hnutí.

Román však prekračuje historické okolnosti a stáva sa správou o hrdinskom odpore k všetkému zlu a útlaku. V roku 1934 ho New York Times označil za "príbeh, ktorý sa musí dotknúť všetkých ľudských bytostí... príbeh mužov, ktorí prijali osud hrdinov... Poskytuje nám trvalý pocit spoluúčasti na strhujúcej historickej udalosti." Bola to jedna z najobľúbenejších kníh varšavského geta, ktorá inšpirovala židov k ich vopred stratenému povstaniu v roku 1943.

"Bola to jedna z najobľúbenejších kníh varšavského geta, ktorá inšpirovala židov k povstaniu v roku 1943."

Zdieľať

Pravdepodobne si ju prečítal aj J. R. R. Tolkien. Mnoho udalostí v Pánovi prsteňov, ďalšom románe o zdanlivo beznádejnom, no hrdinskom boji proti krutému utláčateľovi, sa podobá na scény v Štyridsiatich dňoch. Tolkienovi ohyzdi sú ako neľudskí Turci a Frodovo putovanie mŕtvymi močiarmi Mordoru pripomína zúfalý pokus dvoch mladíkov, ktorí sa utiekali o pomoc u amerického konzula v neďalekom meste.

Ústrednou postavou je Gabriel Bagradian, bohatý Armén, ktorý žije v Paríži už viac ako dvadsať rokov. Jeho manželka je elegantná Francúzka, majú jedného syna Stephana, ktorý arménsky nerozumie ani slovo. Počas návštevy dediny svojich predkov sa k nim dostane správa o deportáciách a vyvražďovaní, hladomore, chorobách a smrti, ktorá nasledovala.

Obyvatelia dedín roztrúsených v okolí Musa Daghu sa na podnet Bagradiana a výnimočného kňaza Tera Haigasuna uchýlia na planine na vrchole hory. Bagradian v minulosti oddane slúžil ako delostrelecký dôstojník počas tureckého ťaženia na Balkáne. Teraz využíva svoje vojenské schopnosti na obranu ľudí. Železná vôľa Tera Haigasuna a jeho zbožnosť naopak zjednotí rozhádaných dedinčanov.

Turkov sa im vďaka prepracovanej taktike podarí trikrát odraziť, no proti hladu niet obrany. Francúzska flotila prichádza takmer zázračne, tesne pred kolapsom Arménov. Vyčerpaný Bagradian sa oneskorí. Zabijú ho nad hrobom jeho syna po tom, čo Turci vtrhnú do opusteného tábora.


Pamätník Werfelovi vo Viedni s nápisom:
Franz Werfel
Praha 1890 - 1945 Beverly Hills
S vďačnosťou a rešpektom
Arménsky ľud

Prorocký hlas proti každej totalitnej ideológii

Štyridsať dní je aj psychologickou a morálnou drámou o medzikultúrnych stretoch – nielen Arménov a Turkov, či kresťanstva a islamu, no taktiež západného sekularizmu a mysticizmu Východu, či mestskej dekadencie a tuhého zdravého dedinského života.

Werfel nie je ani zďaleka nepriateľom Turkov alebo islamu. V niektorých prípadoch súcitní Turci Arménov ochraňujú. Sufický vodca sa dokonca snaží dopraviť hladujúcim dedinčanom jedlo. Nachádza sa tam mnoho „spravodlivých“ moslimov, ktorí robia, čo môžu, aby Arménov zachránili.

K téme:
Čo ukázali vatikánske archívy o genocíde Arménov?
Prečo je potrebné hovoriť o genocíde Arménov

Zdieľať

Werfel naopak zvaľuje všetku vinu na troch mužov. Sú nimi Enver Pasha, vojenský minister, Talaat Pasha a Djemal Pasha, ktorí tvorili triumvirát vládnuci vojnovej Osmanskej ríši. Werfel uvádza rozhovor medzi Enverom Pashom a nemeckým evanjelickým misionárom, ktorý prináša mrazivý náhľad do mysle totalitného vládcu. Lepsius, spomínaný misionár, povedal, že svoju domovinu by zavrhol, ak by vlastných občanov drvila na prach. Enver mu na to odpovedá: „Pre Nemecko by bolo smutné, ak by mnoho ďalších zmýšľalo rovnako ako ty. Bol by to znak, že vašim ľuďom chýba sila neúnavne presadzovať svoju národnú vôľu.“ Toto je údajne verný popis skutočného rozhovoru.

V niektorých ohľadoch je Štyridsať dní Musa Daghu románom svojej doby, plný neurčitého mysticizmu, rasových a spoločenských stereotypov a stereotypných postáv, obzvlášť žien. No spôsobom, ktorý nečakal ani samotný autor, prorokoval nielen židovský holokaust, ale všetky hrôzy každej totalitnej ideológie, ktorá sa po prvej svetovej vojne zrodila.

Len pred niekoľkými mesiacmi sa uchýlilo na jednej irackej hore niekoľko tisíc neškodných jezídov, zatiaľ čo jednotky Islamského štátu pod ňou plánovali mužov zahubiť a ženy predať do otroctva. Pokiaľ si svet bude vážiť hrdinov, táto kniha nikdy nezostarne.

Michael Cook
Autor je šéfredaktorom austrálskeho portálu MercatorNet.

Článok bol pôvodne uverejnený na mercatornet.com, prevzaté s dovolením redakcie. Preložil S. Gazda.

Foto: wikipedia.org, genocide-museum.am

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo