Neúnavný hľadač modernej slovenskej identity

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Neúnavný hľadač modernej slovenskej identity

Foto: Pavel Neubauer/TASR

Peter Zajac dnes dostal Stredoeurópsku cenu sv. Vojtecha.

Známy bulharský politológ Ivan Krastev v knihe After Europe hovorí na jednom mieste, že „Európa momentálne trpí krízou svojej vlastnej identity, v ktorej sú ohrozené jej korene odvíjajúce sa od kresťanstva a osvietenstva“. Potom pomenúva niektoré zlomové body na starom kontinente, keď píše: „Rok 1917 obrátil európsku históriu hore nohami. Bol začiatkom veľkej občianskej vojny, ktorá sa v Európe skončila až v roku 1989“. V ďalšom Krastev opisuje narastajúcu nedôveru voličov v Európskej únii k meritokracii, ktorá prináša vzostup populistov, ktorí nesľubujú svojim voličom kompetentnosť, ale blízkosť a porozumenie. A cituje pritom britského poslanca Michaela Govea, ktorý podporoval vystúpenie Veľkej Británie z EÚ a hovoril: „Ľudia majú po krk expertov.“ Túto krízu z inej strany opisuje český hungarista Evžen Gál v časopise A2 v marci 2019 v rozhovore s maďarským publicistom Atillom Patóm, kde okrem iného povedal, že „Európsku identitu dostihla kríza v dôsledku migrácie, je teda len akýmsi prídavkom, ale koniec koncov prišla tak trochu vhod, aby sa stala inštrumentom politickej moci“.

Kríza európskej identity ide ruka v ruke s krízou identity európskych krajín, samozrejme, každej z iných východiskových pozícií. Vidíme to v našom stredoeurópskom priestore. Koniec habsburskej monarchie, zmeny hraníc, dve svetové vojny, dve totality s ich tragickými dôsledkami a prvé desaťročia slobody, keď sa počiatočná nádej a nadšenie začínajú spochybňovať, to všetko otriaslo naším vedomím, vyvoláva to v nás traumy, ktoré si navzájom zdieľame. Nakoniec, nadácia sv. Vojtecha a udeľovanie jej prestížnej ceny vyjadruje najlepšie snahu hľadať v tejto situácii porozumenie a spoločnú budúcnosť v krajinách sv. Vojtecha. Slovensko sa nemôže vyhnúť tomuto zápasu. A práve dnešný laureát ceny sv. Vojtecha, slovenský literárny historik, politik, publicista a profesor Humboldtovej univerzity Peter Zajac je tým človekom, ktorý celý svoj život zasvätil odkrývaniu a formovaniu slovenskej identity, na báze demokracie a porozumenia medzi národmi, kultúrami a krajinami, najmä v stredoeurópskom priestore.

Na čom stoja korene slovenskej identity? Rovnako ako v Európe, na židovsko-kresťanskej tradícii, na osvietenstve a na vzájomnom spolunažívaní náboženstiev a národov, ktoré boli súčasťou slovenských dejín. Toto boli myšlienky, ktoré nás viedli, keď sme hneď v prvé roky slobody v slovenskom parlamente hľadali politickú spoluprácu s maďarskými politickými stranami, keď sme prijali ospravedlnenie sa našim židovským spoluobčanom za deportácie zo Slovenska, keď sme vyjadrili ľútosť nad odsunom slovenských Nemcov a odsúdili sme princíp kolektívnej viny. O podobné vyrovnanie sme sa snažili spolu s predstaviteľmi maďarského parlamentu. Rovnako keď sme po Novembri 1989 chceli prekonať dávne predsudky medzi kresťanskými a sekulárnymi silami v slovenskej spoločnosti. Peter Zajac bol ideovým tvorcom a hýbateľom týchto snažení.

Ako literárny historik, znalec obdobia európskeho i slovenského romantizmu, Peter Zajac odkrýva vo svojich monografiách znaky slovenskej mentality. Sú to opakujúce sa príbehy v dielach romantických básnikov a v rozprávkach tej doby o zakliatej krajine a o spravodlivom hrdinovi, ktorý ju odklína, rovnako rapsodičnosť slovenských snažení, ktoré prinášajú historické vzopätia, ktoré vzápätí prechádzajú do apatie, prispôsobenia sa a oportunizmu.

Peter Zajac v rokoch 1968 – 1972 spolupracoval s literárnymi časopismi Mladá tvorba a Slovenské pohľady, ktoré boli hlásateľmi slobodnej tvorby v tejto dobe. Mladú tvorbu v roku 1970 komunisti zakázali. V 80. rokoch organizoval stretnutia mladých slovenských a českých literárnych a spoločenských vedcov, ktoré komunisti potom tiež zakázali. V roku 1988 sa zúčastnil na známej Sviečkovej demonštrácii za náboženskú a občiansku slobodu v Československu. Na jeseň 1989 bol spoluzakladateľom slovenského P.E.N. klubu, ktorý vzápätí vydal vyhlásenie za prepustenie slovenských disidentov z väzenia. V novembri 1989 bol od začiatku v jadre a ideovým tvorcom revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu a dnes, 30 rokov od pádu komunizmu treba povedať, že za celý tento čas stál ako politik, poslanec, publicista a verejný činiteľ v prvej línii vo všetkých zápasoch, ktorými slovenská spoločnosť za tento čas prešla. Príbeh o spravodlivom človeku, ktorý zápasí o odkliatie svojej krajiny, sa v Petrovi Zajacovi pri tomto okrúhlom výročí Novembra 1989 završuje.

Peter Zajac vo svojich prácach často cituje jedného zo zakladateľov slovenského politického národa Ľudovíta Štúra, ktorý v roku 1845 písal o slovenskom nezáujme povzniesť sa nad rámec rodiny a obce a o potrebe rovnováhy medzi pospolitosťou a jednotlivosťou v slovenskom živote. Zajac, ktorého korene po matke siahajú až ku generácii týchto zakladateľov, k Michalovi Miloslavovi Hodžovi, vidí ako jednu z príčin neochotu budovať kolektívnu pamäť v slovenskom národe a vyrovnať sa so svojou minulosťou. Téma spoločnej histórie stredoeurópskeho priestoru, v ktorom sa rodili a formovali politické národy tohto regiónu, je rovnako predmetom jeho angažovania sa v súčasnosti. Sú to Zajacove spoločné projekty so spisovateľmi, intelektuálmi a politikmi Čiech, Poľska, Maďarska a Nemecka v Berlíne, Bratislave, Prahe, Budapešti, Paríži, Vilenici, Scheinfelde či v Šahách. Hľadať a zápasiť o slovenskú identitu v kontexte stredoeurópskeho priestoru, dnes ešte viac priestoru Európskej únie a jej latentných partnerov, je ústrednou témou bádania a snaženia dnešného laureáta.

Téma Slovenska, jeho identity, zápasov a postavenia v Európe je ústrednou témou Zajacovho premýšľania. Hovoria o tom aj názvy jeho kníh: Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004), Slovenské kargo (2016). Zajac v nich ukazuje, že slovenská identita sa historicky utvárala na priesečníku viacerých kultúr národov a etnických skupín, rovnako ako k multikulturalite Slovenska patrí prelínanie viacerých religióznych kultúr. Na Slovensku žijú vedľa seba všetky kresťanské náboženstvá Európy, v minulosti tu bolo významné centrum židovského náboženstva. Na Slovensku sa končila hranica západného kresťanstva, rituálu a písma; tu bola hranica tatárskych a tureckých nájazdov, tu sa tiahla hranica reformácie a protireformácie; tu prebiehala aj neskoršia hranica tereziánskych a jozefínskych reforiem, ktoré vydeľovali západoeurópsky svet uplatňovania neosobných pravidiel od východoeurópskeho sveta presadzovania osobnej autority.

Práve táto hraničná poloha Slovenska vedie mnohých k pokušeniu, aby Slovensko tvorilo akýsi most medzi západom a východom. Tu Peter Zajac vo svojich knihách vyslovuje jasný názor, že snaha vytvárať takýto most znamená nakoniec padnúť do priepasti, a hlási sa  k tomu, že Slovensko je a má byť trvale ukotvené na západe.

Tak ako okolitý svet, i Slovensko prešlo za ostatné desaťročia veľkými premenami. V čase mediálnej globalizácie, slobodného prílivu informácií i dezinformácií sú ľudia názorovo zneistení. Kresťanský svetonázor prestáva byť dominantný, politické zoskupenia prichádzajú a odchádzajú, chýba názorovo ukotvená stredná vrstva. V podmienkach nadobudnutej slobody si táto krajina hľadá svoju tvár. Peter Zajac je vyznávač liberálnej demokracie s tým, že aj ona má prijať to, čomu sa v starozákonnej reči jeho predkov po otcovi hovorí „bázeň pred Božou tvárou“. V tomto sa Zajacov osobný i politický svetonázor završuje a zároveň naznačuje cestu vzájomného rešpektu a budovania kultúry na Slovensku i spolupráce s okolitými národmi a krajinami.

Na dnešnej slávnosti hovoríme o Slovensku, hovoríme o krajinách sv. Vojtecha, ale všetci vieme, že tieto osudy nemožno vytrhnúť z kontextu Európy a všetkých problémov, ktoré starý kontinent dnes prežíva. Ale práve tu máme právo povzbudiť sa svojou historickou pamäťou. Európa je miláčik Boží! Ak v Biblii prvý odkaz Hospodina ľudstvu znel, aby si podmanilo zem, tak žiadny kontinent neoslávil v dejinách svojím umením, vedou, kultúrou a ľudskými právami Hospodina tak ako Európa. Áno, dejiny Európy sú aj dejinami páchania zla a neprávostí, ale každú konfrontáciu, či už zvnútra, alebo zvonku, Európa nakoniec prežila a bola schopná ju následne reflektovať. Pripomeňme si, že komunizmus na zemeguli padol dnes iba v Európe. Ak sme v úvode citovali, že migrácia sa dnes stala prídavkom ku kríze európskej identity, ktorý často slúži iba na inštrumentalizáciu politickej moci, tak môžeme povedať, že táto účelovosť nemôže byť východiskom k znovuobjaveniu tejto identity. Nadácia sv. Vojtecha nám už dlhé roky ukazuje jednu z takýchto ciest, kde sa v Európe rodí porozumenie a spolupráca. Životné príbehy laureátov Ceny sv. Vojtecha i životný príbeh dnešného laureáta profesora Zajaca nám rovnako ukazujú cesty, ktoré sú v dejinách nakoniec rozhodujúce.

Cena sv. Vojtecha 2019 sa dostáva do správnych rúk! Pán profesor Zajac, úprimne Vám k jej udeleniu blahoželáme!

Odznelo dnes v Prahe ako laudatio k udeleniu Stredoeurópskej ceny sv. Vojtecha prof. Petrovi Zajacovi.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo