Neúnavný hľadač modernej slovenskej identity

Neúnavný hľadač modernej slovenskej identity

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Peter Zajac dnes dostal Stredoeurópsku cenu sv. Vojtecha.

Známy bulharský politológ Ivan Krastev v knihe After Europe hovorí na jednom mieste, že „Európa momentálne trpí krízou svojej vlastnej identity, v ktorej sú ohrozené jej korene odvíjajúce sa od kresťanstva a osvietenstva“. Potom pomenúva niektoré zlomové body na starom kontinente, keď píše: „Rok 1917 obrátil európsku históriu hore nohami. Bol začiatkom veľkej občianskej vojny, ktorá sa v Európe skončila až v roku 1989“. V ďalšom Krastev opisuje narastajúcu nedôveru voličov v Európskej únii k meritokracii, ktorá prináša vzostup populistov, ktorí nesľubujú svojim voličom kompetentnosť, ale blízkosť a porozumenie. A cituje pritom britského poslanca Michaela Govea, ktorý podporoval vystúpenie Veľkej Británie z EÚ a hovoril: „Ľudia majú po krk expertov.“ Túto krízu z inej strany opisuje český hungarista Evžen Gál v časopise A2 v marci 2019 v rozhovore s maďarským publicistom Atillom Patóm, kde okrem iného povedal, že „Európsku identitu dostihla kríza v dôsledku migrácie, je teda len akýmsi prídavkom, ale koniec koncov prišla tak trochu vhod, aby sa stala inštrumentom politickej moci“.

Kríza európskej identity ide ruka v ruke s krízou identity európskych krajín, samozrejme, každej z iných východiskových pozícií. Vidíme to v našom stredoeurópskom priestore. Koniec habsburskej monarchie, zmeny hraníc, dve svetové vojny, dve totality s ich tragickými dôsledkami a prvé desaťročia slobody, keď sa počiatočná nádej a nadšenie začínajú spochybňovať, to všetko otriaslo naším vedomím, vyvoláva to v nás traumy, ktoré si navzájom zdieľame. Nakoniec, nadácia sv. Vojtecha a udeľovanie jej prestížnej ceny vyjadruje najlepšie snahu hľadať v tejto situácii porozumenie a spoločnú budúcnosť v krajinách sv. Vojtecha. Slovensko sa nemôže vyhnúť tomuto zápasu. A práve dnešný laureát ceny sv. Vojtecha, slovenský literárny historik, politik, publicista a profesor Humboldtovej univerzity Peter Zajac je tým človekom, ktorý celý svoj život zasvätil odkrývaniu a formovaniu slovenskej identity, na báze demokracie a porozumenia medzi národmi, kultúrami a krajinami, najmä v stredoeurópskom priestore.

Na čom stoja korene slovenskej identity? Rovnako ako v Európe, na židovsko-kresťanskej tradícii, na osvietenstve a na vzájomnom spolunažívaní náboženstiev a národov, ktoré boli súčasťou slovenských dejín. Toto boli myšlienky, ktoré nás viedli, keď sme hneď v prvé roky slobody v slovenskom parlamente hľadali politickú spoluprácu s maďarskými politickými stranami, keď sme prijali ospravedlnenie sa našim židovským spoluobčanom za deportácie zo Slovenska, keď sme vyjadrili ľútosť nad odsunom slovenských Nemcov a odsúdili sme princíp kolektívnej viny. O podobné vyrovnanie sme sa snažili spolu s predstaviteľmi maďarského parlamentu. Rovnako keď sme po Novembri 1989 chceli prekonať dávne predsudky medzi kresťanskými a sekulárnymi silami v slovenskej spoločnosti. Peter Zajac bol ideovým tvorcom a hýbateľom týchto snažení.

Ako literárny historik, znalec obdobia európskeho i slovenského romantizmu, Peter Zajac odkrýva vo svojich monografiách znaky slovenskej mentality. Sú to opakujúce sa príbehy v dielach romantických básnikov a v rozprávkach tej doby o zakliatej krajine a o spravodlivom hrdinovi, ktorý ju odklína, rovnako rapsodičnosť slovenských snažení, ktoré prinášajú historické vzopätia, ktoré vzápätí prechádzajú do apatie, prispôsobenia sa a oportunizmu.

Peter Zajac v rokoch 1968 – 1972 spolupracoval s literárnymi časopismi Mladá tvorba a Slovenské pohľady, ktoré boli hlásateľmi slobodnej tvorby v tejto dobe. Mladú tvorbu v roku 1970 komunisti zakázali. V 80. rokoch organizoval stretnutia mladých slovenských a českých literárnych a spoločenských vedcov, ktoré komunisti potom tiež zakázali. V roku 1988 sa zúčastnil na známej Sviečkovej demonštrácii za náboženskú a občiansku slobodu v Československu. Na jeseň 1989 bol spoluzakladateľom slovenského P.E.N. klubu, ktorý vzápätí vydal vyhlásenie za prepustenie slovenských disidentov z väzenia. V novembri 1989 bol od začiatku v jadre a ideovým tvorcom revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu a dnes, 30 rokov od pádu komunizmu treba povedať, že za celý tento čas stál ako politik, poslanec, publicista a verejný činiteľ v prvej línii vo všetkých zápasoch, ktorými slovenská spoločnosť za tento čas prešla. Príbeh o spravodlivom človeku, ktorý zápasí o odkliatie svojej krajiny, sa v Petrovi Zajacovi pri tomto okrúhlom výročí Novembra 1989 završuje.

Peter Zajac vo svojich prácach často cituje jedného zo zakladateľov slovenského politického národa Ľudovíta Štúra, ktorý v roku 1845 písal o slovenskom nezáujme povzniesť sa nad rámec rodiny a obce a o potrebe rovnováhy medzi pospolitosťou a jednotlivosťou v slovenskom živote. Zajac, ktorého korene po matke siahajú až ku generácii týchto zakladateľov, k Michalovi Miloslavovi Hodžovi, vidí ako jednu z príčin neochotu budovať kolektívnu pamäť v slovenskom národe a vyrovnať sa so svojou minulosťou. Téma spoločnej histórie stredoeurópskeho priestoru, v ktorom sa rodili a formovali politické národy tohto regiónu, je rovnako predmetom jeho angažovania sa v súčasnosti. Sú to Zajacove spoločné projekty so spisovateľmi, intelektuálmi a politikmi Čiech, Poľska, Maďarska a Nemecka v Berlíne, Bratislave, Prahe, Budapešti, Paríži, Vilenici, Scheinfelde či v Šahách. Hľadať a zápasiť o slovenskú identitu v kontexte stredoeurópskeho priestoru, dnes ešte viac priestoru Európskej únie a jej latentných partnerov, je ústrednou témou bádania a snaženia dnešného laureáta.

Téma Slovenska, jeho identity, zápasov a postavenia v Európe je ústrednou témou Zajacovho premýšľania. Hovoria o tom aj názvy jeho kníh: Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004), Slovenské kargo (2016). Zajac v nich ukazuje, že slovenská identita sa historicky utvárala na priesečníku viacerých kultúr národov a etnických skupín, rovnako ako k multikulturalite Slovenska patrí prelínanie viacerých religióznych kultúr. Na Slovensku žijú vedľa seba všetky kresťanské náboženstvá Európy, v minulosti tu bolo významné centrum židovského náboženstva. Na Slovensku sa končila hranica západného kresťanstva, rituálu a písma; tu bola hranica tatárskych a tureckých nájazdov, tu sa tiahla hranica reformácie a protireformácie; tu prebiehala aj neskoršia hranica tereziánskych a jozefínskych reforiem, ktoré vydeľovali západoeurópsky svet uplatňovania neosobných pravidiel od východoeurópskeho sveta presadzovania osobnej autority.

Práve táto hraničná poloha Slovenska vedie mnohých k pokušeniu, aby Slovensko tvorilo akýsi most medzi západom a východom. Tu Peter Zajac vo svojich knihách vyslovuje jasný názor, že snaha vytvárať takýto most znamená nakoniec padnúť do priepasti, a hlási sa  k tomu, že Slovensko je a má byť trvale ukotvené na západe.

Tak ako okolitý svet, i Slovensko prešlo za ostatné desaťročia veľkými premenami. V čase mediálnej globalizácie, slobodného prílivu informácií i dezinformácií sú ľudia názorovo zneistení. Kresťanský svetonázor prestáva byť dominantný, politické zoskupenia prichádzajú a odchádzajú, chýba názorovo ukotvená stredná vrstva. V podmienkach nadobudnutej slobody si táto krajina hľadá svoju tvár. Peter Zajac je vyznávač liberálnej demokracie s tým, že aj ona má prijať to, čomu sa v starozákonnej reči jeho predkov po otcovi hovorí „bázeň pred Božou tvárou“. V tomto sa Zajacov osobný i politický svetonázor završuje a zároveň naznačuje cestu vzájomného rešpektu a budovania kultúry na Slovensku i spolupráce s okolitými národmi a krajinami.

Na dnešnej slávnosti hovoríme o Slovensku, hovoríme o krajinách sv. Vojtecha, ale všetci vieme, že tieto osudy nemožno vytrhnúť z kontextu Európy a všetkých problémov, ktoré starý kontinent dnes prežíva. Ale práve tu máme právo povzbudiť sa svojou historickou pamäťou. Európa je miláčik Boží! Ak v Biblii prvý odkaz Hospodina ľudstvu znel, aby si podmanilo zem, tak žiadny kontinent neoslávil v dejinách svojím umením, vedou, kultúrou a ľudskými právami Hospodina tak ako Európa. Áno, dejiny Európy sú aj dejinami páchania zla a neprávostí, ale každú konfrontáciu, či už zvnútra, alebo zvonku, Európa nakoniec prežila a bola schopná ju následne reflektovať. Pripomeňme si, že komunizmus na zemeguli padol dnes iba v Európe. Ak sme v úvode citovali, že migrácia sa dnes stala prídavkom ku kríze európskej identity, ktorý často slúži iba na inštrumentalizáciu politickej moci, tak môžeme povedať, že táto účelovosť nemôže byť východiskom k znovuobjaveniu tejto identity. Nadácia sv. Vojtecha nám už dlhé roky ukazuje jednu z takýchto ciest, kde sa v Európe rodí porozumenie a spolupráca. Životné príbehy laureátov Ceny sv. Vojtecha i životný príbeh dnešného laureáta profesora Zajaca nám rovnako ukazujú cesty, ktoré sú v dejinách nakoniec rozhodujúce.

Cena sv. Vojtecha 2019 sa dostáva do správnych rúk! Pán profesor Zajac, úprimne Vám k jej udeleniu blahoželáme!

Odznelo dnes v Prahe ako laudatio k udeleniu Stredoeurópskej ceny sv. Vojtecha prof. Petrovi Zajacovi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo