Na prvý pohľad by Ursula von der Leyenová, politička nemeckej CDU a možno nová šéfka Európskej komisie, mala medzi konzervatívcami budiť rešpekt. V krajine, kde pripadá na ženu 1,6 dieťaťa, je doterajšia spolková ministerka obrany vzorovou matkou siedmich detí!

Navyše, sama pochádza zo siedmich súrodencov. Je dcérou bývalého krajinského premiéra spolkovej krajiny Dolné Sasko za CDU Ernsta Albrechta, ktorý v úrade pôsobil v rokoch 1976 až 1990.

V skutočnosti patrí k „modernizačnému“ krídlu kresťanských demokratov s jeho odklonom od starých postojov a priorít. Počas svojej politickej kariéry podporovala napríklad povinné kvóty pre ženy či „manželstvo pre všetkých“ (Merkelová hlasovala proti).

Niektorí jej však pripočítavajú k dobru, že ako ministerke obrany od roku 2013 sa jej podarilo dosiahnuť navýšenie obranných výdavkov. Bola prvou ženou na čele tohto rezortu v dejinách svojej krajiny.

Dá sa to ukázať na číslach: V roku 2019 vynaložili Nemci na obranu až o 5 miliárd eur viac oproti roku 2018.

V percentuálnom vyjadrení dáva Spolková republika na obranu 1,35 percenta HDP a do roku 2024 by mala dosiahnuť 1,5-percentnú úroveň (cieľ NATO, na ktorý tlačí americký prezident Donald Trump, sú 2 percentá HDP).

Problém je, čo a ako sa za tie peniaze nakupuje. Viac peňazí na vstupe totiž neznamená nevyhnutne lepšie výstupy.

Tehotné vojačky a nehybné tanky

Na jednej strane sa von der Leyenová snažila, aby Bundeswehr pôsobil ako „inkluzívny“ zamestnávateľ, čo mal podčiarknuť napríklad veľký nákup uniforiem pre tehotné vojačky či dôraz na používanie rodovo-citlivých formulácií vo vojenských dokumentoch („milé vojačky a vojaci“).

Ministerka tiež s veľkou pompou vyhlásila boj extrémizmu v nemeckých ozbrojených silách, ktorý napokon vyústil pred dvomi rokmi do bizarného sporu o to, či na stene vojenskej vysokej školy smie visieť fotka bývalého povojnového sociálnodemokratického kancelára a rešpektovaného štátnika Helmuta Schmidta ako mladého vojaka v uniforme Lutwaffe z roku 1940.

No zásadnejšie je, že nemecké médiá roky prinášajú uštipačné články o nefunkčnej vojenskej technike. Pred rokom sa napríklad diskutovalo o tom, že z 97 kusov techniky (tanky, lietadlá a vrtuľníky), nakúpenej v roku 2017, bolo len 38 použiteľných.

Päť zo šiestich moderných ponoriek bolo jeden čas opravovaných v lodeniciach kvôli predčasnému zlyhaniu dôležitých častí ich výbavy. Zo 128 stíhačiek Eurofighter boli pred rokom len štyri použiteľné.

Pre zahraničné misie sa musí fungujúce vybavenie dávať dohromady z viacerých jednotiek. A ministerstvo čelí podozreniam z predražených poradenských služieb. Denník Die Welt dnes na von der Leyenovej odchod do čela Európskej komisie reagoval komentárom s príznačným názvom: Bundeswehr si vydýchol.

EK nie je na povel

Iste, Ursula von der Leyenová, ktorá je ministerkou obrany od roku 2013, krízu Bundeswehru nespôsobila, ale zdedila. Nemecko na svojich ozbrojených silách masívne šetrilo prakticky od konca Studenej vojny.

Na druhej strane, k ministerke obrany a jej schopnosti zvrátiť vojenský rozklad, sú kritickí aj vlastní. V apríli sa pokúsil pomenovať problém rezortu generál vo výslužbe a Merkelovej vojenský poradca Erich Vad: Bundeswehr je ťažkopádny a prebyrokratizovaný. No problém je, že ani šéfka rezortu nemá opraty pevne v rukách.

„Na vrchole, na čele Bundeswehru, je ministerka, ktorá chce viesť, ale predovšetkým musí obraňovať samu seba,“ povedal pre Der Tagesspiegel. „A jej aparát si zatiaľ robí, čo chce, podľa hesla: ,Je jedno, kto je pod nami ministrom‘. A to proste nejde.“

V politike nie je novinkou, že profesionálni úradníci zvyknú klásť inštitucionálny odpor svojim nadriadeným – politickým nominantom. Obrazne povedané, že krk chce kývať hlavou.

No práve podľa toho sa pozná schopný minister a reformátor, že sa proti byrokratickej zotrvačnosti dokáže presadiť. Von der Leyenová je možno žena v tradične mužmi dominovanom rezorte. Avšak mala by to mať jednoduchšie než v civilných rezortoch, vďaka tomu, že armáda je riadená rozkazmi.

Pokiaľ má Ursula von der Leyenová problém riadiť nemecké ozbrojené sily, ktoré má na povel, ako dokáže riadiť Európsku komisiu, do ktorej činnosti zasahujú záujmy 28 členských štátov?!

Je paradox, že pri problémoch, ktoré von der Leyenová v Nemecku má, jej nomináciu na slovenských sociálnych sieťach oslavujú práve zástancovia stále tesnejšej integrácie.

Pre viaceré členské krajiny vrátane V4 je jej nominácia kompromis, ktorý zabránil nominácii aktivistického holandského socialistu Fransa Timmermansa. No v Nemecku vyjadrujú s von der Leyenovou nespokojnosť politici sesterskej CSU i koaliční partneri z SPD.

Bavorským konzervatívcom prekáža, ako bol odstavený ich „Spitzenkandidát“ Manfred Weber. Sociálnym demokratom zase prekáža obídenie Timmermansa a že sa s nimi nikto neradil.

Politik SPD Sigmar Gabriel dokonca hovorí o ukončení koaličnej spolupráce s kresťanskými demokratmi. Navyše, „handlovanie“ o vedúce posty v EÚ môže občanom Úniu ďalej odcudziť.

Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že Ursulou von der Leyenovou rozhodovanie o šéfovi Európskej komisie neskončilo.