Keď Rím upadal, bola Benediktova stratégia najčudnejšia, ale najrozumnejšia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď Rím upadal, bola Benediktova stratégia najčudnejšia, ale najrozumnejšia

Foto: Pavol Kováč

Benedikt z Nursie, svätec a patrón Európy, je silná inšpirácia. Hoci žil na prelome staroveku a stredoveku. V slovenčine vyšiel o ňom teraz román.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Historický román Louisa de Wohla Božia pevnosť vyšiel prvýkrát už koncom päťdesiatych rokov, no Spolok svätého Vojtecha ho vydal v tomto roku ako novinku. Je dobré, že sa objavila kniha o Benediktovi z Nursie, lebo v slovenských kníhkupectvách o tomto významnom mužovi veľa kníh nenájdete.

Benediktíni nám odporúčajú prečítať si jeho jediný autentický životopis, ktorý pochádza ešte od sv. Gregora Veľkého a má názov Muž menom Požehnaný. Kniha však vyšla dávno a dá sa nájsť len v knižniciach. Aj kniha benediktínskeho mnícha Anselma Grüna: Svätý Benedikt z Nursie je dávno vypredaná. Dosť veľa strán venuje Benediktovi Rod Dreher vo svojej knihe Benediktova voľba, keďže sa práve ním inšpiroval pri hľadaní novej stratégie pre kresťanov v postkresťanskom svete.

Lenže teraz je tu historický román. A to je celkom iná vec. Autor má právo veci do istej miery domýšľať, vymýšľať, aby sa nám čítalo ľahšie a príjemnejšie. Aby sme si knihu užili aj na pláži pod slnečníkom. Netreba až tak namáhať mozog, dej plynie dynamicky, čitateľa nenásilne vtiahne. Samozrejme, na to, aby to fungovalo, nesmie chýbať ani silný ľúbostný príbeh. Čitateľ musí byť v napätí, či zamilovaný muž získa ruku svojej vyvolenej. A popritom znesie aj tých Ostrogótov, Rimanov či Byzantíncov, ktorí neustále bojujú.

Je to zručne napísaný historický román. Autor je skôr dobrý remeselník ako umelec a záleží mu na tom, aby dielo oslovilo širokú vrstvu čitateľov. Vydavateľstvu SSV však takýto druh literatúry svedčí. Možno je tá kniha dobrý začiatok, aby človek potom ďalej skúmal Benediktovo dielo.

Lebo Benedikt nie je hlavnou postavou tejto knihy. Má to svoje racionálne vysvetlenie. O jeho živote neexistuje veľa prameňov a autor sa radšej nepúšťal do veľkých fabulácií, bolo by to riskantné. Preto musí byť postava Benedikta trochu v úzadí. Najprv to môže byť pre čitateľa sklamanie, ale postupne pochopí, že toto nie je klasický biografický román, že autor má iné ambície.

Traja muži v meste

Je to kniha o troch vplyvných múdrych mužoch, ktorí si vybrali tri rôzne stratégie na to, ako prijať úpadok Ríma. Ani jeden z nich sa nevedel zmieriť s tým, že ich krajinu ovládli germánske kmene, barbari, a skúša, čo môže on sám urobiť, aby zmenil stav vecí. To je naozaj dobrý autorský nápad. Vďaka nemu čitateľ lepšie pochopí význam Benedikta. Pritom práve jeho stratégia vyzerala dlho ako najbláznivejšia, najmenej ambiciózna, ako rezignácia, uzavretie sa do seba, útek do jaskyne, od ľudí, únik muža pred zodpovednosťou, pred činom.

Takže naspäť k trom dôležitým postavám. Jeden z nich je senátor, učenec Boethius, skutočná postava. Boethius je považovaný za jedného z posledných vzdelancov neskorého staroveku, ktorý ovládal aj gréčtinu. Bol nielen filozofom, ale aj kresťanským teológom, vďaka čomu vytvoril most medzi starovekou gréckou filozofiou a stredovekou scholastikou. Druhou postavou je Peter zo Solúna, diplomat, šéf tajnej služby. A tretím je Benedikt. Autor to zaranžuje tak, že všetci traja zažívajú kľúčový moment svojho života v Ríme, keď doň prvýkrát prichádza ostrogótsky kráľ Teodorich. Vládne už Rímu sedem rokov, ale sídli v Ravenne a až teraz osobne prichádza na návštevu mesta.

Teodorich nebol tým vodcom, ktorý dobyl Rím. Posledného západorímskeho cisára Romula Augusta zosadil Odoaker z germánskeho kmeňa Skýrov. No Teodorich dal Odoakera zavraždiť a stal sa silným rímskym vládcom. Čo urobia pyšní Rimania, keď do ich mesta víťazoslávne vkráča ostrogótsky kráľ? Budú šomrať, nadávať, ohŕňať nosom, ale napokon sa sklonia a panovníka slávnostne uvítajú. No niektorí rozmýšľajú, ako zvrátiť tento vývoj, ako vrátiť Rímu slobodu, ako sa vzbúriť proti nepriazni doby.

Bohatá mládež síce opovrhuje Gótmi, ale mladí muži majú iba silné reči o slobode. V skutočnosti zabíjajú čas opíjaním, stávkovaním, večierkami a flirtovaním. Zdieľať

Traja muži zvolia tri rôzne riešenia. Bohatý patricij, senátor a filozof Boethius netúži po moci či funkciách, ale cíti za vývoj v Ríme zodpovednosť. A keď dostane od kráľa pozvanie, ide. Počas rozhovoru s prekvapením zisťuje, že Teodorich vôbec nie je nevzdelaný hlupák. (Kráľ vzdelanie získal kedysi dávno v Konštantínopole a pre svoju dcéru zabezpečil rímskeho učiteľa.) Dokonca pôsobí ako zdvorilý muž, ktorý si váži múdreho filozofa. A presne rozumie situácii. Chápe, že Rimania s opovrhnutím hľadia na jeho negramotných barbarov. Chce, aby sa jeho Góti „romanizovali“. Teodorich je síce arián, ale rešpektuje katolíkov. Má navyše talent vládnuť, bojovať s nepriateľmi a dobre spravovať svoje územia. Na rozdiel od Rimanov.

Tí vzdelaní, kultúrni a kultivovaní Rimania už dávno nevedia ani ubrániť, ani riadiť svoju krajinu. Nedokážu ani zabezpečiť poriadok a bezpečnosť v meste, nevedia zaručiť čestné obchodovanie, potlačiť bujnejúcu prostitúciu. Kresťanstvo je už síce povolené, rozšírené, ale akoby stratilo svoju silu z čias prvých mučeníkov. Bohatá mládež opovrhuje hrubými Gótmi, ale mladí muž majú iba silné reči o slobode. V skutočnosti zabíjajú čas opíjaním, stávkovaním, večierkami a flirtovaním.

Vzdelaný senátor Boethius to všetko vidí. A keď ho Teodorich vyzve, aby dal svoje schopnosti do služieb Ríma, aby tak chránil jeho vznešenosť, učenosť a krásu, prijme ponuku aj zodpovednosť. Stane sa najvyšším úradníkom v meste a vstúpi do služieb ostrogótskeho kráľa. Svoj úrad vykonával pätnásť rokov. No koniec bol trpký. Starnúci kráľ  začal byť podozrievavý, všade videl intrigy, zradu a prestal dôverovať Rimanom. Aj Boethius skončil vo väzení. Ako väzeň pred popravou písal svoje najslávnejšie dielo O úteche filozofie. Stihol ho dopísať, kým ho dal Teodorich brutálne zabiť. (Autor románu pridá ešte dovetok za príbehom posledného rímskeho filozofa: rukopis jeho najlepšej knihy napokon uschoval a rozšíril Benedikt. Nevedno, či to je historický fakt, ale určite je to dobrá pointa.)

Druhý muž nášho príbehu – Peter zo Solúna zvolil iné riešenie. Odmietal sa zmieriť s tým, že vznešený Rím ovládajú barbarskí Góti. Vstúpil do služieb byzantského cisára a do Ríma sa potom vrátil už ako diplomat a najmä ako šéf byzantskej tajnej služby. Jeho úlohou a snom bolo zničiť ostrogótske kráľovstvo a dosiahnuť, aby sa Rím dostal pod správu Východorímskej ríše. Vývoj v kráľovstve mu uľahčoval situáciu. Po smrti Teodoricha totiž chýbal nasledovník. Teodorich mal iba dcéru a jej syn bol ešte primladý na vládnutie. Kráľovstvo bolo v rozklade. A Petrovi zo Solúna sa darilo tento rozklad urýchľovať. Intrigami, manipuláciami, korupciou aj vraždami, všetky prostriedky boli dobré.

Bol pyšný na to, že mocnými ľuďmi dokáže hýbať ako figúrkami na šachovnici. A že má také schopnosti, že vie rozpútať vojny a tvoriť dejiny. Naozaj dosiahol to, po čom túžil: Byzantínci poslali do Ríma svoju armádu. Boje s Gótmi boli ťažké, ale napokon cisárovo vojsko slávnostne vtiahlo do Večného mesta. A keď nad Rímom zavládol konštantínopolský cisár, stal sa Peter správcom Talianska a Sicílie. Vyšla mu teda jeho stratégia?

Radšej Gótov ako cisára

Prinieslo jeho víťazstvo Rimanom šťastie? Určite nie, krajina sa totiž na dlhý čas stala arénou pre súboje cudzích vojakov, často barbarských žoldnierov, ktorým išlo iba o lup. A cisárovi Justiniánovi nijako zvlášť na Ríme nezáležalo. Navyše mal po toľkých bojoch prázdnu pokladnicu, a tak potreboval zúročiť svoje investície do tejto vojny. Zvýšil Rimanom dane a nastolil krutý režim. Roľníci trápení vymáhačmi daní opúšťali svoje farmy, ale búrili sa aj mestá a väzenia boli plné. Nebolo to oslobodenie, len nová invázia cudzích vojsk. Rimania s ľútosťou spomínali na vládu Ostrogótov a radšej by vraj platili dvojnásobok Gótom ako cisárovi päťnásobok.

Ani vojny neutíchli. Nový gótsky kráľ Totila dal dokopy armádu a úspešne dobýjal územie späť. Rím opäť trpel. Obyvateľstvo sa stalo rukojemníkom byzantínskych vojakov, ktorí nepustili z obliehaného mesta civilov. Ľudia hromadne umierali hladom. V knihe je efektná záverečná scéna, keď sa Peter uchýli pred svojimi prenasledovateľmi do kláštora Montecassino. S opátom Benediktom vedie dialóg o svojej stratégii, ktorá vyzerala spočiatku úspešne, ale viedla ku katastrofe. Petrov cieľ bol vznešený, prostriedky obludné a výsledok tragický.

Ani katolícka cirkev nebola v tom čase skalou, o ktorú sa dalo oprieť. Naopak, mala dvoch pápežov a ich priaznivci sa navzájom zabíjali, mysliac si, že chránia vieru. Zdieľať

A aká bola stratégia Benedikta? Mladého vidieckeho šľachtica z Nursie, ktorý prišiel do Ríma študovať. Ani on nebol šťastný z toho, že mesto nie je slobodné a vládne mu gótsky kráľ. Ale viac ho trápil úpadok Rimanov, ktorí napriek tomu, že boli vzdelanejší, kultúrnejší, civilizovanejší, vzbudzovali skôr odpor. Ani Katolícka cirkev ako inštitúcia nebola v tom čase skalou, o ktorú sa dalo oprieť. Naopak, mala dvoch pápežov a ich priaznivci sa navzájom zabíjali, mysliac si, že chránia vieru. Otrasený Benedikt opustil mesto a hľadal inú cestu k slobode, k Bohu, k svojmu poslaniu.

Cesta k Montecassinu bola dlhá. Najprv sám študoval, bol pustovníkom, učiteľom a opátom kláštora vo Varii. No keďže bol prísnym opátom, pokúsili sa ho mnísi otráviť. Pochopil, že vybudovať fungujúcu mníšsku komunitu je zložitá úloha a sám musí na ňu dozrieť. Vrátil sa do jaskyne. No opäť ho vyhľadali muži, odhodlaní k novému životu. Potrebovali jeho rady, učenie, vedenie. Ujal sa ich a sám zakladal malé kláštory v údolí rieky Aniene. Budoval novú spoločnosť, ktorá slúži Bohu. A pomaly formuloval svoj duchovný testament. Teda to, ako vytvoriť pravidlá mníšskeho života, Regulu, vďaka ktorej by toto spoločenstvo dokázalo fungovať dlhodobo a prežiť všetky zlé časy.

Jeho mnísi mali rôzny pôvod, boli medzi nimi dokonca aj Góti a otroci, ale aj synovia bohatých Rimanov. Od všetkých sa žiadala absolútna poslušnosť a služba. Napriek tomu zažívali slobodu, ktorá Rimanom chýbala. Komunita sa rozrastala. Až prišlo kľúčové rozhodnutie: Benedikt sa pohol spolu so svojimi mužmi smerom k spustnutému mestu Cassino, aby na hore nad ním zbúral pohanské chrámy a postavil mohutný kláštor, Božiu pevnosť. Pre mnohých ľudí sa stala oporou, útočiskom, ochranou, pretože postupujúce gótske vojská sa jej vyhli. Benedikta totiž rešpektoval aj gótsky kráľ Totila, ktorý Benedikta navštívil. A táto pevnosť bola napokon záchranou pre to najlepšie, čo dovtedy v Európe civilizácia vytvorila a spoznala, teda antickú učenosť, filozofiu, kultúru, ako aj kresťanstvo so svojou mníšskou tradíciou.

Traja muži, tri rozhodnutia, tri stratégie. Tri cesty k slobode. Benediktova voľba bola tou najnepochopiteľnejšou, najčudnejšou, ale ukázala sa najrozumnejšou a najperspektívnejšou.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo