Kalich je späť, Mariánsky stĺp na obnovu stále čaká

Kalich je späť, Mariánsky stĺp na obnovu stále čaká

Vizualizácia Staromestského námestia v Prahe s navráteným Mariánskym stĺpom. Vľavo Pomník mistra Jana Husa, v pozadí Týnsky chrám. Foto: marianskysloup.info

Českí protestanti by mohli pripustiť, že dejiny ich krajiny nie sú len dejinami husitov.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

V Čechách sa v uplynulých týždňoch opäť rozhoreli spory okolo obnovenia Mariánskeho stĺpa na pražskom Staromestskom námestí.

Akademický sochár Petr Váňa – zhotoviteľ rekonštrukcie stĺpa – so spolupracovníkmi 29. mája dorazili na Staromestské námestie a na mieste pôvodného umiestnenia odstránili dlažobné kocky, odkryli dosku, ktorá pripomína pôvodné umiestnenie stĺpa, a plánovali pokračovať ďalej v príprave jeho konečnej obnovy. Zastavila ich však polícia, na začatie stavby totiž nemali všetky potrebné rozhodnutia.

Spolok na obnovu stĺpa v nasledujúcich týždňoch pomocou prenajatej lode prepravil rekonštrukciu stĺpa do Prahy, v súčasnosti kotví pri Karlovom moste a je pripravený na ďalšiu realizáciu.

Pre odporcov stĺp stále chybne symbolizuje porážku českých protestantských stavov na Bielej hore vojskami habsburskej monarchie. Odhalenie stĺpa sa však udialo 30 rokov po nej a viazalo sa k inému konfliktu – k ubráneniu pred Švédmi. Zdieľať

Samotný stĺp je so všetkými svojimi časťami totiž už dlhšie obdobie takmer úplne hotový, sochár Váňa ho zhotovoval posledných 20 rokov pomocou zbierky aj na vlastné náklady. Vznikol okolo neho veľmi zaujímavý príbeh. Jeho dielo si pritom získalo vysoké uznanie od rešpektovaných akademických odborníkov, napr. od profesora Jana Royta, prorektora Karlovej univerzity, či docenta Jiřího T. Kotalíka, rektora Akadémie výtvarných umení v Prahe a bývalého generálneho riaditeľa Národného pamiatkového ústavu.

Aktivita spolku, samozrejme, znovu vyvolala búrlivú verejnú diskusiu a 21. júna zastupiteľstvo hlavného mesta Prahy opäť odmietlo schváliť obnovu stĺpa.

Zástancovia obnovy svoje súčasné v istom zmysle „partizánske“ konanie vysvetľujú tým, že platné stavebné povolenie, ktoré im v roku 2017 vydala mestská časť Praha 1, bolo účinné do 22. júna tohto roku. Potrebovali ho preto využiť a v prípade začatia stavby majú potom 5 rokov na jej dokončenie. Od roku 2014 majú súčasne aj schválenie príslušného odboru pamiatkovej starostlivosti. Stále im však chýba rozhodnutie o zábere verejného priestranstva, ktoré je potrebné na platné začatie stavby.

Koniec 30-ročnej vojny, nie porážka na Bielej hore

Úroveň diskusie v médiách aj medzi poslancami pražského zastupiteľstva dodnes svedčí o hlbokom rozdelení nad historickými témami, resp. lepšie povedané o spolitizovaní histórie. Pre odporcov totiž stĺp stále chybne symbolizuje porážku českých protestantských stavov na Bielej hore vojskami habsburskej monarchie, a teda ak aj neospravedlňujú jeho násilné strhnutie davom na konci roku 1918, jeho obnovu si nevedia predstaviť.

Pritom historici majú jasno, že s porážkou na Bielej hore z roku 1620 mal stĺp spoločné len veľmi málo. Už len z toho dôvodu, že jeho odhalenie sa udialo 30 rokov po nej a viazalo sa k inému konfliktu.

V roku 1648 sa totiž obyvateľom Starého a Nového Mesta Prahy podarilo ubrániť pred obliehaním a plienením zo strany švédskeho vojska, ktoré do Čiech vpadlo v poslednej fáze 30-ročnej vojny, veľkého celoeurópskeho konfliktu medzi katolíkmi a protestantmi. Pražský zápas bol posledným konfliktom tejto vojny.

Pražské Staré Mesto následne od cisára Ferdinanda III. dostalo ako prejav uznania do svojho znaku „ruku s mečom“, ktorá je dodnes súčasťou aj erbu hlavného mesta Prahy. A práve na pripomenutie tejto úspešnej obrany mesta a ako vďaku za koniec 30-ročnej vojny bol vztýčený Mariánsky stĺp. Vyhotovil ho Jan Jiří Bendl, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho českého sochára z obdobia baroka.

Po jeho odhalení sa začala rekatolizácia českých zemí, ale samotný stĺp niesol iné posolstvo. 

Socha Panny Márie v tomto kontexte nemá až taký proti-protestantský výraz, keďže samotný Jan Hus patril medzi dôrazných mariánskych ctiteľov. Zdieľať

Pokiaľ sa kritika obnovy stĺpa zameriava na násilnú politiku zo strany katolíkov, pravdou je aj to, že husitská strana v tomto smere prinajmenšom nebola nič dlžná. Pritom socha Panny Márie v tomto kontexte nemá až taký proti-protestantský výraz, keďže samotný Jan Hus patril medzi jej dôrazných ctiteľov.

Verejnej diskusii navyše nijako neprospieva, keď sa do nej zapoja čelní štátni úradníci spôsobom podobným ako u súčasného pražského primátora Zdeňka Hřiba z hnutia Piráti. Ten totiž minulý týždeň prirovnal Mariánsky stĺp k Stalinovmu pomníku. „Replika sloupu může být nepochybně vystavena někde v muzeu s odpovídajícím výkladem, který události kolem něj zasadí do historického kontextu. Jinak bychom brzo mohli čelit pokusům komunistů o obnovu monstrózního pomníku Stalina na Letné (tzv. ‚Fronty na maso‘), coby celoevropsky unikátní připomínky tehdejšího výtvarného vyjádření,“ uviedol Hřib pre pražský Deník. Môže existovať absurdnejšie prirovnanie? Rázne sa voči nemu ohradil pražský kardinál Dominik Duka.

Podnetný príspevok do debaty, naopak, priniesol mladý pražský architekt Petr Kučera, ktorý poukázal na kontext a vývoj celého Staromestského námestia. Tento priestor sa totiž, samozrejme, historicky vyvíjal a dopĺňal. V roku 1915 k Mariánskemu stĺpu pribudol veľký Pomník mistra Jana Husa, ktorý spolu so stĺpom a okolitými stavbami tvoril významový a urbanistický koncept. Strhnutím stĺpa podľa Kučeru „Pomník Jana Husa ztratil svůj symbolický a hmotový protějšek, stejně jako urbanistický kontext. Prostor Staroměstského náměstí zůstal urbanisticky rozvrácen...“

Kalich je na Týnskom chráme späť

Na východnej strane Staromestského námestia stojí tzv. Týnsky chrám (Kostol Matky Božej pred Týnom), ktorý je jedným z najvýznamnejších (a najkrajších) pražských gotických kostolov. Na jeho mieste do 14. storočia stál románsky kostol zasvätený Panne Márii. Vďaka jeho širokej úcte a obľúbenosti sa začiatkom 14. storočia prestaval na gotickú stavbu, na ktorej sa podieľali poprední umelci tej doby.

V 15. storočí si kostol podmanili husiti a stal sa jedným z ich hlavných chrámov. K jeho výzdobe pridávali vlastné prvky, napr. sochu husitského kráľa Jiřího z Poděbrad či kalich ako symbol husitského prijímania pod obomi spôsobmi umiestnený na priečelí budovy. Husitom slúžila stavba až do roku 1621, keď po bitke na Bielej hore kostol opäť pripadol katolíkom. Tí v nasledujúcich rokoch z výzdoby chrámu sňali viaceré husitské prvky, napr. kalich, v roku 1626 sochu kráľa Jiřího nahradili reliéfom Madony.

Je to hodné spomenúť preto, lebo v roku 2017 na podnet Českej biskupskej konferencie bol veľký pozlátený kalich – jeden z hlavných symbolov husitstva – na priečelie Týnskeho chrámu vrátený. Pritom chrám dnes stále slúži ako katolícky kostol.

Týnsky chrám s navráteným zlatým kalichom na svojom priečelí, ktorý je umiestnený hneď pod pozláteným reliéfom Madony. V popredí Pomník mistra Jana Husa. Foto: tyn.cz (Jana Marie Knotová)

Katolícki biskupi sa tento krok rozhodli urobiť ako gesto zmierenia. Kardinál Duka vtedy v očakávaní obnovenia Mariánskeho stĺpa vyslovil v Spravodaji Pražskej arcidiecézy želanie, aby na Staromestskom námestí boli „přítomny tradice, kterými náš národ prošel – socha Mistra Jana Husa, mariánský sloup i zlatý kalich na průčelí Týnského chrámu. To, že vždy v minulosti nemusel mít každý absolutní pravdu, nikdo z nás dnes nepopírá. Proto by mohlo jít o jistou formu odčinění chyb, které se v minulosti staly“.

Rovnaké posolstvo v publikácii uviedol aj profesor Zdeněk Kučera vyučujúci dogmatiku na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity. Podľa neho „z naukového hlediska Církev československá husitská nijak nebrání úctě k Bohorodičce a mariánské zbožnosti. Naopak, matka Páně je považována za klíčovou v dějinách spásy a je jí vzdávána úcta. (...) Bude svědectvím o smíření křesťanů v naší vlasti, až sluneční paprsky ozáří mariánský sloup a zlatý kalich v průčelí Týnského chrámu“.

Katolíci ústupok k zmiereniu urobili, mohla by tak urobiť aj protistrana. České dejiny totiž nie sú len dejinami husitov. Keď staromešťania v roku 1648 ubránili Prahu pred Švédmi, urobili to aj v záujme Čiech, nielen katolíkov.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo